Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 41°53′54″S 12°28′26″V / 41,898260400722°S 12,473874467002°V / 41.898260400722; 12.473874467002
Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore
(Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore)
Parione - Nostra Signora del Sacro Cuore già san Giacomo degli spagnoli 01449.JPG
Patrocínium: Panna Mária
Štát Taliansko Taliansko
Región Lazio
Mesto Rím
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
Adresa Corso del Renascimento 27
 - súradnice 41°53′54″S 12°28′26″V / 41,898260400722°S 12,473874467002°V / 41.898260400722; 12.473874467002
Štýl renesancia
Výstavba 1450
Taliansko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Taliansko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Nostra Signora del Sacro Cuore (Rome)
Webová stránka: http://www.060608.it/it/cultura-e-svago/luoghi-di-culto-di-interesse-storico-artistico/chiese-cattoliche/chiesa-nostra-signora-del-sacro-cuore-a-piazza-navona.html
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore (tal. Chiesa di Nostra Signora del Sacro Cuore, slov. Kostol Nasvätejšieho Srdca Panny Márie) je renesančná sakrálna stavba, nachádzajúca sa v južnej časti rímskeho námestia Piazza Navona.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešný kostol stojí na mieste stavby pochádzajúcej z 13. storočia. Bola ňou svätyňa, postavená na zvyškoch pôvodného Domiciánovho stadia na počesť mučeníkov, zabitých počas prenasledovania kresťanov v prvých storočiach po Kr.

V polovici 15. storočia sa tu na popud kastílskeho infanta a rímskeho senátora Henricha, syna kastílskeho kráľa Ferdinanda III. začalo s prestavbou na renesančný kostol, zasvätený španielskemu národnému patrónovi svätému Jakubovi. Autorom projektu bol taliansky sochár a architekt Bernardo Rossellini. Kostol pomenovaný San Giacomo degli Spagnoli dostal praktický dnešný vzhľad s výstavným hlavným priečelím, ktoré však, na rozdiel od súčasnosti, bolo obrátené na opačnú stranu.

Od začiatku 16. storočia sa kostol stal národným chrámom Španielov a túto funkciu plnil až do postavenia Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli v 17. storočí.

Ďalšie stavebné úpravy na kostole vykonal v roku 1518 Antonio da Sangallo mladší.

Chrám sa v priebehu svojej existencie stal skutočnou pokladnicou výtvarného umenia. Tri chrámové lode i trinásť bočných kaplniek bolo zdobených hodnotnými umeleckými dielami – obrazmi, freskami, sochami a dekoratívnymi prvkami. Na hlavnom oltári bol umiestnený obraz Ukrižovanie Krista od Girolama Siciolanteho da Sermonetu (1521 – 1580).

Po dostavaní Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli sa on stal novou národnou svätyňou a španielska komunita sa presunula tam. Do nového kostola bola premiestnená aj väčšina umeleckých diel.

Kostol ostal opustený a chátral. Na konci 19. storočia dal budovu chrámu pápež Lev XIII., podľa plánov architekta Lucu Cariminiho, renovovať. Vtedy otočili hlavné priečelie s vchodom do námestia Piazza Navona a zbúrali transept, ktorý musel ustúpiť ulici Corso del Rinascimento. Po prestavbe bolo zmenené aj zasvätenie kostola na súčasné a kostol bol zverený mužskej kongregácii Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Missionari del Sacro Cuore di Gesù).

Prehliadka kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Vcelku nenápadné hladké priečelie bez výrazných ozdôb, splývajúce s okolitou zástavbou, je členené horizontálnou rímsou na dve podlažia. Chrámový priestor však zaberá iba výšku prízemia; poschodie s trojicou rozetových okien obsahuje súkromné priestory pre rehoľníkov. Stavbu završuje malý trojuholníkový štít.

Kostol má štvorcový pôdorys s troma širokými loďami oddelenými stĺporadiami.

Z množstva pôvodného umeleckého vybavenia tu ostalo iba torzo – napr. renesančný chór z farebného mramoru a mramorové pozadie neobarokového hlavného oltára.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]