Kostol Premenenia Pána (Pezinok)

	Kostol Premenenia Pána
	Dolný kostol
	katolícky kostol
	Pohľad z Radničného námestia
	Patrocínium: Premenenie Pána
	Predchádzajúce meno: Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Kostol svätého Salvátora)
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Pezinok
Mesto	Pezinok
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	západná
- arcidiecéza	Bratislavská arcidiecéza
- dekanát	Pezinok
- farnosť	Pezinok
Adresa	Radničné námestie 3567; 902 01 Pezinok
- súradnice	48°17′11″S 17°16′09″V / 48,286338°S 17,269286°V
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	1
Štýl	barok
Výstavba	1655
- dokončenie	1659
- rekonštrukcia	1965
	Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	107-524/1
- dátum zápisu	17. 7. 1963
	Poloha kostola na Slovensku
	Poloha v rámci kraja
	Wikimedia Commons: Church of the Transfiguration, Pezinok
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 48°17′11″S 17°16′09″V / 48,286338°S 17,269286°V

Kostol Premenenia Pána (takzvaný Dolný kostol, v minulosti Kostol svätého Salvátora alebo Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa^[3]) je katolícky kostol v historickom centre mesta Pezinok. Nachádza sa na Radničnom námestí na súpisnom čísle 3567, s hlavným vchodom z Holubyho ulice. Ide o trojloďovú stavbu s emporami z troch strán. Hlavná loď je zaklenutá krížovými klenbami.

História objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Keď bol v roku 1655 magistrát mesta celkom v rukách evanjelikov, tak sa rozhodli postaviť si kostol. Postavili ho na mieste starej radnice, čiže na mestskom pozemku, pričom použili na stavbu mestské kamene, vápno, tehly a povozy, určené na stavbu hradieb. Keď zbierky nevyniesli potrebné financie, siahli na mestské peniaze a na dôchodky z majetkov katolíckeho kostola, ktoré stále užívali. Týmto kostolom je dnešný Dolný kostol. V tom čase sa nesmeli evanjelické kostoly podobať katolíckym, v čom je tento kostol výnimka. Má sanktuárium, vchod z námestia i hlavnej ulice, ako aj vežu. Vežu postavili oficiálne ako mestskú vežu na strážnu a hlásnu službu. Cirkev ju odkúpila až v roku 1942 za symbolickú jednu korunu. Jediné, čo v kostole pripomína, že to bol protestantský kostol, sú empory po stranách lode, kde sa zhromažďovali muži. Základný kameň položili 12. augusta 1655 a posviacka sa konala 27. marca 1659. Kostol posvätil vtedajší pezinský nemecký kazateľ Teodor Puchner. Už v tom roku sa však ozvali pezinskí katolíci. Dňa 6. októbra podali sťažnosť kráľovi pre porušenie svojich práv. Cisár Leopold I. sa tejto veci nemohol venovať pre boje s Turkami.

2. polovica 17. storočia až 1. polovica 18. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Počas stavovských povstaní ostrihomský arcibiskup a uhorský kancelár v jednej osobe Juraj Selepčéni informoval cisára Leopolda I. o vraždách kňazov a iných činoch stavovských povstalcov (medzi ktorými boli aj evanjelici) a medziiným spomenul aj situáciu v Pezinku. Cisár ho vypočul a rozhodol sa odobrať evanjelikom kostoly, ktoré si postavili proti viedenskému rozhodnutiu z roku 1647. Išlo o kostoly v Pezinku, Svätom Jure a Modre, odkiaľ dal vykázať evanjelických kazateľov. Zástupcovia týchto mestečiek prišli 28. februára 1674 do Bratislavy, kde odovzdali kľúče od kostolov Szelepcsényimu ako kráľovskému miestodržiteľovi. Podpísali reverz, že sa evanjelickí kazatelia zdržia v meste len do Veľkej noci a dovtedy nebudú vykonávať žiadne obrady.

Sám Szelepcsényi prebral tieto tri kostoly 1. marca. Dolný kostol sa stal vlastníctvom kráľovskej pokladnice, od ktorej ho kúpili katolíci za finančnú čiastku, ktorú určil cisár. Sumu každoročne splácali. Veža kostola však nebola dokončená a nový majiteľ dal na nej vyhotoviť len malú provizórnu ihlanovitú strechu, ktorá je tam dodnes a nie je v súlade s barokovým charakterom kostola.

V roku 1674 prišli do Pezinka kapucíni, ktorí zaujali Farský kostol Preblahoslavenej Panny Márie. Novým farským kostolom sa stal dolný kostol, prebraný od evanjelikov. Evanjelici svoj kostol prevzali nakrátko po šopronskom sneme v roku 1681. Už v júni ho však museli vrátiť katolíkom na príkaz panovníka.

V roku 1683 však zaujal Pezinok vodca stavovského povstania Imrich Tököli, ktorý prikázal kapucínom opustiť mesto a pôvodný Farský kostol sa stal opäť farským kostolom. Dolný kostol totiž odovzdal evanjelikom. Po víťazstve cisárskych vojsk v roku 1683 evanjelici zamkli svoj kostol a ich kazatelia opustili mesto. Kostol užívali len dva mesiace. Po ich odchode prišiel do Pezinka bratislavský kanonik Jelenffy a spolu s pezinským farárom Mathiasom Nemečkom otvorili kostol. Katolíci ho používali až do nasledujúceho povstania Františka Rákociho. Počas tohto povstania v júli 1705 evanjelici zaujali opäť Dolný kostol. Cisársky generál Heister však Rákociho porazil a evanjelikom nariadil kostol vrátiť. Stalo sa tak v roku 1709. Evanjelickí kazatelia opäť opustili mesto. Dolný kostol sa stal opäť farským.

2. polovica 18. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1753 prišli do Pezinka pátri jezuiti a založili tu Misijný dom Spoločnosti Ježišovej, ktorý stál na mieste dnešného Mestského úradu na Radničnom námestí. Spoločnosť zároveň prevzala do správy dolný kostol, ktorý im 1. januára odovzdal generálny vikár a titulárny biskup Jozef Szent-Ilonay.

Dňa 26. apríla 1760 sa konala konsekrácia kostola. Posvätil ho ostrihomský svätiaci biskup Anton Révay. Súčasťou slávnosti bolo aj udelenie sviatosti birmovania a posviacka zvonov.

V roku 1773 bola Spoločnosť Ježišova zrušená. Dekrét o jej zrušení prečítal v Pezinku dňa 9. októbra generálny vikár a titulárny biskup Ján Galgóczy. Bývalý páter Andrej Bertaffi však zostal v dolnom kostole ako nedeľný kazateľ. Kostol však už vtedy patril pod správu fary a tak je dodnes.

1. polovica 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Obnova exteriéru kostola a strechy sa konala v roku 1933. V rokoch 1943 až 1949 kostol vymaľoval pezinský maliar Augustín Barta. Dovtedy boli jeho steny biele a ich farba kontrastovala s čiernou farbou oltára, kazateľnice a organa. Do kostola pribudol nový hlavný oltár s obrazmi Premenenia Pána a Najsvätejšej Trojice a tri bočné (svätého Jozefa, Božského Srdca a Panny Márie Pomocnice), tiež 2 sochy (svätého Antona a svätého Tadeáša) a reliéfy krížovej cesty. Tak kostol stratil pôvodný dojem protestantskej jednoduchosti. Posviacka kostola sa konala 29. júna 1949. Vykonal ju trnavský apoštolský administrátor Mons. Ambróz Lazík a slávnostným kazateľom bol Mons. Ján Pöstényi, správca Spolku svätého Vojtecha. S posviackou bolo spojené aj vysluhovanie sviatosti birmovania, ktoré udelili A. Lazík a Mons. Michal Buzalka, trnavský svätiaci biskup.

Posledná rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Posledná obnova kostola sa konala v roku 1965. V kostole sa dodnes zachoval pôvodný organ z roku 1663, ktorý bol vyrobený v Norimbergu a stál 1000 ríšských toliarov. Pôvodne mal zatváracie krídla s maľbami svätej Cecílie, kráľa Dávida a Zvestovania Pána, ktoré boli odstránené zo statických dôvodov. Vo veži sa nachádza 5 zvonov. Tri ulial v rokoch 1985 a 1988 Josef Tkadlec v Halenkove, jeden A. Kurbel v Trnave a piaty pochádza z roku 1922.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na vonkajší vchod do kostola z Holubyho ulice
Pohľad na interiér kostola s oltárom v pozadí
Pohľad na vnútorné vstupné dvere pod vežou
Erb Johanna Wisera (Wiesera) na kostolnom organe

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ DoKostola.sk | Kostol premenenia Pána (dolný) [online]. dokostola.sk, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
↑ Komplexná obnova strechy veže kostola Premenenia Pána v Pezinku – Pamiatkový úrad SR [online]. [Cit. 2023-03-06]. Dostupné online.