Kostol svätého Antona Padovského (Konstanca)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätého Antona Padovského
rímskokatolícky kostol
pohľad na východnú bočnú fasádu chrámu
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Konstanca
Mesto Konstanca
Náboženstvo Kresťanstvo
Súradnice 44°10′20″S 28°39′32″V / 44,1721163°S 28,6587672°V / 44.1721163; 28.6587672
Dĺžka 25 m
Šírka 14 m
Výška 16 m
 - najvyššej veže 32 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 1
 - počet kupol 1
 - počet poschodí 1
Architekt Romano de Simon
Štýl neorománsky
Výstavba  
 - dokončenie december 1938
Dátum  
 - posvätenia 1938
Rumunsko s vyznačenou polohou kostola
Rumunsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Constanța Catholic Basilica
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Antona Padovského (rum. Biserica Sfântul Anton de Padova), známy aj pod názvom Bazilika svätého Antona Padovského (rum. Bazilica cu hramul „Sfântul Anton de Padova”) je budova rímskokatolíckeho kostola z prvej polovice 20. storočia, nachádzajúca sa na ulici strada Titulescu Nicolae v historickom centre mesta Konstanca v konstanckej župe v Dobrudži v Rumunsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1][2][3][4]

Charakteristika a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Iniciatíva na výstavbu katolíckeho svätostánku prišla od katolíckych robotníkov, ktorí prišli do Konstance s cieľom postaviť železnice a prístavu. Ešte počas osmanskej nadvlády v roku 1869 tak vznikla na mieste dnešného kostola malá kaplnka.[1][2]

V roku 1886 bol na tomto mieste s podporou rumunských autorít a rakúsko-uhorského konzula v Konstanci postavený malý kostolík a neskôr v roku 1898 bol zväčšený.[1][2]

Stará budova v prvej polovici 20. storočia už nepostačovala rastúcemu počtu veriacich.[1][2] 9. augusta 1935 vikár Emanoil Kreis vybral svätého Antona Padovského ako patróna pre nový kostol. V rokoch 1936 – 1937 prebiehalo zháňanie finančných prostiedkov a vyjednávanie s architektmi o budúcej podobe kostola. Zpočiatku sa hľadala pre kostol aj nová lokácia, ale od tejto myšlienky sa neskôr upustilo.[1]

Od apríla do júna prebiehala demolícia starého kostola z roku 1886 a 19. júna 1938 bol posvätený a položený základný kameň nového kostola a budova bola ešte v decembri toho istého roku dokončená.[1][2][3]

Prvá bohoslužba sa v provizórnych podmienkach, keďže interiér kostola ešte nebol úplne dokončený, konala počas adventu v roku 1938.[1]

V roku 1939 sa pokračovalo v úpravách interiéru kostola, tieto práce však boli v roku 1940 v dôsledku vojny zastavené. 1. septembra 1944 obsadili historickú časť mesta aj kostol vojaci Červenej armády. Vstup do kostola bol katolíckym veriacim zakázaný a vnútrajšok kostola bol zvandalizovaný.[1]

V októbri roku 1947 získali veriaci do kostola opäť prístup po získaní povolenia od starostu Konstance a sovietskeho armádneho veliteľstva. V rokoch 1950 – 1951 prebehli v kostole tie najnutnejšie opravy. Následne sa práce z dôvodu nedostatku prostriedkov zastavili až do roku 1955. V priebehu mája až augusta 1955 prevažne dobrovoľníci previedli s podporou a pod iniciatívou nového vikára Emila Hausottera ďalšie nutné opravy. Následne od roku 1956 prebehla už oficiálna reštaurácia interiéru kostola.[1]

V rokoch 1984 – 1985 bol vyrobený mramorový oltár v tvare lode.[1]

Niekoľko renovácií prebehlo už v 21. storočí. V roku 2010 bol kostol vybavený novým vykurovacím systémom a v roku 2012 bola kompletne zrenovovaná strecha.[1]

Kostol bol postavený podľa návrhu architekta Romana de Simona. Budova bola postavená v neorománskom slohu a má pripomínať románske tehlové kostoly z 13. storočia zo severného Talianska.[1][4]

Budova je postavená ako trojloďová bazilika s dĺžkou 25 metrov, šírkou 14 metrov a výškou 16 metrov. Veža kostola siaha do výšky 32 metrov. V strednej časti budovy sa nachádza šesťúholníková kupola s priemerom 7 metrov. Priemer ružice nad hlavným vchodom je 5 metrov.[1]

Sviatok svätého Antona, ktorý sa slávi v kostole 13. júna[3][2][1] je prevádzaný mnohými rituálmi. Patria k nim posvätenie ľalií, požehnanie detí a chorých a procesia pri ktorej ľudia nosia sošku svätého Antona ulicami v okolí kostola.[2][1]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • O výstavbu sa zaslúžil tým, že presvedčil autority, predovšetkým vtedajší konstancký vikár Emanoil Kreis s podporou cirkevného výboru a velkou finančnou pomocou od miestnych veriacich. Emanoil Kreis bol menovaný konstanckým vikárom len tri roky pred výstavbou kostola.[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]