Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore
| Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore (Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore) | |
 | |
| Patrocínium: Panna Mária | |
| Štát |  Taliansko
|
|---|---|
| Región | Lazio |
| Mesto | Rím |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| Adresa | Corso del Renascimento 27 |
| - súradnice | 41°53′54″S 12°28′25″V / 41,89823°S 12,47353°V |
| Štýl | renesancia |
| Výstavba | 1450 |
  Taliansko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Nostra Signora del Sacro Cuore (Rome) | |
| Webová stránka: http://www.060608.it/it/cultura-e-svago/luoghi-di-culto-di-interesse-storico-artistico/chiese-cattoliche/chiesa-nostra-signora-del-sacro-cuore-a-piazza-navona.html | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore (tal. Chiesa di Nostra Signora del Sacro Cuore, slov. Kostol Nasvätejšieho Srdca Panny Márie) je renesančná sakrálna stavba, nachádzajúca sa v južnej časti rímskeho námestia Piazza Navona.
História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]
Dnešný kostol stojí na mieste stavby pochádzajúcej z 13. storočia. Bola ňou svätyňa, postavená na zvyškoch pôvodného Domiciánovho stadia na počesť mučeníkov, zabitých počas prenasledovania kresťanov v prvých storočiach po Kr.
V polovici 15. storočia sa tu na popud kastílskeho infanta a rímskeho senátora Henricha, syna kastílskeho kráľa Ferdinanda III. začalo s prestavbou na renesančný kostol, zasvätený španielskemu národnému patrónovi svätému Jakubovi. Autorom projektu bol taliansky sochár a architekt Bernardo Rossellini. Kostol pomenovaný San Giacomo degli Spagnoli dostal praktický dnešný vzhľad s výstavným hlavným priečelím, ktoré však, na rozdiel od súčasnosti, bolo obrátené na opačnú stranu.
Od začiatku 16. storočia sa kostol stal národným chrámom Španielov a túto funkciu plnil až do postavenia Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli v 17. storočí.
Ďalšie stavebné úpravy na kostole vykonal v roku 1518 Antonio da Sangallo mladší.
Chrám sa v priebehu svojej existencie stal skutočnou pokladnicou výtvarného umenia. Tri chrámové lode i trinásť bočných kaplniek bolo zdobených hodnotnými umeleckými dielami – obrazmi, freskami, sochami a dekoratívnymi prvkami. Na hlavnom oltári bol umiestnený obraz Ukrižovanie Krista od Girolama Siciolanteho da Sermonetu (1521 – 1580).
Po dostavaní Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli sa on stal novou národnou svätyňou a španielska komunita sa presunula tam. Do nového kostola bola premiestnená aj väčšina umeleckých diel.
Kostol ostal opustený a chátral. Na konci 19. storočia dal budovu chrámu pápež Lev XIII., podľa plánov architekta Lucu Cariminiho, renovovať. Vtedy otočili hlavné priečelie s vchodom do námestia Piazza Navona a zbúrali transept, ktorý musel ustúpiť ulici Corso del Rinascimento. Po prestavbe bolo zmenené aj zasvätenie kostola na súčasné a kostol bol zverený mužskej kongregácii Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Missionari del Sacro Cuore di Gesù).
Prehliadka kostola[upraviť | upraviť zdroj]
Vcelku nenápadné hladké priečelie bez výrazných ozdôb, splývajúce s okolitou zástavbou, je členené horizontálnou rímsou na dve podlažia. Chrámový priestor však zaberá iba výšku prízemia; poschodie s trojicou rozetových okien obsahuje súkromné priestory pre rehoľníkov. Stavbu završuje malý trojuholníkový štít.
Kostol má štvorcový pôdorys s troma širokými loďami oddelenými stĺporadiami.
Z množstva pôvodného umeleckého vybavenia tu ostalo iba torzo – napr. renesančný chór z farebného mramoru a mramorové pozadie neobarokového hlavného oltára.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Kostol na romanchurches.wikia.com
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chiesa di Nostra Signora del Sacro Cuore (Roma) na talianskej Wikipédii.