Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°07′17″S 20°26′56″V / 49,121359°S 20,448752°V / 49.121359; 20.448752
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
farský kostol
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici.jpg
Patrocínium: Nanebovzatie Panny Márie (15. august)
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Obec Ľubica
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - diecéza Spišská diecéza
 - dekanát Kežmarský
 - farnosť Ľubica
Adresa Povstalecká 1257/53, 059 56 Ľubica
 - súradnice 49°07′17″S 20°26′56″V / 49,121359°S 20,448752°V / 49.121359; 20.448752
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 2
 - počet veží 1
Štýly románsky, gotika
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov farský kostol Nanebovzatia P.M
 - dátum vyhlásenia 30. 10. 1963
ÚZPF[2]
 - číslo 905/1
Umiestnenie oltára Čelná stena svätyne
Autor oltára Vavrinec Olaf Engelholm
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of the Assumption of the Virgin Mary (Ľubica)
Webová stránka: https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol Nanebovzatia Panny Márie je najväčší dvojloďový románsko-gotický kostol na Spiši.[3][4] Bol vybudovaný nemeckými kolonistami v 13. storočí na vyvýšenine v obci Ľubica,[5][6] v okrese Kežmarok, v Prešovskom kraji. Kostol bol pôvodne postavený v románskom a gotickom slohu so štvorcovou svätyňou. V 30 rokoch 14. storočia bol upravené presbytérium a v druhej polovici 14. storočia zaklenuli priestor lode na tri piliere čím vzniklo tak najväčšie spišské dvojlodie. Počas reformácie v 16. a 17. storočí bol vo vlastníctve evanjelikov. V tomto období vyhudovali neskororenesančnú emporu a z 18. storočia pochádza roková výmaľba interiéru. Taktiež bol barokizovaná veža chrámu. V roku 1963 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku Slovenska. V dnešnej dobe sa využíva ako hlavný farský kostol rímskokatolíckej cirkvi Ľubickej farnosti.[7]

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol bol pôvodne postavený nemeckými kolonistami v 13. storočí okolo roku 1260 na vyvýšenine ako pomerne veľká jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom a západnou vežou.[5][8] Keď v roku 1271 Ľubica získala mestské práva od uhorského kráľa Štefana V. začali miestny veriaci s úpravami na kostole. Okolo roku 1330 predĺžili presbytérium o polygonálny záver, sprístupnený novým portálom. O 30. rokov neskôr okolo roku 1360 bola stredová loď zaklenutá na tri stredové piliere, čím sa kostol premenil na typické spišské dvojlodie. Po vpáde husitských vojsk z Poľska v roku 1433 a neskôr aj jiskrovými vojskami bol kostol vypálený. V 16 storočí veriaci nechali zhotoviť okrem ďalšieho mobiliáru (kazateľnica, stalla) aj neskorogotický oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče, z ktorého sa zachovala len oltárna skriňa s plastikou tzv. Ľubickej Madony. Počas reformácie v 16. a 17. storočí bol vo vlastníctve evanjelikov. V tomto období vyhudovali neskororenesančnú emporu a z 18. storočia pochádza roková výmaľba interiéru. V roku 1706 kostol pri požiari znovu vyhorel, kde sa poškodila hlavná veža spolu s hlavným oltárom. Veža bola neskôr dobudovaná a oltár bol barokizovaný dielnou Vavrinca Olafa Engelholma, ktorého si objednal na vlastné náklady kňaz Juraj Rayscher. V druhej polovici 18. storočia pod presbytériom vybudovali kryptu. Intierér kostola bol vybavený novým barokovým mobiliárom.[9][6]

Piarista P. Anton Wisniewski dal následne v 18. storočí kostolu dnešnú podobu. Opravil sakristiu a spravil do nej vstup, a v roku 1766 zriadil pre kostol dva nové bočné oltáre. Najväčšiu zmenu však realizoval v roku 1772, keď dal celý interiér vymaľovať dodnes zachovanou iluzívnou maľbou, dal pozlátiť hlavný oltár spolu s bočnými a dal zhotoviť do lode nové lavice. Pri ďalšom rozsiahlom požiari v Ľubici v roku 1786 podľahol kostol spolu s jeho vežou. Veža bola následne obnovená v roku 1792, pričom dostala barokovú formu. V rokoch pred prvou svetovou vojnou kostol utrpel viacero strát. V rokoch 1916 – 1917 zrekvirovalo vojsko z Ľubice 3 zvony z rokov 1624, 1757 a 1814. Taktiež zobrali aj 80 píšťal z organa a medený plech zo strechy kostola, takže kostol bol dlhé roky len provizórne zakrytý. Aj táto provizórna strecha podľahla požiaru v roku 1934, čo vyvolalo v rokoch 1936 – 1937 rozsiahle opravy kostola. Chrám a veža dostala novú strechu v pôvodnom barokovom tvare. Taktiež bol kostol vydláždený a zreštaurovali oltáre spolu s maľbou v interiéry. Ďalšia veľká prestavba bola v polovici 60. rokoch 20. storočia. V roku 1963 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku Slovenska a v roku 1986 kostol dostal novú medenú strechu. Kostolu je v dnešnej dobre venované množstvo pozornosti, kedy v poslednej dobe bolo zreštaurovaných mnoho vecí z kostola, najmä hlavný oltár od Majstra Pavla spolu s bočnými oltármi.[9][6]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdorys kostola
Kostol a okolitá zástavba

Kostol je považovaný za najväčšiu dvojloďovú stavbu na Spiši. Skladá sa z pozdĺžneho, polygonálne ukončeného presbytéria so sakristiou na severe, z dlhého loďového korpusu s južnou predsieňou a z mohutnej hranolovej veže ukončenej nadstavbou s cibuľovitou barokovou hlavicou a gotickým oknom nad ktorým bola vybudovaná kovová ochodza, ktorá slúžila ako ochrana proti požiaru. Spodná časť veže spolu so schodišťom na prvé poschodie sú románske. Záver presbytéria má jednoduchý oporný systém. Južnú a severnú stranu kostola podpierajú dodatočné mohutné oporné piliere, postavené zväčša mimo klenbových polí. Všetky lomené okná lode sú umiestnené na južnom priečelí. Kostol mal pôvodne 5 vstupov z exteriéru, ale niekoľko z nich sa v neskorších dobách zamurovalo. Presbytérium, ktoré je takmer rovnako široké ako dvojlodie, je zaklenuté jedným štvorcovým poľom krížovej klenby a päťosminovým záverom. Sakristia je zaklenutá tromi štvorcovými krížovými klenbami. Dvojlodie je zaklenuté taktiež krížovou klenbou ktorú v strede podopierajú 3 polygonálne podpory umiestnené za sebou v stredovej pozdĺžnej osi s polygonálnymi soklami, navrchu ukončenými jemnou profiláciou.[10]

Interiér a ostatné zariadenie kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Oltáre[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný oltár[upraviť | upraviť zdroj]

Celému interiéru dominuje hlavný oltár v zlatých farbách, ktorý zapĺňa celú čelnú stenu svätyne z roku 1709 a plastikami zo začiatku 16. storočia. Pôvodom je to oltár barokový z roku okolo 1709 z dielne slávneho levočského majstra švédskeho pôvodu Vavrinca Olafa Engelholma. Na oltári prevláda čierna farba, ktorú elegantne dopĺňa farba zlatá. Je považovaný za veľmi výnimočný a významný oltár vysokej umeleckej a duchovnej hodnoty. Uprostred hlavného oltára je umiestnená gotická oltárna skriňa, ktorá sa zachovala z roku okolo 1511 z dielne Majstra Pavla z Levoče. Jej súčasťou je plastika ľubickej Madony pravdepodobne z dielne Majstra Pavla z Levoče. Plastika je vyrezaná z lipového dreva v životnej veľkosti (167 cm). Spája v sebe eleganciu, nehu ale aj dôstojnosť, ktoré sú charakteristickou črtou Majstra Pavla z Levoče. Nápadne sa podobá na plastiku Madony z Baziliky svätého Jakuba. V pravej ruke drží žezlo a v ľavej drží Ježiša Krista. V roku 2010 bola vydaná poštová známka s motívom ľubickej Madony.[7][5]

Oltár svätého Pavla[upraviť | upraviť zdroj]

Na ľavej strane sa nachádza bočný oltár svätého Pavla, ktorý umiestnili do kostola v roku 1756. Pozostáva z bohatého rokajového zlatého rámu a obrazu Obrátenie svätého Pavla, po stranách sú sochy evanjelistov Jána a Matúša.[7]

Oltár svätého Tomáša[upraviť | upraviť zdroj]

Oltár svätého Tomáša pochádza z roku 1765, taktiež s bohatým rokajovým rámom s obrazom svätého Tomáša. Po stranách sú sochy evanjelistov Lukáša a Marka.[7]

Ostatné zariadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vstupe do kostola sa pred očami otvára monumentálne dvojlododie zaklenuté krížovými klenbami s profilovanými rebrami, ktoré podopierajú 3 mohutne kamenné piliere umiestnené v stredovej osi kostola. Na obvodových stenách dosadajú rebrá, ktoré sa tu často nepravidelne presekávajú, na konzoly v tvare rozličných hlavičiek s rímsami na vrchu.[10] V zadnej časti lode sa nachádza drevená neskoro-renesančná organová empora zo 17. storočia postavená na 6 stĺpoch, na kazetách sa nachádza maľba s hudobnou tematikou zo začiatku 18. storočia, následne doplnenou a opravenou na začiatku 20. stor. Celý interiér vrátane tvaroslovných článkov pokrýva neskorobaroková iluzívna maľba. Po oboch stranách presbytéria sú umiestené chórové lavice z roku 1511, pokryté maliarskou výzdobou.

Ide o bronzovú krstiteľnicu, ktorá bola uliata v roku 1463.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Piarista P. Anton Wisniewski, ktorý realizoval výmaľbu interiéru je vyobrazený na severnej stene presbytéria.

Zaujímavá je už len poloha kostola, ktorý sa týči nad mestom na kopci a tak dominuje svojmu okoliu. Kostol je obklopený murovanou ohradou za ktorou bol pôvodne cintorín. Vo veži sa nachádza vzácny zvon, ktorý bol uliaty zvonolejármi Pavlom Gaalom a Jánom Wagnerom v roku 1475. Kostol Nanebovzatie Panny Márie je taktiež považovaný za najväčšiu dvojloďovú sakrálnu stavbu na Spiši. Kostol sa z veľkej časti zachoval vo svojej stredovekej podobe.[5]

Na priečeliach kostola sa zachovalo niekoľko architektonických významných pamiatok. Na južnom priečelí je to gotický portál z 13. storočia vedúci pôvodne do svätyne, ktorý ale bol neskôr zamurovaný. Na tom istom priečelí bolo v 20. storočí objavené malé okrúhle gotické okno v tvare ranogotickej rozety. Patrí k najstarším pamiatkam kostola, taktiež k ojedinelým, keďže sa takýto typ rozety objavuje na Slovensku len zriedkavo.[5]

Podľa niektorých odborníkov mohol byť pôvodný neskororománsky kostol rázne menší ako súčasná stavba. Pri ranogotickej prestavbe bola predĺžená loď a pristavané kvadratické presbytérium.[8]

Súčasťou vybavenia interiéru je aj bronzová krstiteľnica z roku 1463. Klenby kostola nesú tri polygonálne piliere, ktoré ho rozdeľujú na dve lode. Východný je 13-boký s priemerom 72 cm, ostatné dva sú 10-boke s priemerom 62 cm.[8] Na stĺpoch sú zachytené gotické rebrá elegantnej krížovej klenby. Konzoly viacerých rebier majú tvar ľudských tvárí.[5]

Zaujímavosť kostola vyzdvihuje neskorobaroková iluzívna maľba. Autorom malieb je P. Anton Wisniewski, ktorý je zároveň vyobrazený na ľavej strane svätyne.[5][8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  3. Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Ľubica [online]. [Cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  4. Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. [Cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g Farský kostol [online]. [Cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  6. a b c PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Ľubica [online]. apsida.sk, [cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  7. a b c d KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 164-165.
  8. a b c d Ľubica [online]. [Cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  9. a b PODOLÍNSKI, Štefan. Gotické kostoly vidiek. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2010. ISBN 978-80-89226-91-7. S. 78-79.
  10. a b ŽÁRY, Juraj. Dvojloďové kostoly na Spišy. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986. ISBN 978-80-88900-56-6. S. 252.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KRESÁNEK, P.. Slovensko-Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Bratislava : Simplicissimus, 2009. Kolektív autorov. ISBN 9788096983902.
  • TOGNER, Milan; PLEKANEC, Vladimír. Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Bratislava : Arte Libris, Plekanec & Haviar, 2012. ISBN 978-80-971214-0-2.
  • ŠPIRKO, J.. Dejiny a umenie očami historika. Bratislava : Lúč, 2001. ISBN 80-7114-359-6.
  • JUDÁK, V.; POLÁČIK, Š.. Katalóg patrocínií na Slovensku. Bratislava : Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2009. ISBN 9788096978731.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]