Kosovská Mitrovica
| Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Kosovská Mitrovica | ||
| (Косовска Митровица, Mitrovica) | ||
| mesto | ||
Pohľad na mesto | ||
|
||
| Štát | ||
|---|---|---|
| Kraj | Kosovo | |
| Nadmorská výška | 500 m n. m. | |
| Súradnice | 42°53′00″S 20°52′00″V / 42,883333°S 20,866667°V | |
| Rozloha | 331 km² (33 100 ha) | |
| Obyvateľstvo | 72 662 (2024) | |
| Hustota | 219,52 obyv./km² | |
| Starosta | Bedri Hamza | |
| PSČ | 40000 | |
| Tel. predvoľba | (+381) 28 (oficiálne) (+383) 28 (pre Kosovo) | |
|
Poloha mesta na mape Srbska
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Mitrovica, Kosovo | ||
| Webová stránka: https://mitroviceejugut.rks-gov.net/ | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Kosovská Mitrovica[1] (albán. Mitrovica/Mitrovicë, srb. Косовска Митровица/Kosovska Mitrovica) je mesto na severe autonómnej oblasti Kosovo v Srbsku. Je administratívnym centrom rovnomenného okresu. Má približne 70 000 obyvateľov a leží na sútoku riek Ibar a Sitnica, asi 40 kilometrov severne od Prištiny.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Územie dnešnej Kosovskej Mitrovice bolo osídlené už v staroveku, pričom okolie bolo známe ťažbou kovov od rímskeho obdobia. V stredoveku sa v regióne rozvíjali banícke osady vďaka bohatým ložiskám olova, zinku a striebra. Samotná Kosovská Mitrovica sa ako osídlenie výraznejšie spomína v období Osmanskej ríše.
Na prelome 19. a 20. storočia sa mesto stalo významným hospodárskym centrom vďaka baníckemu komplexu Trepča. Počas socializmu v bývalej Juhoslávii patrila Trepča k najväčším priemyselným podnikom regiónu, poskytovala prácu tisíckam ľudí a mala kľúčový význam pre ekonomiku Srbska.
Vojna v Kosove (1998 – 1999) zasiahla aj Kosovskú Mitrovicu. Po vojne sa mesto de facto rozdelilo na dve časti: severnú, ktorú obývajú prevažne Srbi, a južnú, kde žije väčšina albánskeho obyvateľstva. Rieka Ibar sa tak stala symbolickou i reálnou hranicou medzi komunitami.[2]
Geografia a poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Kosovská Mitrovica sa nachádza v severnej časti autonómnej oblasti Kosovo a Metohija v južnom Srbsku, v oblasti obklopenej pohoriami Kopaonik a Šar planina. Mesto je dôležitou dopravnou križovatkou, spájajúcou sever Kosova so zvyškom autonómnej oblasti a Srbska.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto má približne 70 000 obyvateľov. Južnú časť obývajú prevažne Albánci, zatiaľ čo severná časť je centrom srbskej menšiny v Kosove. Okrem nich tu žijú aj menšie komunity Bosniakov, Turkov a Rómov. Etnická rozdelenosť je jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú každodenný život v meste.
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Najdôležitejším hospodárskym prvkom Kosovskej Mitrovice je bansko-hutnícky komplex Trepča, ktorý v minulosti patril medzi najväčšie priemyselné podniky Balkánu. Po vojne bola jeho činnosť obmedzená, no dodnes zohráva významnú úlohu v miestnom hospodárstve. Okrem baníctva má mesto rozvíjajúci sa sektor služieb a obchodu.
Kultúra a vzdelávanie
[upraviť | upraviť zdroj]V Kosovskej Mitrovici sídli Univerzita v Prištine so sídlom v Kosovskej Mitrovici, ktorá bola po konflikte premiestnená z Prištiny. V meste sa nachádza viacero kultúrnych inštitúcií, knižníc a športových klubov. Napriek napätiu medzi komunitami sa v Kosovskej Mitrovici konajú kultúrne podujatia a športové súťaže.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kosovská Mitrovica (Kosovo) [online]. Slovenská národná knižnica, [cit. 2025-09-20]. Dostupné online.
- ↑ Vojna v Kosove. [s.l.] : [s.n.], 2023-10-12. Page Version ID: 7680704. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kosovská Mitrovica
