Kostol svätého Antona Padovského (Konstanca)
| Kostol svätého Antona Padovského | |
| rímskokatolícky kostol | |
 pohľad na východnú bočnú fasádu chrámu
| |
| Štát |  Rumunsko
|
|---|---|
| Župa | Konstanca |
| Mesto | Konstanca |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| Súradnice | 44°10′20″S 28°39′32″V / 44,1721163°S 28,6587672°V |
| Dĺžka | 25 m |
| Šírka | 14 m |
| Výška | 16 m |
| - najvyššej veže | 32 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| - počet kupol | 1 |
| - počet poschodí | 1 |
| Architekt | Romano de Simon |
| Štýl | neorománsky |
| Výstavba | |
| - dokončenie | december 1938 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 1938 |
  Rumunsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Constanța Catholic Basilica | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Antona Padovského (rum. Biserica Sfântul Anton de Padova), známy aj pod názvom Bazilika svätého Antona Padovského (rum. Bazilica cu hramul „Sfântul Anton de Padova”) je budova rímskokatolíckeho kostola z prvej polovice 20. storočia, nachádzajúca sa na ulici strada Titulescu Nicolae v historickom centre mesta Konstanca v konstanckej župe v Dobrudži v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4]
Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Iniciatíva na výstavbu katolíckeho svätostánku prišla od katolíckych robotníkov, ktorí prišli do Konstance za účelom výstavby železnice a prístavu. Ešte počas osmanskej nadvlády v roku 1869 tak vznikla na mieste dnešného kostola malá kaplnka.[1][2]
V roku 1886 bol na tomto mieste s podporou rumunských autorít a rakúsko-uhorského konzula v Konstanci postavený malý kostolík a neskôr v roku 1898 bol zväčšený.[1][2]
Stará budova v prvej polovici 20. storočia už nepostačovala rastúcemu počtu veriacich.[1][2] 9. augusta 1935 vikár Emanoil Kreis vybral svätého Antona Padovského ako patróna pre nový kostol. V rokoch 1936 - 1937 prebiehalo zháňanie finančných prostiedkov a vyjednávanie s architektmi o budúcej podobe kostola. Zpočiatku sa hľadala pre kostol aj nová lokácia, ale od tejto myšlienky sa neskôr upustilo.[1]
Od apríla do júna prebiehala demolícia starého kostola z roku 1886 a 19. júna 1938 bol posvätený a položený základný kameň nového kostola a budova bola ešte v decembri toho istého roku dokončená.[1][2][3]
Prvá bohoslužba sa v provizórnych podmienkach, keďže interiér kostola ešte nebol úplne dokončený, konala počas adventu v roku 1938.[1]
V roku 1939 sa pokračovalo v úpravách interiéru kostola, tieto práce však boli v roku 1940 v dôsledku vojny zastavené. 1. septembra 1944 obsadili historickú časť mesta aj kostol vojaci Červenej armády. Vstup do kostola bol katolíckym veriacim zakázaný a vnútrajšok kostola bol zvandalizovaný.[1]
V októbri roku 1947 získali veriaci do kostola opäť prístup po získaní povolenia od starostu Konstance a sovietskeho armádneho veliteľstva. V rokoch 1950 - 1951 prebehli v kostole tie najnutnejšie opravy. Následne sa práce z dôvodu nedostatku prostriedkov zastavili až do roku 1955. V priebehu mája až augusta 1955 prevážne dobrovoľníci previedli s podporou a pod iniciatívou nového vikára Emila Hausottera ďalšie nutné opravy. Následne od roku 1956 prebehla už oficiálna reštaurácia interiéru kostola.[1]
V rokoch 1984 - 1985 bol vyrobený mramorový oltár v tvare lode.[1]
Niekoľko renovácií prebehlo už v 21. storočí. V roku 2010 bol kostol vybavený novým vykurovacím systémom a v roku 2012 bola kompletne zrenovovaná strecha.[1]
Kostol bol postavený podľa návrhu architekta Romana de Simona. Budova bola postavená v neorománskom slohu a má pripomínať románske tehlové kostoly z 13. storočia zo severného Talianska.[1][4]
Budova je postavená ako trojloďová bazilika s dĺžkou 25 metrov, šírkou 14 metrov a výškou 16 metrov. Veža kostola siaha do výšky 32 metrov. V strednej časti budovy sa nachádza šesťúholníková kupola s priemerom 7 metrov. Priemer ružice nad hlavným vchodom je 5 metrov.[1]
Sviatok svätého Antona, ktorý sa slávi v kostole 13. júna[3][2][1] je prevádzaný mnohými rituálmi. Patria k nim posvätenie ľalií, požehnanie detí a chorých a procesia pri ktorej ľudia nosia sošku svätého Antona ulicami v okolí kostola.[2][1]
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
- O výstavbu sa zaslúžil tým, že presvedčil autority, predovšetkým vtedajší konstancký vikár Emanoil Kreis s podporou cirkevného výboru a velkou finančnou pomocou od miestnych veriacich. Emanoil Kreis bol menovaný konstanckým vikárom len tri roky pred výstavbou kostola.[1]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Detail prednej fasády kostola
Pohľad do ulice s kostolom
Pohľad ku kostolu z juhovýchodu
