Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Malacky)
Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie je rímskokatolícky kostol v centre mesta Malacky. Je to najväčší kostol vo farnosti, ale aj tak nie je farský kostol, pretože vo farnosti sa nachádza Kostol Najsvätejšej trojice, ktorý je starší.
Umiestnenie
Kostol sa nachádza v centre mesta, hneď vedľa s nachádza Spojená škola sv. Františka Assiského, ktorá sa nachádza v Čiernom kláštore, s ktorým je kostol prepojený.
História
Kostol pochádza zo 17. storočia. Práce na kostole spolu s kláštorom sa začali v roku 1647 a kláštor bol dokončený v roku 1652. Kostol bol dostavaný až v roku 1653. Po dokončení dal Pavol Pálfi vyhotoviť donačnú listinu, ktorou daroval františkánskemu rádu kláštor s chrámom. V kostole však ešte vtedy neboli oltáre, organ alebo kazateľnica. Samotný kostol vysvätil biskup Tomáš Pálfi v roku 1660.
Výzdoba
Chrámová loď je postavená v barokovom štýle. Chrámové steny boli až do roku 1928 iba vybielené. potom dal knieža Mikuláš Pálfi chrám vymaľovať. Maľovanie a čiastočné úpravy vykonal František Malovaný so svojimi spolupracovníkmi.
Interiér
Oltáre
Hlavný oltár
Dominantou kostola je hlavný oltár. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Celý je vyrezávaný z dreva, kolorizovaný a bohato pozlátený. Je to 14 metrov vysoká práca, vytváraná podľa loretánskych litánií. Takisto ako chrám je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, svedčí o tom aj ústredný motív zadnej dekoratívnej časti – socha Panny Márie (Nepoškvrneného Počatia) v nadživotnej veľkosti. Na ľavej strane oltára sa nachádza socha svätej Kláry, vysoko nad ňou sa nachádza svätý Bonaventura. Naproti nim sa nachádzajú dole sv. Alžbeta Uhorská, hore sv. Ján Kapistránsky. Nad oltárom sa nachádza erbový obraz s erbom rodu Pálffiovcov v ľavej strane, no útvar v pravej časti zostáva záhadou.
Oltár svätého Františka z Assisi
Oltár pochádza z prvej polovice 18. storočia. Darovala ho grófka Mária Antónia de Souches Ratvit, manželka grófa Leopolda I. Pálffyho. Má hlavný a nadstavcový obraz. Hlavný obraz sv. Františka Assiského je starý a pochádza z doby vzniku oltára. Na nadstavcovom obraze sa nachádza svätý Mikuláš.
Oltár svätého Antona
Oltár pochádza z prvej polovice 18. storočia. Aj tento darovala grófka Mária Antónia de Souches Ratvit. Je tiež neskorobarokový. Centrálny obraz je dielom A. Veselého a predstavuje svätého Antona. Nadstavcový obraz je dielom toho istého autora a je na ňom zobrazený svätý Leopold.
Oltár Božského srdca Ježišovho
Obraz je umiestnený v imitovanej skalnej jaskynke (vytvorenej vyhĺbením do steny). Po bokoch sú ešte dva menšie výklenky, rovnako na spôsob jaskynky, v ktorých sú umiestnené sochy Panny Márie a svätého Jozefa.
Kaplnky
Loretánska kaplnka
Nachádza sa na ľavej strane pri vchode do kostola. Dominuje v nej baroková plastika z roku 1725. Naľavo od nej je busta sv. Anny a napravo sv. Jozefa. Fresky na stenách predstavujú výjavy zo života Panny Márie.
Lurdská jaskyňa
Pochádza z dvadsiateho storočia. Dominuje v nej socha Panny Márie. Zreštaurovaná bola v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Hneď vedľa lurdskej jaskyne je oltár Božského srdca.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Kaplnka sa nachádza na pravej strane chrámovej lode. Cez kaplnku sa vchádza na kazateľnicu.
Kaplnka Svätých schodov
Pozostáva z dvoch schodísk predelených stenou. Každé pozostáva z dvadsiatich schodov. Sväté schody sú však len naľavo. Po nich sa môže vystupovať len po kolenách. Navrchu týchto schodov sa nachádza Oltár sv. Kríža.
Epitaf Mikuláša V. Pálfiho
Na stene ľavej časti svätyne sa nachádza epitaf grófa Mikuláša V. Pálfiho. Dali ho postaviť jeho vnuci Leopold, Mikuláš a Rudolf. Autorom náhrobku je uvádzaný Ján Mikuláš Moll. Zobrazil v symboloch život a pominuteľnú slávu Mikuláša V. Pálffyho.