Preskočiť na obsah

Koruna svätého Eduarda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Koruna svätého Eduarda v roku 2022

Koruna svätého Eduarda (angl. St Edward's Crown) je koruna, ktorou sú korunovaní britskí králi a teda aj králi krajín Spoločenstva národov. Ide o súčasť britských korunovačných klenotov.[1] Je pomenovaná po svätom Eduardovi Vyznávačovi. Zvyčajne je verejne vystavená v Jewel House v Tower of London.

Pôvodná koruna bola svätou relikviou uchovávanou vo Westminsterskom opátstve až dovtedy, kým nebola koruna predaná alebo roztavená, keď parlament v roku 1649 počas anglickej občianskej vojny zrušil monarchiu. Súčasná koruna svätého Eduarda bola vyrobená pre Karola II. v roku 1661. Koruna je vyrobená z 22-karátového zlata, meria 30 centimetrov, váži 2,23 kilogramu a je zdobená 444 drahými drahokamami. Koruna je váhou a celkovým vzhľadom podobná originálu, no jej oblúky sú barokové.

Po roku 1689 sa koruna pre svoju váhu viac ako 200 rokov nepoužívala. V roku 1911 tradíciu korunovania korunou svätého Eduarda oživil Juraj V. dodnes pokračuje vrátane korunovácie Karola III. a Camilly v roku 2023.[2]

Koruna svätého Eduarda bola široko používaným symbolom v heraldike Spojeného kráľovstva od roku 1661 do začiatku vlády kráľovnej Viktórie a opäť od roku 1952 do roku 2022 za vlády Alžbety II. Používa sa na reprezentáciu kráľovstva ako suverénneho zdroja vládnej autority a objavila sa na mnohých oficiálnych emblémoch v Spojenom kráľovstve, Britskom impériu a Spoločenstve národov.[3]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod

[upraviť | upraviť zdroj]

Eduard Vyznávač nosil svoju korunu na Veľkú noc, Turíce a Vianoce.[4] V roku 1161 bol kanonizovaný a predmety spojené s jeho vládou sa stali relikviami. Mnísi vo Westminsterskom opátstve, Eduardovom pohrebisku tvrdili, že Eduard ich požiadal, aby sa o jeho regálie naveky starali pri korunováciách všetkých budúcich anglických kráľov.[5] Hoci toto tvrdenie bolo pravdepodobne zo strany opátstva vlastnou propagáciou a niektoré regálie boli pravdepodobne odobraté z Eduardovho hrobu, keď ho tam znovu pochovali[5], tým vznikol prvý známy súbor dedičných korunovačných regálii v Európe.[6] Koruna označovaná ako Koruna svätého Eduarda bola prvýkrát zaznamenaná ako koruna, ktorá bola použitá na korunováciu Henricha III. v roku 1220 a zdá sa, že išlo o tú istú korunu, ktorú nosil Eduard.[7]

Svätá relikvia

[upraviť | upraviť zdroj]

Koruna svätého Eduarda zriedkakedy opúšťala Westminsterské opátstvo. Keď bol v roku 1399 Richard II. donútený abdikovať, dal korunu preniesť do Tower of London, kde ju symbolicky odovzdal svojmu nástupcovi Henrichovi IV.[8]

Koruna bola použitá v roku 1533 na korunováciu druhej manželky Henricha VIII., Anny Boleynovej, čo bolo pre kráľovnú manželku bezprecedentné.[9] V tudorovskom období boli na hlavy panovníkov dané tri koruny: koruna svätého Eduarda, štátna koruna a koruna vyrobená špeciálne pre nového kráľa alebo kráľovnú.[10] Po anglickej reformácii nová anglikánska cirkev odsúdila uctievanie stredovekých relikvií a počnúc korunováciou Eduarda VI. v roku 1547 sa význam koruny s Eduardom Vyznávačom bagatelizoval.[11]

Počas anglickej občianskej vojny, parlament roztavil korunu, ktorú Oliver Cromwell považoval za symbol „ohavnej vlády kráľov“.[12] Koruna bola spísaná v súpise majetku kráľa Karola I. ako „koruna Alfréda Veľkého zo zlata s drobnými kamienkami“ s hmotnosťou 2,25 kilogramu.[13] Nápis na veku jeho schránky v preklade z latinčiny znel: „Toto je koruna, ktorou boli korunovaní králi Alfréd a Eduard a ďalší.“ Neexistujú však žiadne dôkazy, ktoré by podporovali jej datovanie z Alfrédovej doby a koruna bola vždy označovaná ako koruna svätého Eduarda.[14]

Reštaurovanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Koruna svätého Eduarda ako vyzerala podľa Francisa Sandforda pri korunovácii Jakuba II. v roku 1685.

Monarchia bola obnovená v roku 1660 a v rámci príprav na korunováciu Karola II. bola nová koruna vyrobená kráľovským zlatníkom Robertom Vynerom.[15] Bola navrhnutá tak, aby pripomínala stredovekú korunu, so zlatým rámom a barokovými oblúkmi.[16] Koncom 20. storočia sa predpokladalo, že do novej koruny bolo začlenené zlato z pôvodnej koruny svätého Eduarda, keďže majú takmer identickú hmotnosť. Na základe dôkazov, spisovateľ a dvorný historik Martin Holmes v roku 1959 v časopise Archaeologia dospel k záveru, že v čase Anglickej republiky bola koruna svätého Eduarda vytiahnutá z taviaceho kotla a že jej zlato bolo použité na výrobu novej koruny.[17]

Jeho teória sa stala prijatým názorom a mnohé knihy, vrátane oficiálnych letákov o korunovačných klenotoch. V roku 2008 nový výskum zistil, že koruna svätého Eduarda a žezlo boli vyrobené v roku 1660 v očakávaní skorej korunovácie, ktorá sa niekoľko krát odložiť. Ďalšie regálie Karola II. boli objednané v roku 1661 po tom, čo parlament zvýšil rozpočet ako prejav uznania kráľovi.[18]

V roku 1671 Thomas Blood nakrátko ukradol korunu z Tower of London a sploštil ju v snahe ukryť.[19] Na korunováciu Jakuba II. bolo vytvorené nové monde a za vlády Viliama III. sa základňa zmenila z kruhu na ovál.[20] Po korunovácii Viliama III. a Márie II. v roku 1689 sa panovníci rozhodli byť korunovaní ľahšou korunou na mieru (napríklad korunovačnou korunou Juraja IV.)[21] alebo štátnou korunou, zatiaľ čo koruna svätého Eduarda zvyčajne spočívala na oltári.[22]

20. a 21. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]
Korunovácia Karola III. korunou svätého Eduarda

Eduard VII. mal v úmysle oživiť tradíciu korunovania korunou svätého Eduarda v roku 1902, ale v deň korunovácie sa stále zotavoval z operácie zápalu slepého čreva a namiesto toho bol korunovaný ľahšou imperiálnou korunou.[23]

V roku 1911 bola natrvalo osadená 444 drahokamami a polodrahokamami, dovtedy drahokamy zdobiace korunu sa prepožičiavali a vracali. Imitácie perál na oblúkoch a základni boli nahradené zlatými korálkami, ktoré boli v tom čase pokovované platinou.[24] Jej základňa bola tiež zmenšená, aby sa zmestila na hlavu kráľa Juraja V., prvého panovníka korunovaného korunou svätého Eduarda po viac ako 200 rokoch, čím sa celková hmotnosť koruny zmenšila z 2,6 kilogramu na 2,2 kilogramu.[23] Koruna bola tiež použitá na korunovanie jeho nástupcu Juraja VI. v roku 1937 a kráľovnej Alžbety II. v roku 1953.

4. júna 2013 bola koruna svätého Eduarda vystavená na hlavnom oltári vo Westminsterskom opátstve pri bohoslužbe pri príležitosti 60. výročia korunovácie Alžbety II., čo bolo prvýkrát od roku 1953, čo koruna opustila Tower of London.[25] V decembri 2022 bola koruna zmenšená pred jej použitím pri korunovácii Karola III. 6. mája 2023.[26] Jej obvod sa zväčšil rozpílením základne na štyri kusy a privarením 7 milimetrových pásikov zlata do medzier.[27]

Popis

[upraviť | upraviť zdroj]

Koruna svätého Eduarda bola vyrobená z 22-karátového zlata[28], meria 30 centimetra a váži 2,23 kilogramu. Rám je zdobený štyrmi ľaliami striedajúcimi sa so štyrmi tlapatými krížmi, ktoré podopierajú dva oblúky zakončené monde a tlapatým krížom. Koruna má aj fialovú zamatovú čiapku s hermelínovým lemom.[15] Koruna je ozdobená 444 drahými drahokamami vrátane 345 brúsených akvamarínov, 37 bielych topásov, 27 turmalínov, 12 rubínov, 7 ametystov, 6 zafírov, 2 zirkónov, 1 granátu, 1 spinelu a 1 almandínu.[24]

Použitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci sa koruna svätého Eduarda považuje za oficiálnu korunovačnú korunu, od obnovy monarchie v roku 1660 bolo ňou korunovaných iba sedem panovníkov: Karol II. (1661), Jakub II. (1685), Viliam III. (1689), Juraj V. (1911), Juraj VI. (1937), Alžbeta II. (1953) a Karol III. (2023). Mária II. a Anna boli korunované vlastnými diamantovými korunkami Juraj I., Juraj II. a Juraj III. so štátnou korunou Juraja I. a Juraj IV. s vlastnou veľkou novou diamantovou korunou vyrobenou špeciálne pre túto príležitosť. Kráľovná Viktória a Eduard VII. sa rozhodli nepoužiť korunu svätého Eduarda kvôli jej hmotnosti a namiesto toho použili ľahšiu imperiálnu korunu z roku 1838. Keď koruna svätého Eduarda nebola použitá na korunovanie, spočivala na hlavnom oltári, ale na korunovácii kráľovnej Viktórie však vôbec nebola.[29]

Heraldika

[upraviť | upraviť zdroj]
Heraldické vyobrazenie koruny.

Po obnovení monarchie, Karol II. vytvoril heraldickú korunu podľa koruny svätého Eduarda. Podľa tohto vzoru bola heraldická koruna vyobrazená až do vlády kráľovnej Viktórie.[3] Hoci Arthur Fox-Davies uvádza, že koruna svätého Eduarda by mala byť heraldicky znázornená nad štátnym znakom Spojeného kráľovstva a inými znakmi, pretože je to oficiálna koruna Spojeného kráľovstva.[30] Prvé zobrazenia štátneho znaku zobrazovali Imperálnu korunu, ktorá bola vyrobená pre Viktóriinu korunováciu v roku 1838.[3][31]

V roku 1876 bola Viktória vyhlásená za indickú cisárovnú a v roku 1880 bola heraldická koruna pozmenená.[3][32] Viktória však uprednostňovala ako heraldickú korunu, korunu v tudorovskom štýle minimálne od 60. rokov 19. storočia. Po nástupe Eduarda VII., Vojnový úrad nastolil otázku štandardizovaného dizajnu koruny pre použitie v britskej armáde, pričom sa používalo viacero koruniek rôznych vzorov.[33] Dňa 4. mája 1901, kráľ schválil jediný dizajn tudorovskej koruny založený na korune Henricha VII. ako „vybranú a vždy používanú kráľovnou Viktóriou.“[30][33]

Juraj VI. prestal používať titul indického cisára v roku 1948 po nezávislosti Indie v roku 1947[34] a po nástupe Alžbety II. v roku 1952 sa rozhodla dizajn heraldickej koruny z roku 1901 zmeniť na dizajn pripomínajúci korunu svätého Eduarda, podobne aká bola pred vládou kráľovnej Viktórie.[3][35]

Karol III. prijal heraldickú korunu, naposledy použitú za vlády Juraja VI. ale s určitými rozdielmi.[36]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ The Crown Jewels [online]. The Official Website of the British Monarchy, [cit. 2025-01-07]. Dostupné online.
  2. ↑ Coronation order of service in full [online]. BBC News, 2023-05-05, [cit. 2023-05-06]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e BOUTELL, Charles. Boutell's Heraldry. Londýn a New York : [s.n.], 1983. Dostupné online. ISBN 0723230935. S. 184-185.
  4. ↑ LUARD, H. R.. Life of St Edward the Confessor. [s.l.] : Longman, 1858. Dostupné online. S. 215, 273, 281.
  5. ↑ a b Keay, s. 18-19
  6. ↑ Rose, s. 13
  7. ↑ Ronald Lightbrown v Blairovi, zv. 1., s. 257 a 353
  8. ↑ Steane, s. 34
  9. ↑ HUNT, Alice. The Drama of Coronation: Medieval Ceremony in Early Modern England. Cambridge : Cambridge University Press, 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-139-47466-5. S. 93.
  10. ↑ Arnold, s. 731-732
  11. ↑ Ronald Lightbrown v MacGregorovi, s. 257
  12. ↑ BARKER, Brian. When the Queen was Crowned. [s.l.] : Routledge & Kegan Paul, 1976. Dostupné online. ISBN 978-0-7100-8397-5. S. 80.
  13. ↑ Twining, s. 132
  14. ↑ Holmes, s. 216
  15. ↑ a b St Edward's Crown [online]. Royal Collection Trust, [cit. 2024-01-07]. Dostupné online.
  16. ↑ Holmes, s. 213 a 223
  17. ↑ Barclay, s. 149 a 170
  18. ↑ Barclay, s. 149-170
  19. ↑ FISHER, Graham; FISHER, Heather. Monarchy and the Royal Family: A Guide for Everyman. [s.l.] : Robert Hale, 1977. Dostupné online. ISBN 978-0-7091-7814-9. S. 40.
  20. ↑ Royal Crown and Cypher [online]. [Cit. 2024-06-02]. Dostupné online.
  21. ↑ Dixon-Smith, s. 61
  22. ↑ Mears, s. 23
  23. ↑ a b Rose, s. 35
  24. ↑ a b Rose, s. 29
  25. ↑ RAYNER, Gordon. Crown to leave Tower for first time since 1953 for Westminster Abbey service [online]. The Telegraph, 2013-06-04, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  26. ↑ St Edward’s Crown removed from the Tower of London ahead of the Coronation [online]. 2022-12-03, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  27. ↑ Hardman, s. 194
  28. ↑ JONES, Kathryn. Royal Gold: Reflections of Power [online]. 2014-12-17, [cit. 2018-02-14]. Dostupné online.
  29. ↑ Mears, s. 23
  30. ↑ a b FOX DAVIES, Arthur Charles. A Complete Guide to Heraldry. London : Jack, 1909. Kapitola 22.
  31. ↑ The Imperial Crown of Great Britain [online]. [Cit. 2025-01-09]. Dostupné online.
  32. ↑ The Rose and Crown: Parliament’s royal symbols, part one [online]. [Cit. 2023-11-16]. Dostupné online.
  33. ↑ a b The Genealogical magazine [online]. [Cit. 2025-01-12]. Dostupné online.
  34. ↑ The London Gazette [online]. London Gazzete, [cit. 2025-01-12]. Dostupné online.
  35. ↑ BEDINGFIELD, Henry. Heraldry. Leicester : Magna Books, 1993. Dostupné online. ISBN 978-1854224330.
  36. ↑ Royal Cypher [online]. [Cit. 2025-01-12]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ARNOLD, Janet. The Coronation Portrait of Queen Elizabeth I. [s.l.] : Burlington Magazine, 1978.
  • BARCLAY, Andrew. The 1661 St Edward's Crown – Refurbished, Recycled or Replaced?. The Court Historian, 2008-08-09, s. 149-170. DOI: 10.1179/cou.2008.13.2.002..
  • BLAIR, Claude. The Crown Jewels: The History of the Coronation Regalia. [s.l.] : The Stationery Office, 1998. ISBN 978-0-11-701359-9.
  • DIXON-SMITH, Sally; WORSLEY, Lucy. The Crown Jewels: Souvenir Guidebook. [s.l.] : Historic Royal Palaces, 2010. ISBN 978-1-873993-13-2.
  • HOLMES, Martin. New Light on St. Edward's Crown. Archeologia, 1959-04-09. DOI: 10.1017/S0261340900010006.
  • KEAY, Anna. The Crown Jewels. [s.l.] : Thames and Hudson, 2011. ISBN 978-0-500-51575-4.
  • MACGREGOR, Arthur. The Late King's Goods: Collections, Possessions and Patronage of Charles I …. [s.l.] : Alistair McAlpine, 1989. ISBN 978-0-19-920171-6.
  • MEARS, Kenneth J.. The Crown Jewels. [s.l.] : Historic Royal Palaces, 1994.
  • ROSE, Tessa. The Coronation Ceremony and the Crown Jewels. [s.l.] : HM Stationery Office, 1992. ISBN 978-0-117-01361-2.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Britský portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku St Edward's Crown na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Koruna_svätého_Eduarda&oldid=7971609“