Preskočiť na obsah

Kosovská Mitrovica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kosovská Mitrovica
(Косовска Митровица, Mitrovica)
mesto
Pohľad na mesto
Erb
Štát Srbsko Srbsko
Kraj Kosovo
Nadmorská výška 500 m n. m.
Súradnice 42°53′00″S 20°52′00″V / 42,883333°S 20,866667°V / 42.883333; 20.866667
Rozloha 331 km² (33 100 ha)
Obyvateľstvo 72 662 (2024)
Hustota 219,52 obyv./km²
Starosta Bedri Hamza
PSČ 40000
Tel. predvoľba (+381) 28 (oficiálne)
(+383) 28 (pre Kosovo)
Poloha mesta na mape Srbska
Poloha mesta na mape Srbska
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Mitrovica, Kosovo
Webová stránka: https://mitroviceejugut.rks-gov.net/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kosovská Mitrovica[1] (albán. Mitrovica/Mitrovicë, srb. Косовска Митровица/Kosovska Mitrovica) je mesto na severe autonómnej oblasti Kosovo v Srbsku. Je administratívnym centrom rovnomenného okresu. Má približne 70 000 obyvateľov a leží na sútoku riek Ibar a Sitnica, asi 40 kilometrov severne od Prištiny.

Územie dnešnej Kosovskej Mitrovice bolo osídlené už v staroveku, pričom okolie bolo známe ťažbou kovov od rímskeho obdobia. V stredoveku sa v regióne rozvíjali banícke osady vďaka bohatým ložiskám olova, zinku a striebra. Samotná Kosovská Mitrovica sa ako osídlenie výraznejšie spomína v období Osmanskej ríše.

Na prelome 19. a 20. storočia sa mesto stalo významným hospodárskym centrom vďaka baníckemu komplexu Trepča. Počas socializmu v bývalej Juhoslávii patrila Trepča k najväčším priemyselným podnikom regiónu, poskytovala prácu tisíckam ľudí a mala kľúčový význam pre ekonomiku Srbska.

Vojna v Kosove (19981999) zasiahla aj Kosovskú Mitrovicu. Po vojne sa mesto de facto rozdelilo na dve časti: severnú, ktorú obývajú prevažne Srbi, a južnú, kde žije väčšina albánskeho obyvateľstva. Rieka Ibar sa tak stala symbolickou i reálnou hranicou medzi komunitami.[2]

Geografia a poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Kosovská Mitrovica sa nachádza v severnej časti autonómnej oblasti Kosovo a Metohija v južnom Srbsku, v oblasti obklopenej pohoriami Kopaonik a Šar planina. Mesto je dôležitou dopravnou križovatkou, spájajúcou sever Kosova so zvyškom autonómnej oblasti a Srbska.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má približne 70 000 obyvateľov. Južnú časť obývajú prevažne Albánci, zatiaľ čo severná časť je centrom srbskej menšiny v Kosove. Okrem nich tu žijú aj menšie komunity Bosniakov, Turkov a Rómov. Etnická rozdelenosť je jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú každodenný život v meste.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejším hospodárskym prvkom Kosovskej Mitrovice je bansko-hutnícky komplex Trepča, ktorý v minulosti patril medzi najväčšie priemyselné podniky Balkánu. Po vojne bola jeho činnosť obmedzená, no dodnes zohráva významnú úlohu v miestnom hospodárstve. Okrem baníctva má mesto rozvíjajúci sa sektor služieb a obchodu.

Kultúra a vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V Kosovskej Mitrovici sídli Univerzita v Prištine so sídlom v Kosovskej Mitrovici, ktorá bola po konflikte premiestnená z Prištiny. V meste sa nachádza viacero kultúrnych inštitúcií, knižníc a športových klubov. Napriek napätiu medzi komunitami sa v Kosovskej Mitrovici konajú kultúrne podujatia a športové súťaže.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Kosovská Mitrovica (Kosovo) [online]. Slovenská národná knižnica, [cit. 2025-09-20]. Dostupné online.
  2. Vojna v Kosove. [s.l.] : [s.n.], 2023-10-12. Page Version ID: 7680704. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]