Kosce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kosce
410 – 0 mil. Devón – súčasnosť
Opilio parietinus F - Limburg20130716 0165.jpg
Kosec domový (Opilio parietinus), bežný druh na území Slovenska.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Opiliones
Sundevall, 1833
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kosce (Opiliones) je rad pavúkovcov. V apríli 2017 bolo známych viac ako 6 650 po celom svete[1], ale celkový počet druhov môže prerásť cez 10 000.[2] Rad kosce obsahuje päť podradov: Cyphophthalmi, Eupnoi, Dyspnoi, Laniatores, a od roku 2014 aj Tetrophthalmi.[3][4]

Kosce sa nachádzajú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Zachované fosílie staré 400 miliónov rokov sa našli v rohovci blízko škótskej dedinky Rhynie. 305 miliónov staré fosílie z Francúzska, ktoré vyzerajú prekvapujúco moderne, indikujú, že základný tvar ich tiel sa vyvinul veľmi dávno[5] a, aspoň v niektorých taxónoch, sa odvety zmenil veľmi málo.

Ich fylogenetická pozícia vrámci pavúkovcov je sporná: ich najbližší príbuzní môžu byť roztoče (Acari) alebo podtrieda Dromopoda (šťúry, šťúriky a solifúgy).[6] Hoci sa povrchne podobajú, sú často nesprávne identifikované ako pavúky (rad Araneae), kosce sú odlišný rad, ktorý nie je úzko spätý s pavúkmi. Majú dva páry dlhých končatín. Môžu sa ľahko odlíšiť od pavúkov s dlhými nohami svojim celistvým telom a jedným párom očí v strede cefalotoraxu (hlavohrude). Pavúky majú výrazné brucho, ktoré je oddelené od cefalotoraxu zúžením a majú tri až štyri páry očí, zvyčajne okolo okrajov cefalotoraxu.

Kosce na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Na území Slovenska bolo do roku 2010 známych 33 druhov koscov[7], v roku 2014 už 35 druhov[8] (iný zdroj uvádza 50 druhov[9]). V ľudský obydliach je bežný kosec domový (Opilio parietinus). V lesoch a lúkach je to kosec rožkatý (Phalangium opilio). Medzi najväčšie patrí horský druh kosec obrovský (Gyas titanus) a kosec klepietkár (Zachaeus crista) z lesov južného Slovenska[9].

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KURY, Adriano B.. Classification of Opiliones [online]. . Dostupné online.
  2. Glauco Machado, Ricardo Pinto-da-Rocha & Gonzalo Giribet. Harvestmen: the Biology of Opiliones. Ed. Ricardo Pinto-da-Rocha, Glauco Machado & Gonzalo Giribet. [s.l.] : Harvard University Press, 2007. ISBN 0-674-02343-9. What are harvestmen?, s. 1–13.
  3. GARWOOD, Russell J.; SHARMA, Prashant P.; DUNLOP, Jason A.. A Paleozoic Stem Group to Mite Harvestmen Revealed through Integration of Phylogenetics and Development. Current Biology, 2014, s. 1017–1023. Dostupné online [cit. 2014-04-17]. DOI10.1016/j.cub.2014.03.039. PMID 24726154.
  4. TEPPER, Fabien. Ancient four-eyed wonder resolves daddy longleg mystery. Christian Science Monitor, April 11, 2014. Dostupné online [cit. 2014-04-16].
  5. GARWOOD, Russell J.; DUNLOP, Jason A.; GIRIBET, Gonzalo. Anatomically modern Carboniferous harvestmen demonstrate early cladogenesis and stasis in Opiliones. Nature Communications, 2011, s. 444. Dostupné online [cit. 2015-06-08]. DOI10.1038/ncomms1458. PMID 21863011.
  6. SHULTZ, J. W.. Evolutionary morphology and phylogeny of Arachnida. Cladistics, 1990, s. 1–38. DOI10.1111/j.1096-0031.1990.tb00523.x.
  7. MIHÁL, Ivan; ANTALOŠ, Boris. SLOVENSKÉ MENOSLOVIE KOSCOV (ARACHNIDA, OPILIONES) ZAZNAMENANÝCH NA SLOVENSKU [online]. saraslibr.mesostigs.eu, [cit. 2018-10-02]. Dostupné online. Folia faunistica Slovaca, 16 (1): 27–29
  8. Šestáková A & Mihál I, 2014: Carinostoma elegans new to the Slovakian harvestmen fauna (Opiliones, Dyspnoi, Nemastomatidae). Arachnologische Mitteilungen, 48: 16–23.
  9. a b FRANC, Valerián. Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty (Doplnená prepracovaná verzia, Vol. 2) [online]. Katedra biológie a ekológie. Štúdium na Fakulte prírodných vied UMB, 2005, [cit. 2018-10-02]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kosce

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opiliones na anglickej Wikipédii.