Korýtko riečne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
korýtko riečne
Thick shelled river mussel - Unio crassus.gif
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Unio crassus
Philipson, 1788
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Jedno z náhodne odchytených korýtok riečnych pri bežnom monitoringu Detvianskeho potoka v Detve

Korýtko riečne (staršie: korýtko tupé, zastarano: velevrub hollandský[2]; lat. Unio crassus) je sladkovodný lastúrnik z rodu korýtko (Unio). Z troch druhov rodu Unio, zastúpených na území Slovenska, je korýtko riečne najvzácnejšie[3] a zákonom chránené.[4]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Lastúra má obličkovitý tvar, silné steny(hovoríme o hrubostennej lastúre) a variabilné sfarbenie od tmavohnedej cez svetlohnedú po krémovožltú farbu, ktorá sa vyskytuje u mladých jedincov. Veľkosť, tvar, sfarbenie aj dĺžka života je veľmi variabilná a to aj v jednej rieke.[5] Dĺžka lastúry je 50 – 85 mm, šírka 30 – 38 mm a hrúbka 25 – 35 mm.[6]

Obýva čisté tečúce toky s bahnitým, pieščitým a štrkovím dnom, pričom podľa niektorých výskumov je citlivé na znečistenie dusičnanmi. Kľúčovým faktorom prostredia od ktorého závisí dĺžka života korýtok riečnych je teplota vody v ktorej žijú. Populácie korýtok riečnych v severnej Európe sa dožívajú vďaka spomalenému životnému cyklu (kvôli nízkym priemerným teplotám) o desiatky rokov viac, než korýtka riečne v južnejších - teplejších zemepisných oblastiach. Na Slovensku sa korýtka riečne v závislosti od úživnosti toku, priemernej teploty vody, jej mineralizácie a pH (a ďalších faktorov prostredia) dožívajú od 7 do 15 rokov.[chýba zdroj]

Taxonómia[upraviť | upraviť kód]

Taxonómia nie je dostatočne spracovaná. V Nemecku sa rozlišujú tri poddruhy podľa geografického výskytu.[7]

  • Unio crassus riparius – Rýn
  • Unio crassus cytherea – Dunaj
  • Unio crassus crassus – Labe

Na Slovensku sa v súčasnosti podľa Šteffeka et al. (2006) vyskytujú tri poddruhy[8]:

  • Unio crassus cytherea Küster, 1833
  • Unio crassus ondovensis Hazay, 1885
  • Unio crassus albensis, Hazay, 1885

V literatúre sa spomína aj Unio crassus nanus[9] a Unio crassus forma.

Ekológia[upraviť | upraviť kód]

V rámci vypozorovaného reprodukčného správania sa tento lastúrnik (jeho samičie jedince) v čase rozmnožovania plazí až k brehu - na hranicu vodného stĺpca, alebo tesne nad ňu, kde zo svojho vylučovacieho otvoru - sifónu vystrekuje prúdy vody spolu s mladými jedincami - glochídiami, ktoré boli dočasne (3- 5 týždňov) umiestnené v žiabrach samičky korýtka, kde sa postupne vyvíjali z oplodnených vajíčok na dospelce - juvenili. Predpokladá sa, že vystrekovaním vody s glochídiami na hladinu vodného toku sa korýtka snažia prilákať rybích hostiteľov a zvýšiť šance svojich juvenilov, ktoré sú poloparazitické larvy, čo znamená, že na dokončenie svojho vývoja potrebujú rybieho hostiteľa u ktorého sa snažia prichytiť primárne na žiabrach, sekundárne na pokožke, kde určité obdobie parazitujú. Pre zdravého rybieho hostiteľa larvy korýtok nepredstavujú ohrozenie.


Najčastejšie uvádzaní rybí hostitelia : Cottus gobio, Phoxinus phoxinus, Leuciscus cephalus, Scardinuis erythrophthalmus, Gymnocephalus cernua a Perca fluviatilis.[1]

Žije zahrabaný v substráte.[5] Živí sa filtrovaním vody z ktorej konzumuje časti fyto a zooplanktonu, ale aj mikročiastočky minerálov a hornín.

Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]

Je pôvodom z Európy a Západnej Ázie.[1][10] V minulosti bol v Európe hojne rozšírený. Na začiatku 20. storočia farmári zbierali korýtka a dávali ich ako krmivo sliepkam a kačkám.[5] Dôvodom poklesu jeho populácie je úbytok rýb, znečistenie a predácia introdukovaných druhov (Ondathra zibethicus, Procyon lotor a Neovison vison).[1]

  • Je spomínaný v prílohách II a IV smernice o biotopoch.
  • Chorvátsko
  • Česko – [11] ohrozený (EN).[12][13] Podľa správy pre Európsku komisiu v súlade so smernicou o biotopoch bol jeho stav ochrany v rokoch 2004 - 2006 nepriaznivý (U2).[14]
  • Fínsko - na juhu. Zraniteľný.[15]
  • Francúzsko[16]
  • Nemecko – kriticky ohrozený (vom Aussterben bedroht)[17] V Nemecku tento lastúrnik zmizol z 90% svojho pôvodného areálu rozšírenia.
  • Holandsko – V Holandsku nebol po roku 1968 spozorovaný a je pravdepodobne v tejto krajine vyhynuté.[18][19]
  • Poľsko – ohrozený[20]
  • Slovensko – zraniteľný.[6] Obýva hlavne dolné úseky menších potokov bohatých na plaveniny a splaveniny, taktiež dolné a stredné úseky menších riek ako Štiavnica, či Krupinica. Vo väčších riekach sa vďaka znečisteniu vody vyskytuje minimálne/druhotne. Údaje o aktuálnych a historických výskytoch/pozorovaniach korýtok riečnych poskytuje portál ŠOP SR - biomonitoring.sk.
  • Švédsko – veľmi vzácny[21]
  • Dánsko – veľmi vzácny[22]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d Lopes-Lima , M., Kebapçı, U. & Van Damme, D. 2014. Unio crassus. The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T22736A42465628. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-1.RLTS.T22736A42465628.en. Prístup 14. september 2019.
  2. [1]
  3. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 114.
  4. Vyhláška 158/2014 Z. z.
  5. a b c BAUER, G.; WÄCHTLER, K.. Ecology and Evolution of the Freshwater Mussels Unionoida. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 396 s. ISBN 978-3-642-56869-5.
  6. a b korýtko riečne [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  7. Gemeine Flussmuschel - Weichtier des Jahres 2006 [online]. medienwerkstatt-online.de, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  8. ŠTEFFEK, J., NAGEL, K.-O. & VAVROVÁ, ď. 2006. Ekológia, rozšírenie a ochrana lastúrnikov čeľadí Unionidae, Dreissenidae a Corbiculidae na Slovensku. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 90 pp.
  9. land-oberoesterreich.gv.at, [cit. 2019-09-14]. Dostupné online.
  10. Unio crassus Philipson, 1788 [online]. Fauna Europaea Secretariat, Museum für Naturkunde, Berlin, [cit. 2017-07-13]. Dostupné online.
  11. Horsák M., Juřičková L., Beran L., Čejka T. & Dvořák L. (2010). "Komentovaný seznam měkkýšů zjištěných ve volné přírodě České a Slovenské republiky. [Annotated list of mollusc species recorded outdoors in the Czech and Slovak Republics]". Malacologica Bohemoslovaca, Suppl. 1: 1-37. PDF.
  12. Juřičková L., Horsák M. & Beran L., 2001: Check-list of the molluscs (Mollusca) of the Czech Republic. Acta Soc. Zool. Bohem., 65: 25-40.
  13. Red List of the molluscs (Mollusca) of the Czech Republic http://mollusca.sav.sk/malacology/redlist.htm
  14. Dušek J., Hošek M. & Kolářová J. (2007) Hodnotící zpráva o stavu z hlediska ochrany evropsky významných druhů a typů přírodních stanovišť v České republice za rok 2004-2006. - Ochrana přírody, 62(5): appendix 5:I-IV. (in Czech language)
  15. Threatened and Near Threatened molluscs [online]. 2001. Dostupné online.
  16. Recherche de sites par espèce: Invertébrés: Unio crassus (Unio crassus) [online]. 2007. Dostupné online.
  17. Glöer P. & Meier-Brook C. (2003) Süsswassermollusken. DJN, pp. 134, strana 109, ISBN 3-923376-02-2
  18. MinLNV>Dutch Ministry of Agriculture, Nature and Food Quality - Nature Law - Bataafse stroommossel (Unio crassus). Prístup na the ministries website[nefunkčný odkaz]
  19. Anemoon > Flora en Fauna > Soorteninformatie [online]. . Dostupné online.
  20. Polish Red Data Book of Animals http://www.iop.krakow.pl/pckz/opis.asp?id=130&je=en
  21. Thick shelled river mussel - Naturhistoriska riksmuseet [online]. . Dostupné online.
  22. Licensinfo - Habitatarter.dk [online]. . Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Unio crassus na anglickej Wikipédii.