Kostol svätého Antona Paduánskeho (Košice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′27″S 21°15′24″V / 48,7241825°S 21,2567614°V / 48.7241825; 21.2567614
Kostol svätého Antona Paduánskeho
Františkánsky kostol,
Seminárny kostol
barokový kostol
Baroková fasáda kostola.jpg
Baroková fasáda kostola
Patrocínium: Anton Padovský
Predchádzajúce meno: Kostol sv. Mikuláša
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - arcidiécéza Košická
 - dekanát Košice - Stred
Adresa Hlavná ulica 81
 - súradnice 48°43′27″S 21°15′24″V / 48,7241825°S 21,2567614°V / 48.7241825; 21.2567614
Dĺžka 61,5 m m
Ďalšie údaje  
 - počet veží 1
Štýly gotický, barokový
Výstavba  
 - dokončenie 1405
 - kompletná 1718-1724
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 802-1100/2
 - dátum zápisu 16. 10. 1963
Umiestnenie oltára na východ
Autor oltára Michael Angel Unterberger
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Košiciach
Legenda kosciol.svg
Poloha v Košiciach
Wikimedia Commons: Church of Saint Anthony of Padua, Košice
Webová stránka: http://www.ke-arcidieceza.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Antona Paduánskeho (alebo aj Františkánsky či Seminárny kostol) je zbarokizovaný, pôvodne gotický chrám zo 14. storočia. Nachádza sa spolu s Františkánskym kláštorom na Hlavnej uliciKošiciach.[2] V súčasnosti je zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu. Je to druhý najdlhší chrám na Slovensku.

Pomenovanie[upraviť | upraviť kód]

Chrám je známy taktiež ako Františkánsky kostol, ale aj ako Seminárny kostol, keďže vedľa neho bol zriadený kňazský seminár. Od zasvätenia kostola svojmu súčasnému patrónovi sa zaužíval oficiálny názov Seminárny kostol svätého Antona Paduánskeho.

História[upraviť | upraviť kód]

Kostol dal postaviť rod Perényiovcov po požiari v roku 1333 a pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi. Dostavaný bol v roku 1405.

Pri požiari mesta v roku 1556 kostol vyhorel. Rád františkánov tak v roku 1600 opustil Košice a poškodený kostol slúžil až do roku 1668 ako sklad zbraní.  Na bohoslužby bola využívaná len uzavretá svätyňa chrámu a sakristia. V rokoch 1597 – 1671, v období tureckého obsadenia Jágru bola svätyňa využívaná ako biskupská katedrála jágerskej diecézy. Počas stavovských povstaní slúžil ako jediný kostol v meste katolíkom.

Okolo roku 1634 gróf Štefan Nyári, najvyšší vojenský tribún mesta, vyvinul snahy o návrat rehole františkánov do Košíc. Františkáni sa tak vrátili v roku 1651. V kostole užívali len kaplnku, ktorú zasvätili sv. Antonovi Paduánskemu. Celý kostol využívali až od roku 1668, kedy bol sklad zbraní zrušený na príkaz cisára Leopolda II. Obnova schátraného kostola začala až po skončení stavovských povstaní v roku 1718.

V rokoch 1718 – 1724 prebiehala rekonštrukcia, na ktorej sa podieľali staviteľ Tomáš Tornyossy a sochár Šimon Griming. Loď a fasáda kostola je odvtedy zbarokizovaná, upravená bola aj uličná fasáda kostola. Gotický sloh bol ponechaný len v pôvodnom presbytériu. Zachovali sa aj reliéfy pôvodnej gotickej brány. V roku 1760 pribudol nový hlavný oltár. Kostol v roku 1779 znovu vyhorel a ďalšia rekonštrukcia trvala štyri roky. Počas nej, v dôsledku rozpustenia žobravých reholí cisárom Jozefom II., bol kostol františkánom skonfiškovaný. Po zriadení košického biskupstva v roku 1804, sa vedľa kostola zriadil kňazský seminár a kostol sa tak stal seminárnym.[3]

V období napoleonských vojen kostol slúžil ako sklad potravín. V 19. storočí, počas rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety, bol znovu využívaný ako katedrála.[4]

Zariadenie kostola[upraviť | upraviť kód]

Zariadenie kostola pochádza z 18. storočia, kedy bol kostol zbarokizovaný.

Oltár Panny Márie v kostole svätého Antona Padovského

Hlavná loď je zdobená maľbami od viedenského maliara Wretlunda, na ktorých je vyobrazené Korunovanie Panny Márie, Krst Krista a štyria cirkevní otcovia. Dielo dotvárajú iluzívne maľby architektúry stropu.

Hlavný rokokový oltár z roku 1760 je zdobený obrazom od rakúskeho maliara Michaela Angela Unterbergera, na ktorom je vyobrazená Panna Mária s Ježiškom a so sv. Antonom Paduánskym. Po stranách sa nachádzajú sochy sv. Petra a Pavla.

Na klenbe svätyne nad oltárom je zobrazený sv. Tomáš Akvinský so Sviatosťou oltárnou.

V bočných kaplnkách na južnej a severnej strane sa nachádza sedem vedľajších oltárov z 18. storočia. Oltár sv. Petra z Alcantary je doplnený sochami sv. Štefana a Ladislava s anjelmi a obrazom sv. Petra. Barokový oltár Svätej rodiny je doplnený sochami sv. Štefana, Ladislava, Rozálie a neznámej svätice. Nachádza sa tu aj oltár Sedembolestnej Panny Márie a neskorobarokový oltár sv. Kríža. Oltár Panny Márie baldachýnového typu so sochou Boha Otca a oválnym obrazom uprostred bol vytvorený v období rokoka. Rovnako aj oltár sv. Františka z Assisi, v ktorého strede je obraz od Deéda z roku 1941 a vo vrchole oltára je umiestnený barokový obraz sv. Margity. Oltár sv. Jána Nepomuckého obsahuje reliéfnu scénu a súsošie najsvätejšej Trojice.[5]

Výzdoba kostola je doplnená o ďalšie barokové a neskorobarokové obrazy a sochy.

Náhrobky[upraviť | upraviť kód]

V kostole je niekoľko náhrobkov. V krypte pod podlahou svätyne je pochovaný jágerský biskup Benedikt Kisdy (1660). Krypta s mramorovou rakvou J. Renaud a jeho syna, vyzdobená sochami štyroch anjelov s vojenskými trofejami a krypta generála J. G. Sterdhala (1740). Krypty C. G. Engelharta (1767), Ch. J. Schweyera (1767), G. Megyeriho (1662), F. Flachenfelda (1758). V kostole sa nachádzajú aj krypty, kde boli pochovávaní členovia rádu.

Architektúra[upraviť | upraviť kód]

Pôdorys kostola

Kostol stojí na južnej strane kláštora. Orientácia kostola je tradičná. Hlavný oltár je orientovaný na východ. Kostol má jednoloďový pôdorys a je zakončený presbytériom s pretiahnutým polygonálnym gotickým uzáverom.

Časti kostola[upraviť | upraviť kód]

Jedna loď chrámu je doplnená o sedem postranných kaplniek (štyri na južnej a tri na severnej strane) a gotický uzáver presbytéria. K severnému múru svätyne je pristavaná šesťpodlažná veža so štvorcovým pôdorysom.

Okná[upraviť | upraviť kód]

Gotické okná sú lomené a majú jednoduché členenie. V presbytériu sú doplnené o jednoduché vitráže. Okná boli rozmerovo redukované a okno nad oltárom má len polovičnú výšku. Šikmé podokenné parapety prechádzajú do podokennej rímsy.

Interiér[upraviť | upraviť kód]

Barokové postranné kaplnky sú otvorené do hlavného priestoru. Chór chrámu je vstavaný s rovným parapetom a je podklenutý krížovou hrebienkovou klenbou.

Hlavná loď[upraviť | upraviť kód]

Pôvodná loď bola vyššia približne o 3 až 4 metre. V 18. storočí bola rekonštruovaná a zbarokizovaná. Boli pristavané postranné kaplnky, ktoré sa na loď napájajú arkádami. Loď je pomerne úzka a je zaklenutá valenou klenbou s lunetami dosadajúcou do priebežnej rímsy. Iluzívne maľby však pripomínajú rebrá krížovej klenby. Arkády sú zdôraznené pilastrami s korintskými hlavicami. Rímsa je nad pilastrami zalomená.

Presbytérium[upraviť | upraviť kód]

Presbytérium, ako jediná časť chrámu, je ponechané gotické. Je pretiahnuté a ukončené je troma stenami osemstena. Zaklenuté je gotickou hviezdicovou rebrovou klenbou. Klenba sa zbieha do profilovaných prípon a pri triumfálnom oblúku sa zbieha do polygonálnej konzoly. Rebrá sú dvojito vyžľabené, prípony sú válcové. Stredový svorník má tvar ruže. V stene uzáveru presbytéria je neskorogotické pastofórium v podobe polkruhovej niky, ktorá je vložená do obdĺžnikového obrazca. Na južnej strane, napravo od oltára, sa nachádzajú trojité kamenné sedílie s bohatou kružbou v záklenku a vegetatívnym dekorom.

Exteriér[upraviť | upraviť kód]

Rozmerovo je tento chrám druhý najdlhší na Slovensku (61,5 m) po Katedrále sv. Martina (70 m) v Bratislave.

Trojosové priečelie je ukončené trojuholníkovým tympanónom, ktorý je zdobený neskôr zhotovenými volútami. Strednú časť priečelia zdôrazňuje stĺpový portál a okrúhle chórové okná.

Nad hlavným portálom je gotický reliéf s námetom Veľkej Kalvárie zo 14. storočia vkomponovaný do barokového baldachýnu. Reliéf pôvodnej gotickej brány svojou kvalitou spracovania predstihuje aj reliéfy Dómu sv. Alžbety. Zobrazuje Spasiteľa, dvoch lotrov a mučiace nástroje v tvare písmena T. Pri podnoží kríža sa vľavo nachádzajú postavy troch Márií. Na pravej strane je vyobrazený sv. Ján a stotník Longinus.

Po stranách sa nachádzajú pilastre, ktoré členia priečelie až do výšky tympanónu a podopierajú krepové kladie. Kompozitné hlavice pilastrov sú zdobené rastlinnými motívmi volútami.

Sochárske práce na priečelí kostola sú dielom Šimona Grimminga.

Vo výklenku nad vstupom vpravo sa nachádza socha sv. Antona Paduánskeho, vľavo je socha sv. Františka z Assisi.

Socha Panny Márie z roku 1720 je uložená v štítovej nike.

Na bočných volútových ukončeniach štítu sa nachádzajú sochy sv. Kláry (na južnej strane) a sv. Margity Uhorskej (na severnej strane).

Vonkajšie oporné piliere gotického presbytéria sú štyrikrát odstupňované.

Veža[upraviť | upraviť kód]

Veža má štvorcový pôdorys. Je pristavaná k severnému múru svätyne podľa zvyklostí kostolov žobravých rádov. Má šesť podlaží. Bola budovaná v dvoch etapách a po štvrté podlažie bola vystavaná už v 14. storočí.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Počas výskumu, ktorý organizoval Slovenský pamiatkový ústav v rokoch 1980 – 1981 boli odkryté dva bočné reliéfy s námetom Bičovania a Korunovania Krista a bočný vstupný portál na južnej strane lode, ktorý bol zamurovaný už v 17. storočí.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • HARMINC, Ivan a kol. Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 2, K-P. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1968. 582 s.
  • BUGANDOVÁ, Klaudia – MARKUŠOVÁ, Kristína – ŠANGALA, Marián. Sakrálne pamiatky v Košiciach. Košice : Asprodecus, 2009. 337 s. ISBN 9788097015244.
  • ELIÁŠ, Štefan – OSTROLUCKÁ, Milena – BUKOVINSKÁ, Júlia – URBANČÍKOVÁ, Lýdia. Dejiny Košíc v dátach. 3. diel/A. Novovek 1711 – 1849. Košice : Typopress, 2014. 209 s. ISBN 9788089496129.
  • GAŠPAR, Ján – TANCSÁK, Ján – BINAR, Radovan. Košice : Pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach. Poprad : Region Poprad, 2011. 284 s. ISBN 9788096934454.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.
  2. https://www.kosice.sk/
  3. BUGANDOVÁ, KLAUDIA – MARKUŠOVÁ, KRISTÍNA – ŠANGALA, MARIÁN. Sakrálne pamiatky v Košiciach. Košice : Asprodecus, 2009. ISBN 9788097015244. S. 337.
  4. Kostol sv. Antona Paduánskeho - keturist.sk - Dostupné online
  5. KOŠICE. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 99-100.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]