Korýtko riečne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
korýtko riečne
Thick shelled river mussel - Unio crassus.gif
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Unio crassus
Philipson, 1788
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Jedno z náhodne odchytených korýtok riečnych pri bežnom monitoringu Detvianskeho potoka v Detve

Korýtko riečne (staršie: korýtko tupé, zastarano: velevrub hollandský[2]; lat. Unio crassus) je sladkovodný lastúrnik z rodu korýtko (Unio). Z troch druhov rodu Unio, zastúpených na území Slovenska je korýtko riečne najvzácnejšie[3] a zákonom chránené.[4] Treba však dodať, že najnovšie celoplošné monitoringy ukázali kritický stav populácie aj u korýtka rybničného (Unio tumidus), na čo ŠOP SR reagovala preradením tohto nášho pôvodného druhu do rovnakej kategórie ohrozenosti v akej sa nachádza aj korýtko riečne (Unio crassus), teda do kategórie „zraniteľný – vulnerable“.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lastúra má obličkovitý tvar, silné steny (hovoríme o hrubostennej lastúre) a variabilné sfarbenie od tmavohnedej cez svetlohnedú po krémovožltú farbu, ktorá sa vyskytuje u mladých jedincov. Veľkosť a tvar lastúry sú veľmi variabilné a to aj u jedincov žijúcich na jednej lokalite/vodnom toku.[6] Obvyklá dĺžka lastúry dospelých jedincov U. crassus je 50 – 85 mm, šírka 30 – 38 mm a hrúbka 25 – 35 mm.[7]

Obýva čisté tečúce toky s bahnitým, piesčitým a štrkovým dnom, pričom podľa niektorých výskumov je citlivé na znečistenie dusičnanmi. Kľúčovým faktorom prostredia, od ktorého závisí dĺžka života korýtok riečnych je teplota vody v ktorej žijú. Populácie korýtok riečnych v severnej Európe sa dožívajú vďaka spomalenému životnému cyklu (kvôli nízkym priemerným teplotám) o desiatky rokov viac, než korýtka riečne v južnejších – teplejších zemepisných oblastiach. Na Slovensku sa korýtka riečne v závislosti od úživnosti toku, priemernej teploty vody, jej mineralizácie a pH (a ďalších faktorov prostredia) dožívajú od 6 do 12 rokov.[chýba zdroj]

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Taxonómia nie je dostatočne spracovaná. V Nemecku sa rozlišujú tri poddruhy podľa geografického výskytu.[8]

  • Unio crassus riparius – Rýn
  • Unio crassus cytherea – Dunaj
  • Unio crassus crassus – Labe

Na Slovensku sa v súčasnosti podľa Šteffeka et al. (2006) vyskytujú tri poddruhy:[9]

  • Unio crassus cytherea, Küster, 1833
  • Unio crassus ondovensis, Hazay, 1885
  • Unio crassus albensis, Hazay, 1885

V literatúre sa spomína aj Unio crassus nanus[10] a Unio crassus forma.

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci vypozorovaného[11] reprodukčného správania sa tento lastúrnik (jeho samičie jedince) v čase rozmnožovania plazí až k brehu – na hranicu vodného stĺpca, alebo tesne nad ňu, kde zo svojho vylučovacieho otvoru – sifónu vystrekuje prúdy vody spolu s mladými jedincami – glochídiami, ktoré boli dočasne (3 – 5 týždňov) umiestnené v žiabrach samičky korýtka, kde sa postupne vyvíjali z oplodnených vajíčok na prvotné juvenilné štádiá vývoja mladých jedincov odborne nazývaných glochídiá/glochídium. Predpokladá sa, že vystrekovaním vody s glochídiami na hladinu vodného toku sa korýtka snažia prilákať rybích hostiteľov a zvýšiť šance svojich juvenilov, ktoré sú poloparazitické larvy, čo znamená, že na dokončenie svojho vývoja potrebujú rybieho hostiteľa u ktorého sa snažia prichytiť primárne na žiabrach, sekundárne na pokožke, kde určité obdobie parazitujú. Pre zdravého rybieho hostiteľa larvy korýtok nepredstavujú ohrozenie.

Najčastejšie uvádzaní rybí hostitelia: Cottus gobio, Phoxinus phoxinus, Leuciscus cephalus, Scardinuis erythrophthalmus, Gymnocephalus cernua a Perca fluviatilis.[1]

Žije zahrabaný v dnovom substráte vodných tokov.[6] Živí sa filtrovaním vody z ktorej konzumuje časti fyto a zooplanktonu, ale aj mikročiastočky minerálov a hornín.

Rozšírenie a ohrozenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o autochtónny druh prirodzene sa vyskytujúci v európskych a západoázijských vodných tokoch.[1][12] V nedávnej minulosti bol v Európe hojne rozšírený. Ešte na začiatku 20. storočia farmári zbierali korýtka a dávali ich ako krmivo sliepkam, kačkám, či ošípaným.[6] Dôvodmi poklesu jeho populácií sú primárne regulácie vodných tokov, znečistenie vôd plynúce z poľnohospodárstva a priemyslu, druhotne je to úbytok rybích hostiteľov a predácia introdukovanými živočíchmi (Ondatra zibethicus, Procyon lotor a Neovison vison).[1]

  • Je spomínaný v prílohách II a IV smernice o biotopoch.
  • Chorvátsko
  • Česko – ohrozený (EN).[13][14][15] Podľa správy pre Európsku komisiu v súlade so smernicou o biotopoch bol jeho stav ochrany v rokoch 2004 – 2006 nepriaznivý (U2).[16]
  • Fínsko – na juhu. Zraniteľný.[17]
  • Francúzsko[18]
  • Nemecko – kriticky ohrozený (vom Aussterben bedroht)[19] V Nemecku tento lastúrnik zmizol z 90% svojho pôvodného areálu rozšírenia.
  • Holandsko – nebol po roku 1968 spozorovaný a je pravdepodobne v tejto krajine vyhynuté.[20][21]
  • Poľsko – ohrozený[22]
  • Slovensko – zraniteľný.[7] Obýva hlavne dolné úseky menších potokov bohatých na plaveniny a splaveniny, taktiež dolné a stredné úseky menších riek ako Štiavnica, či Krupinica. Vo väčších riekach sa vďaka znečisteniu vody vyskytuje minimálne/druhotne. Údaje o aktuálnych a historických výskytoch/pozorovaniach korýtok riečnych poskytuje portál ŠOP SR – biomonitoring.sk.
  • Švédsko – veľmi vzácny[23]
  • Dánsko – veľmi vzácny[24]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Lopes-Lima, M., Kebapçı, U. & Van Damme, D. 2014. Unio crassus. The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T22736A42465628. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-1.RLTS.T22736A42465628.en. Prístup 14. september 2019.
  2. ORSZÁGH, Ivan; ČEJKA, Tomáš; ORSZÁGHOVÁ, Zlatica. Slovenské mená mäkkýšov (Mollusca). 1. vyd. V Bratislave : Univerzita Komenského, 2012. 208 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-3170-8. S. 98.
  3. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 114.
  4. Vyhláška 158/2014 Z. z.
  5. korýtko rybničné [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2021-12-27]. Dostupné online.
  6. a b c BAUER, G.; WÄCHTLER, K.. Ecology and Evolution of the Freshwater Mussels Unionoida. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 396 s. ISBN 978-3-642-56869-5.
  7. a b korýtko riečne [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  8. Gemeine Flussmuschel – Weichtier des Jahres 2006 [online]. medienwerkstatt-online.de, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  9. ŠTEFFEK, J., NAGEL, K.-O. & VAVROVÁ, ď. 2006. Ekológia, rozšírenie a ochrana lastúrnikov čeľadí Unionidae, Dreissenidae a Corbiculidae na Slovensku. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 90 pp.
  10. land-oberoesterreich.gv.at, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  11. korýtko riečne – biomonitoring.sk
  12. Unio crassus Philipson, 1788 [online]. Fauna Europaea Secretariat, Museum für Naturkunde, Berlin, [cit. 2017-07-13]. Dostupné online.
  13. Horsák M., Juřičková L., Beran L., Čejka T. & Dvořák L. (2010). "Komentovaný seznam měkkýšů zjištěných ve volné přírodě České a Slovenské republiky. [Annotated list of mollusc species recorded outdoors in the Czech and Slovak Republics]". Malacologica Bohemoslovaca, Suppl. 1: 1 – 37. PDF.
  14. Juřičková L., Horsák M. & Beran L., 2001: Check-list of the molluscs (Mollusca) of the Czech Republic. Acta Soc. Zool. Bohem., 65: 25 – 40.
  15. Red List of the molluscs (Mollusca) of the Czech Republic http://mollusca.sav.sk/malacology/redlist.htm
  16. Dušek J., Hošek M. & Kolářová J. (2007) Hodnotící zpráva o stavu z hlediska ochrany evropsky významných druhů a typů přírodních stanovišť v České republice za rok 2004 – 2006. – Ochrana přírody, 62 (5): appendix 5:I-IV. (in Czech language)
  17. Threatened and Near Threatened molluscs [online]. 2001. Dostupné online. Archivované 2013-05-11 z originálu.
  18. Recherche de sites par espèce: Invertébrés: Unio crassus (Unio crassus) [online]. 2007. Dostupné online. Archivované 2007-09-21 z originálu.
  19. Glöer P. & Meier-Brook C. (2003) Süsswassermollusken. DJN, pp. 134, strana 109, ISBN 3-923376-02-2
  20. MinLNV>Dutch Ministry of Agriculture, Nature and Food Quality – Nature Law – Bataafse stroommossel (Unio crassus). Prístup na the ministries website[nefunkčný odkaz]
  21. Anemoon > Flora en Fauna > Soorteninformatie [online]. . Dostupné online.
  22. Polish Red Data Book of Animals http://www.iop.krakow.pl/pckz/opis.asp?id=130&je=en
  23. Thick shelled river mussel – Naturhistoriska riksmuseet [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-03-13 z originálu.
  24. Licensinfo – Habitatarter.dk [online]. . Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Unio crassus na anglickej Wikipédii.