Korytnačka uhoľná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
korytnačka uhoľná
Tortuga morrocoy Sabanero.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Chelonoidis carbonaria
Spix, 1824
Synonymá
Geochelone carbonaria
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Korytnačka uhoľná (Chelonoidis carbonaria) je suchozemská korytnačka z čeľade korytnačkovité, obýva vlhké savany Južnej Ameriky. Nie sú známe žiadne jej oficiálne poddruhy,[1] vyvinuli sa však niektoré drobné rozlišovacie znaky (napr. sfarbenie plastrónu) v závislosti na miestach výskytu. V zimnom období nehibernuje, len znižuje aktivitu.[2]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Má čierny karapax so žltými škvrnami alebo škvrnami s nádychom oranžovej alebo červenej farby na každom štítku, dlhý asi 50 cm.[3] Plastrón je žltohnedý. Hlava a končatiny sú sfarbené do béžova s jasnými žltými alebo oranžovými škvrnami.[1] Vďaka svojmu príjemnému sfarbeniu je častým druhom chovaným umelo v zoologických záhradách. Objavuje sa u nich nepatrný pohlavný dimorfizmus. Samce mávajú dlhší pancier a bývajú ťažšie,[4] majú vyklenutý plastrón. U starších samcov sa častejšie objavuje tiež malé zaškrtenie panciera do tvaru presýpacích hodín a majú dlhší a širší chvost ako samice.[4]

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Nie sú známe žiadne poddruhy.[1] Obýva predovšetkým vlhké savany,[5] menej okolie močiarov tropických dažďových lesov. Prirodzene sa vyskytuje najčastejšie v Paname, Paraguaji, Kolumbii, Peru, Brazílii, Bolívii, Venezuele a Argentíne.[1] Bola umelo vysadená na mnohých ostrovoch v Karibskom mori, napr. na Barbadose, Trinidade alebo na Svätej Lucii.[6] Pohybuje sa väčšinou v tieni, kde je dostatočné teplo a vlhko.[2]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Mláďatá korytnačky uhoľnej sa živia predovšetkým mäsožravo, hľadajú v pôde červov a hmyz.[1] Dospelé jedince sú z väčšiny bylinožravé,[1] živia sa trávou a rôznymi plodmi a listami, nepohrdnú však ani drobnou živočíšnou potravou alebo zvyškami živočíchov.[3] Často sa zdržujú v okolí stromov, na ktorých rastie ich obľúbené ovocie.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť kód]

Pária sa, keď dorastú veľkosti asi 25 cm. Samice znášajú 2 – 15 vajec[1] v letnom období. Väčšinou ich zahrabáva do hliny, ale boli vypozorované aj príklady, kedy ich nakládla do hniezd so zmesou lístia. Mláďatá sa liahnu za 4 – 6 mesiacov a sú veľké 4-4,5 cm.[1] V zajatí bývajú samice schopné znášať vajcia kedykoľvek v priebehu roka.

V tomto období sú dôležité zápasy medzi samcami, ktoré začínajú charakteristickým postranným trhaním hlavou. Tieto pohyby hlavy sú u rôznych druhov korytnačiek rôzne, a preto sú považované za jeden zo spôsobov rozoznávania jednotlivých druhov. Potom pokračuje súboj, kedy sa samce snažia otočiť toho druhého na pancier – obvykle býva najúspešnejší ten najväčší.[4]

Korytnačka uhoľná s charakteristickými škvrnami na hlave a končatinách

Chov[upraviť | upraviť kód]

Korytnačka uhoľná potrebuje priestorné terárium s dostatočne vysokou teplotou (minimálne 22 °C) a vlhkosťou, ktorej možno dosiahnuť umiestnením rastlín do terária.[5] Ako substrát je najlepšie použiť jemný piesok alebo triesky niektorých listnatých stromov, ktoré udržujú vlhkosť pri stále suchom povrchu, čo zabraňuje tvorbe plesní. Korytnačka musí mať stále k dispozícii veľkú misku s vodou a tienisté miesta na odpočinok.[7] V teráriu by mal byť tiež zdroj svetla, tepla a UV žiarenia, ktorého by sa jej v prírode dostávalo. Korytnačky uhoľné by mali byť kŕmené rastlinami bohatými na vápnik (púpavy, vinné lístky), ovocím (najlepšie jahody, broskyňa, ananás, mango alebo kivi), zeleninou, kvetinami a malým množstvom živočíšnych bielkovín.[6]

Ohrozenie[upraviť | upraviť kód]

Najväčšou hrozbou pre túto korytnačku je nadmerný lov pre konzumáciu v miestach prírodného výskytu,[7] ku ktorému prispieva fakt, že vydrží dlhý čas bez príjmu potravy. Korytnačky uhoľné sú zbierané vo veľkom množstve a posielané do miest Južnej Ameriky, kde sú považované za veľkú lahôdku.

Táto korytnačka je ohrozená tiež úbytkom životného prostredia, ktoré je často upravované pre poľnohospodárske účely, a neposkytuje tak vhodné podmienky pre jej výskyt.[4]

Ďalšou hrozbou, aj keď nie tak podstatnou ako lov a úbytok prirodzeného prostredia, je odchyt korytnačiek pre domáci chov.

Je chránená prílohou II Washingtonskej dohody.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h ZYCH, Jiří. Želvy v přírodě a v péči člověka. Praha : Nakladatelství Brázda, 2009. 204 s. ISBN 80-209-0342-9. S. 61. (čeština)
  2. a b Geochelone Carbonaria [online]. 2005 – 2009, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online. (čeština)
  3. a b ANDĚROVÁ, Romana. Suchozemská želva. Havlíčkův Brod : Fragment, 2004. 32 s. ISBN 80-7200-064-0. S. 12. (čeština)
  4. a b c d Petra Spiess, The Red-Footed Tortoise (Geochelone carbonaria), a South American Treasure, http://www.kingsnake.com/rockymountain/RMHPages/RMHredfoot.htm
  5. a b ANIMALS HOLDING. Želva Uhlířská [online]. Animals holding, 2007, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online. (čeština)
  6. a b Mike Pingleton, Natural History Notes on the Redfoot Tortoise (Geochelone carbonaria), http://www.pingleton.com/redfoot/natural.htm
  7. a b c JINDROVÁ, Renata. Želva uhlířská (Geochelone carbonaria) [online]. 2006 – 2011, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online. (čeština)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva uhlířská na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]