Kostol Ducha Svätého (Žehra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 48°58′43″S 20°47′35″V / 48,978611°S 20,793056°V / 48.978611; 20.793056
Kostol Ducha Svätého
Zehra, Slovakia 001.jpg
Patrocínium: Duch Svätý
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Obec Žehra
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - diecéza Biskupstvo Spišské Podhradie
Súradnice 48°58′43″S 20°47′35″V / 48,978611°S 20,793056°V / 48.978611; 20.793056
Štýl románsky, gotický
Výstavba 13. storočie
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Rok 1993 (#17)
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Farský kostol sv. Ducha
 - dátum vyhlásenia 1985
ÚZPF[2]
 - číslo 827/1
 - dátum zápisu 15. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Holy Spirit Church (Žehra)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kostol Ducha Svätého je neskororománska sakrálna stavba z druhej polovice 13. storočia nachádzajúca sa v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.

História vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba kostola, patriaceho k typickým stavbám prechodného, neskororománskeho obdobia, prebiehala v rokoch 1245 - 1275. Spočiatku mal rovné stropy. Presbytérium dostalo klenbu asi v polovici 14. storočia, loď asi v roku 1380, pričom klenba sa zachytila o stredný stĺp. Takto vznikol dvojloďový kostol. Veža má typické okienka prechodného slohu. Jej charakteristickú cibuľovitú drevenú kupolu dostavali v roku 1769.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Najvzácnejšie pamiatky v kostole predstavujú nástenné maľby, tvoriace ucelený ikonografický cyklus. Je nimi pokryté celé presbytérium, víťazný oblúk i celá severná stena. Najstaršie maľby vznikli na konci 13. storočia, prípadne v 14. storočí. Umelecky najhodnotnejšia je výmaľba presbytéria. Sú tu umiestnené medailóny s bustami prorokov ako predchodcov kresťanstva a uhorských kráľov sv. Štefana a Ladislava. Na klenbe sú štyri výjavy pripomínajúce byzantské ikony: Trojica vyobrazená ako jeden človek s troma hlavami, Abrahámovo lono, Kristus v mandorle a Madona s dieťaťom. Stredná, hlavná časť stien, obsahuje pašijový cyklus šiestich obrazov.

Pre kostol je typická drevená cibuľovitá kupola

Maľby majú vysokú umeleckú hodnotu a prezrádzajú majstra, ktorý vychádzal z talianskeho maliarstva, ale poznal aj prvky byzantské. Cyklus sa začína Poslednou večerou, nasleduje Judášov bozk ako symbol zrady, na zadnej stene Kristus pred Pilátom a Bičovanie, na pravej stene Ukrižovanie a Snímanie z kríža. Uprostred prednej steny je malý výjav Bolestný Kristus. Pozornosť si zaslúžia aj maľby Korunovanie Panny Márie, Zvestovanie a protimorových svetcov Kozmu a Damiána.

Výmaľba severnej steny kostola vznikla v druhej polovici 15. storočia, podobne aj Posledný súd vo víťaznom oblúku. Na vrchu medzi klenbami sú obrazy Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie. Strednú časť vypĺňa cyklus s ladislavovskou legendou. V roku 1954 sa našli dve staršie maľby vysokej umeleckej a ikonografickej hodnoty asi z roku 1420. Sú to Pieta a Živý kríž. Bohatý na symboliku je Živý kríž pozostávajúci z dvoch častí. Prvá predstavuje Synagógu, t. j. Starý zákon, druhá Ekléziu, t. j. Nový zákon.

Vzácne je i zariadenie kostola. Kamenná krstiteľnica pochádza z 13. storočia. Oltáre a kazateľnica pochádzajú z polovice 17. storočia, ale ich súčasťou sú aj časti oveľa staršie. Na bočnom oltári Panny Márie z roku 1663 je gotická oltárna skriňa z roku 1510 so sochami zo začiatku 15. storočia. Na oltári sv. Mikuláša je skriňa a socha z roku 1510.

Súčasť kultúrneho dedičstva[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Sv. Ducha bol pre svoj historický a umelecký prínos zapísaný v roku 1985 do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Jeho vklad do celosvetových kultúrnych dejín potvrdilo v roku 1993 i zapísanie do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. [Cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. [Cit. 2015-09-10]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]