Kostol San Salvador (Benátky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 45°26′11″S 12°20′11″V / 45.43639°S 12.33639°V / 45.43639; 12.33639
Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa
Chiesa di San Salvador
sakrálna stavba
Venezia - Chiesa di San Salvador.JPG
Štát Taliansko Taliansko
Región Benátsko
Mesto Benátky
Súradnice 45°26′11″S 12°20′11″V / 45.43639°S 12.33639°V / 45.43639; 12.33639
Architekti Giorgio Spavento
Jacopo Sansovino
Giuseppe Sardi
Štýl renesancia, barok
Dokončenie 1534
Cirkev rímskokatolícka
Zasvätenie Najsvätejšieho Spasiteľa
Správa Benátsky patriarchát
Wikimedia Commons: San Salvatore (Venice)
Adresa: Campo San Salvador
Webová stránka: [1]

Kostol San Salvador (tal. Chiesa di San Salvador, slov. Najsvätejšieho Spasiteľa) je renesančno-baroková sakrálna stavba v hlavnom meste talianskeho regiónu Benátsko Benátkach. Chrám s bohato zdobenou fasádou stojaci v samom centre Benátok neďaleko známeho kanálu Grande je jednou z najstarších sakrálnych stavieb v meste.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa tradície bol prvý kostol na tomto mieste postavený ešte v 7. storočí. Podnetom na jeho stavbu mal byť sen, ktorý sa prisnil svätému Magnusovi. V ňom sa mu zjavil Spasiteľ (Salvator) a prikázal mu postaviť svätyňu v centre budúceho mesta.

Kostol bol v prvej polovici 12. storočia prestavaný a v roku 1177 vysvätený pápežom Alexandrom III. V roku 1267 boli v kostole uložené relikvie svätého Teodora, prvého patróna Benátok.

Stavba dnešného kostola bola zahájená v roku 1507 z iniciatívy benátskeho patriarchu Antonia Contariniho. Autormi projektu boli architekt Giorgio Spavento a sochár Tullio Lombardo. Spavento však v nasledujúcom roku zomrel a Lombardo pokračoval v stavbe sám. Po Lombardovej smrti v roku 1532 jeho miesto zaujal Florenťan Jacopo Sansovino. Historické dokumenty zaznamenávajú významné dáta výstavby kostola: v roku 1520 bola dokončená apsidálna časť, chór v roku 1530 a bočný portál na známu ulicu Mercerie o ďalšie dva roky. V roku 1534 sochár a architekt Guglielmo dei Grigi dokončil práce na hlavnom oltári.

Fasáda bola prestavaná v barokovom slohu v rokoch 1649 - 1663 podľa návrhu Giuseppe Sardiho (1624 - 1699); sochárska výzdoba je dielom švajčiarsko-talianskeho sochára Bernarda Falconeho (1630 - 1697)

Prehliadka kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je pozoruhodným príkladom vrcholne renesančnej architektúry, ktorá čerpá predovšetkým z tradičných benátskych tvarov. Tri veľké kupoly za sebou dávajú vo svojom dôsledku pozdĺžny priestor, každá pritom spočíva na štyroch stĺpoch.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Trojloďová stavba s trojapsidálnym záverom je postavená na pôdoryse latinského kríža v západo-východnom smere. Bohato zdobené prísne symetrické dvojetážové priečelie, obrátené do námestia Campo San Salvatore je členené pilastrami s korintskými hlavicami na tri vertikálne polia. Priestor nad hlavným portálom a bočnými oknami vypĺňajú trojuholníkové tympanóny. Vrch priečelia je rovnako ukončený tympanónom so sochou Spasiteľa.

Pred kostolom na Campo San Salvador stojí stĺp pripomínajúci vyhnanie Rakúšanov z Benátok v roku 1848.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad do interiéru kostola

Bohatstvo Kostola San Salvador tkvie predovšetkým v jeho interiérovej výzdobe. Podlaha je vykladaná mozaikou. Hneď pri vchode vľavo v bočnej lodi stojí mramorový pomník pápeža Pia X. od Antonia Baggia.

V ľavej lodi pred transeptom visí obraz Madona s dieťaťom a svätými od Jacopa Palmu mladšieho. Vľavo od obrazu sa nachádzajú dvere vedúce na organový chór. Sú pozoruhodné maľbami Premenenie Pána a Zmŕtvychvstanie Krista, ktorých autorom bol starší Tizianov brat Francesco Vecelli.

Na protiľahlej stene v pravej lodi visí prvé z dvoch diel Tiziana, nachádzajúcich sa v tomto chráme - Zvestovanie, veľkorozmerná olejomaľba z rokov 1562 - 1564. Umelec dielo poňal ako víziu či mystický zážitok. Otvorený priestor, v ktorom sedí Mária je charakterizovaný architektonickými prvkami, akými sú stĺpy naľavo, a úžitkovými predmetmi - pult a váza vpravo. V diele je zakomponovaný odkaz na starozákonné rozprávanie o Mojžišovom horiacom kre - predzvesti narodenia Krista - v kytici kvetov žiariacej ako oheň v sklenenej váze pri Máriiných nohách.

Vo výklenku pravej postrannej lode sa nachádza monumentálny náhrobok benátskeho dóžu Francesca Veniera od Jacopa Sansovina. Náhrobok z rokov 1555 - 1561 je stĺpová architektúra s reliéfom Piety v oválnom výklenku nad sarkofágom s dóžom a alegorickými sochami Nádeja Charita v bočných výklenkoch. Dóža Francesco Venier patril k najbohatším mužom Benátok a zastával významné funkcie, bol o.i. vyslancom u pápeža Pavla III. Bol veľkým mecenášom umenia; v obľube mal najmä Sansovinovu dielňu.

Tizian, Premenenie Pána, okolo 1560, olej na plátne, hlavný oltár

Mramorový hlavný oltár v centrálnej apside je dielom lombardského sochára a architekta Guglielma dei Grigiho z roku 1534. Od toho istého autora pochádza aj skulptúra Krista Spasiteľa završujúca oltár.

Sklenenou doskou pred hlavným oltárom možno vidieť staré pohrebné komory pod kostolom. Na hlavnom oltári je umiestnený druhý Tizianov obraz Premenenie Pána. Dielo z roku 1560 patrí k neskorým prácam maliara. Na obraze umelec zachytil vrcholný okamih udalosti, ako ju zaznamenal napr. evanjelista Marek: "Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo" (Mk, 17,2).

Hlavný oltár ukrýva retabulum z pozlateného striebra z polovice 14. storočia. Ide o jemnú gotickú zlatnícku prácu nazývanú Pala d'Argento, ktorej stred tvorí reliéf s motívom transfigurácie Krista. Retabulum nie je možné bežne vidieť - býva odhaľované každoročne iba medzi 3. - 15. augustom, v čase slávenia sviatku Premenenia Pána, príp. pri príležitosti významných cirkevných sviatkov.

K pozoruhodným prácam v apsidálnej časti chrámu patria ešte obrazy Večera v Emauzách, práca umelca Belliniho školy a Utrpenie svätého Teodora od veronského maliara Bonifacia Veroneseho.

V pravej apsidálnej kaplnke sú uložené ostatky svätého Teodora, prvého patróna Benátok, ktorý žil v 3. storočí. Odmietol sa zúčastniť pohanských bohoslužieb a zapálil chrám pohanskej bohyne. Bol mučený a nakoniec hodený do rozpálenej pece. Jeho ostatky boli prenesené do Benátok z Ríma.

V pravej priečnej lodi sa nachádza náhrobok rodiny Cornariovcov, dielo Bernardina Contina. Tu bola v roku 1663 pochovaná niekdajšia cyperská kráľovná Katarína Cornaro (1454 - 1510), potom, čo boli jej ostatky prechodne uložené v Kostole Santi Apostoli.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]