Preskočiť na obsah

Korück 531

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Korück 531
Krajina Nemecká ríša
Vznik1. apríl 1942
Zánik8. máj 1945
TypVeliteľstvo tylového armádneho priestoru
Posádka6 zabezpečovacích práporov
oddiel tankových stíhačov XXXXIX. horského zboru
2 ženijné poplachové roty
1 spojárska poplachová rota[1]
Velitelia1943 – 20. február 1944 generálmajor Wilhelm Stubenrauch
20. február 1944 – 13. máj 1944 generálporučík Karl Maderholz
13. máj 1944 – 8. máj 1945 generálporučík Josef Brauner von Haydringen[2]
august – september 1944 generálmajor Ernst von Bauer[3]:50
Nadradené jednotky1. tanková armáda
Účasť
VojnyDruhá svetová vojna
Slovenské národné povstanie
BitkyOperácia Kartoffelernte
Telgárt

Korück 531 alebo veliteľstvo tylového armádneho priestoru 531 (nem. Kommandant des rückwärtigen Armeegebiets 531) bolo zriadené 1. februára 1942 ako jednotka zodpovedná za zabezpečenie zásobovacích ciest a „pacifikáciu“ tylového územia nemeckej 1. tankovej armády. Spočiatku bola jednotka dislokovaná na juhu Ruska. Na jar 1944 sa presunula na severnú Ukrajinu. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bola nasadená do operácie Kartoffelernte, kde odzbrojovala 2. divíziu Východoslovenskej armády. Následne 11. septembra jednotky Korück 531 vystriedali na východnom úseku povstaleckého frontu pri Telgárte jednotky úderného pluku 1. tankovej armády, ktoré boli presunuté k Dukle. Koniec vojny zastihol Korück 531 v Hornom Sliezsku.[2]

Účasť v Slovenskom národnom povstaní

[upraviť | upraviť zdroj]

Odzbrojovanie 2. divízie Východoslovenskej armády

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Operácia Kartoffelernte

Korück 531 dostal rozkazom zo dňa 31. augusta 1944 úlohu odzbrojiť 2. divíziu Východoslovenskej armády a všetky slovenské služobne ležiace vo vnútri úsekov. Na odzbrojovaní sa podieľali aj XXIV. tankový zbor a bojová skupina „Rintelen“. Hranica pôsobnosti Korück 531 bola Jasliska – Stropkov – cesta na Kelču – Vranov nad Topľou – Trebišov.[4]:512

Štáb 2. pešej divízie Východoslovenskej armády nebol pripravený na možné udalosti spojené s povstaním. O vypuknutí bojov na strednom Slovensku 30. augusta vojsko nevedelo. V operačnom priestore 2. divízie sa nič mimoriadne nedialo ani z nemeckej, ani zo slovenskej strany až do započatia samotného ozbrojovania v popoludňajších hodinách 31. augusta. Rozkaz veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina na začatie odzbrojovania Východoslovenskej armády bol vydaný 31. augusta o 13.08 h pod heslom Kartoffelernte mit Prämie. Korück 531 mal k dispozícii príslušníkov armádnej zbrojárskej školy, dve protitankové roty armádneho ženijného náčelníka, protitankový oddiel vyčlenený z XXXXIX. horského zboru, pohotovostnú rotu spojovacieho náčelníka a zabezpečovacích síl.[3]:50

Odzbrojovanie 2. divízie bolo zahájené 31. augusta 1944 okolo 14. h z juhu, od Humenného. Veliteľ 2. divízie plk. Štefan Tatarko sa o odzbrojovaní dozvedel z telefonátu pplk. Tibora Dualského, posádkového veliteľa v Humennom. Tatarko narýchlo informoval o odzbrojovaní plk. J. Husára, veliteľa 4. pešieho pluku, a vydal sa do Humenného zistiť, čo sa deje. Nemecký dôstojník vykonávajúci odzbrojovania odkázal Tatarka na nemeckého gen. Bauera (veliteľa Korück 531) v Michalovciach. Plk. Tatarko sa okamžite vybral do Michaloviec k menovanému generálovi. Pri vstupe do budovy michalovských kasární odobrali nemecké stráže plk. Tatarkovi zbraň a zaviedli ho za gen. Bauerom. Gen. Bauer poskytol plk. Tatarkovi svoju telefónnu linku a prezidentská kancelária v Bratislave plk. Tatarkovi potvrdila, že odzbrojovanie sa uskutočňuje so súhlasom prezidenta Slovenskej republiky. Plk. Štefan Tatarko potom pod nátlakom vydal telefonicky rozkaz pre 2. divíziu na zloženie zbraní: „Z rozkazu prezidenta republiky bude 1. a 2. divízia odzbrojená nemeckou brannou mocou. Jednotky severne od Humenného zložia zbrane a privezú všetok materiál do Humenného a odtiaľ odídu peším pochodom do Michaloviec. Jednotky južne od Humenného zložia zbrane v Michalovciach. Dôstojníci si ponechajú opasky a pištole.“[3]:51

Po doručení rozkazu velitelia plukov zvolali porady. Pohotovosť a prípravu na kruhovú obranu nariadil pre svoje jednotky hneď po rozkaze veliteľ delostreleckého pluku 2 pplk. del. Jozef Vogl-Sokolovský, pohotovosť vyhlásil tiež mjr. jazd. Štefan Benický, veliteľ Jazdeckého priezvedného oddielu 1 (JPO-1). V Papíne prebehla porada štábu 4. pluku zvolaná veliteľom pluku plk. pech. Jozefom Husárom. Ten podal informácie, že na strednom Slovensku začalo ozbrojené vystúpenie, veliteľ Východoslovenskej armády gen. Malár sa z Bratislavy zatiaľ k armáde nevrátil, jeho zástupca plk. Viliam Talský preletel aj so Skupinou vzdušných zbraní na sovietsku stranu frontu so žiadosťou o pomoc a veliteľ 2. divízie plk. gšt. Š. Tatarko sa nevrátil z Humenného z veliteľstva Korück 531, no vydal rozkaz na zloženie zbraní. Nálada bola proti odzbrojeniu, no plk. Husár argumentom o nedostatočných zásobách debatu o ozbrojenom odpore ukončil a nevydal iné rozkazy.[3]:52

Náčelník štábu 2. divízie mjr. gšt. Ján Cisárik, ktorý nebol priamo zapojený do príprav povstania, zvolal 31. augusta na 20. h vo Vyšnej Radvani poradu štábu 2. divízie a dôstojníkov pomocných jednotiek. Prítomní dôstojníci boli oboznámení s telefonickým rozkazom plk. gšt. Š. Tatarku. Ich reakcia bola jednotná a jednoznačná – „Odzbrojiť sa nedáme“. Väčšina štábu a prítomných príslušníkov divízie, sa na štábnych nákladných autách vydala na nočnú cestu smerom na obec Oľka, kde sa následne pridali k partizánskemu zväzku pplk. M. I. Šukajeva.[3]:54

Vo Vydrani pplk. del. Jozef Vogl-Sokolovský organizoval kruhovú obranu, dal príkaz svojim dvom najbližším oddielom na presun do Vydrane a začal organizovať improvizovanú bojovú skupinu, ktorá sa mala pokúsiť prebiť cez front na sovietsku stranu. Odišiel do Medzilaboriec, kde získali súhlas 3. roty Pluku útočnej vozby, vyzbrojenej siedmimi samohybnými delami Marder III a tankovej čaty so štyrmi tankami LT-38 a priezvedného oddielu 1 mjr. jazd. Štefana Benického. Chýbajúcu pechotu chcel pplk. Jozef Vogl-Sokolovský získať zapojením 6. pešieho pluku, ale jeho veliteľ pplk. pech. Martin Strapák po rozkaze na odzbrojenie Vogla odkázal na veliteľov jednotiek zhromaždených v budove školy v Medzilaborciach. Pplk. Jozef Vogl-Sokolovský predniesol svoj návrh na pripravovanú akciu vo forme rozkazu. Účasť svojich peších jednotiek akcii prisľúbil aj veliteľ 5. pluku mjr. V. Šupák sídliaci v obci Habura.[3]:54 Akcia sa rozbehla. Okolo polnoci 31. augusta predný voj dosiahol v priestore Radoszice – Szczavne slovensko – poľské hranice. Pešie jednotky 5. a 6. pluku sa však nedostavili. Vojaci Priezvedného oddielu 1 sa rozhodli namiesto prechodu k Červenej armáde presunúť na stredné Slovensko a veliteľ mjr. jazd. Štefan Benický ich rozhodnutie rešpektoval. Pokus o prechod cez front stroskotal. Pplk. Jozef Vogl-Sokolovský vydal rozkaz na zničenie ťažkej techniky a vojakom oznámil, že každý sa môže slobodne rozhodnúť, či pôjde s ním do hôr, alebo si vyberie iné riešenie. Spolu s ním sa vydalo do beskydských lesov kolo 150 dôstojníkov a mužstva.[3]:54

Zvyšok 2. divízie bol odzbrojený a internovaný.

Korück 531 pri Telgárte

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Boje o Telgárt

11. septembra boli na východnom úseku povstaleckého frontu pri Telgárte jednotky úderného pluku 1. tankovej armády presunuté k Dukle. Vystriedali ich jednotky Korück 531 a 154. rezervnej divízie. Pravdepodobne 6 zabezpečovacích práporov Korück 531 bolo rozptýlených na pomerne veľkom území Poprad – Spišská Nová Ves.

18. septembra 1944 vydal veliteľ II. taktickej skupiny pplk. Michal Širica kpt. Stanekovi rozkaz vyhnať oslabených Nemcov z údolia Hrona.[5]:223 21. septembra povstalecké jednotky dosiahli pri Telgárte severné svahy kóty Kozovec, malý telgártsky tunel a priestor severne od neho, dobyli kótu Besník a začali postupovať bez odporu na Pusté Pole.[6]:134 23. septembra sa slabšie nemecké jednotky pokúšali bez úspechu zachytiť v nedokončenom obrannom postavení severne od Hámrov. Do večera 24. septembra prenikli jednotky kpt. P. Kováča k Dobšinskej ľadovej jaskyni a jednotky kpt. A. Takáča k Podlesku. Dňa 23. septembra 1944 nariadil gen. Golian zastaviť ďalší postup povstaleckých jednotiek z dôvodu nebezpečenstva odrezania skupiny. Nemecké jednotky sa po ústupe z Horehronia zachytili až na južných okrajoch obcí Kravany – Spišské Bystré – Hranovnica – Spišský Štiavnik – Betlanovce – Hrabušice – Spišské Tomášovce.[7]:275

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Armeegebiet 531 Korück 531 [online]. Klub vojenskej histórie Carpathia, [cit. 2025-06-15]. Dostupné online.
  2. 1 2 Kommandant des rückwärtigen Armeegebiets 531 [online]. Lexikon der Wehrmacht, [cit. 2025-06-15]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 PAŽUROVÁ, Helena. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. I. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2010, čís. 4, s. 48-70. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
  4. ↑ PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty. Bratislava : Epocha, 1971. 704 s.
  5. ↑ Zhrdzavená legenda „Železného kapitána“ (Necenzurovaný obraz Jána Juraja Staneka). In: TOMÁŠ, Klubert. SLOVENSKÁ REPUBLIKA 1939 – 1945 očami mladých historikov III. / Povstanie roku 1944 /. [s.l.] : Katedra histórie FF UCM Trnava, 2004. ISBN 80–89034–75–6 Chybné ISBN.
  6. ↑ UHRIN, Marian. Pluk útočnej vozby 1944. [s.l.] : Múzeum SNP, 2012. ISBN 978-80-89514-14-4.
  7. ↑ PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povtania 1944. Zväzok 2. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1984.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Korück_531&oldid=8048607“