Kostol svätého Egídia (Milevsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°27′27″S 14°22′07″V / 49,457392°S 14,368717°V / 49.457392; 14.368717
Kostol svätého Egídia
čes. Kostel svatého Jiljí
Milevsko-kostel-sv.Jiljí2009b.jpg
Patrocínium: sv. Egídius
Štát Česko Česko
Kraj Juhočeský
Okres Písek
Mesto Milevsko
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
Súradnice 49°27′27″S 14°22′07″V / 49,457392°S 14,368717°V / 49.457392; 14.368717
Dĺžka 23 m
Šírka 11 m
Výška 15,5 m
Štýly románsky, gotika
Česko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Česko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Milevsko Monastery
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Egídia (čes. Kostel svatého Jiljí) sa nachádza v areáli Milevského kláštora, v údolí pri Milevskom potoku, na severnom okraji mesta Milevsko. Jeho vznik sa datuje do poslednej tretiny 12. storočia. Z pôvodne románskej jednoloďovej stavby, ktorá bola v 14. storočí výrazne goticky pretvorená sa zachovala sa len vežovitá stavba s emporou v 1. podlaží. Na južnej strane sa nachádza vchod s vysokým, zaklenutým vstupom. Kostol je dlhý 23 m, široký 11m a vysoký 15,5m. Ako súčasť Milevského kláštora je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. V súčasnosti slúži kostol ako smútočná sieň.

História[upraviť | upraviť kód]

Kláštorný komplex bol založený okolo roku 1187. Kostol sa spomína ako farský od roku 1150 a slúžil aj ako vlastnický kostol Jiřího z Milevska, ktorý z empory sledoval bohoslužby. Okolo roku 1400 (1383-1407) bol kostol prestavaný na gotický. Z pôvodného románskeho kostola sa zachovala mohutná obdlžníková zvonica a veža so združenými okienkami a s debneným posledným poschodím. Na severnej strane sa zachovalo románske kvádrikové murivo. Prestavbu viedol majster Staněk a jeho synovec Jan a slúžila ako vzor pre kostol sv. Víta v Českom Krumlove. Kostol má jednu loď, plánovanú v gotike pri rekonštrukcii ako dvojlodie, presbytérium, ktorého prestavba prebiehala v 80. rokoch 14. storočia, je päťboké a má veľmi cennú, gotickú sieťovanú klenbu tzv. milevského typu, najstaršiu v Česku. Je zdobená renesančnými maľbami z roku 1573, ktoré nechali vytvoriť Hodějovci. Loď je plochostropá, krytá jednoduchým kazetovým stropom zo 16. storočia. V roku 1883 bol kostol barokovo upravený[chýba zdroj] a regotizovaný. V 80. rokoch 20. storočia bol interiér poškodený úpravami na smútočnú sieň.

Architektúra[upraviť | upraviť kód]

Pôdorys kostola

Pôvodný kostol bol jednoloďový, postavený zo žulových kvádrov. Južná stena románskeho kostola a jeho chór boli zrušené a bola pristavaná nová loď, dlhšia na východ a širšia na juh a polygonálny chór s priľahlou obdĺžnikovou sakristiou na severnej strane.

Románska veža[upraviť | upraviť kód]

Najzaujímavejšou časťou kostola je dochovaná západná vežová stavba, zaujímajúca pôvodne celú šírku románskej lodi. Veža je ukončená dreveným debneným podlažím so zvonmi, prikryté manzardou. Prízemie a prvé podlažie vytvára emporu, zjavná je arkáda o troch polkruhových oblúkoch, podoprená dvoma piliermi. Tie stoja na oblých, neprofilovaných kvádrových stĺpoch kruhového prierezu, ktoré zároveň niesli i trámový strop prízemia. Piliere sú zdobené rímsou a nesú polkruhové neprofilované pásy, preklenuté priečnym smerom k ose kostola a smerom k západnej stene. Horná časť veže je ozdobená dvoma radmi zdvojených, stĺpikmi delenými oknami (na západnej a východnej stene po troch, na južnej a severnej po jednom). Vrchná hrana má stĺpiky hranolové, osemboké, spodná valcové. Ich drieky sa slabo zužujú. Stredné podlažie je osvetlené úzkymi obdĺžnikovými oknami, širokými 80 cm a vysokými 580 cm.

Gotická časť[upraviť | upraviť kód]

Gotická loď je 11,72m široká, 23,43m dlhá, obsahuje päťboko uzatvorené presbytérium s obdĺžnikovou sakristiou po severnej strane. Bola plánovaná ako sieňové dvojlodie. Pôvodne mala mať bohatú klenbu, ktorej rebrá by sa pretínali na spôsob siete. Aktuálne je loď plochostropá, krytá jednoduchým kazetovým stropom zo 16. storočia. Nové rebrá sú hranolové vo výške 11,09m. Ich výbehy dosadajú na groteskné maskové konzoly a čelné oblúky. Víťazný oblúk je hruškovito profilovaný. Portál kostola je na južnej strane lodi zaklenutý v mierny oblúk, v profile je na šikmej ploche trikrát lomený. Na týchto vzniknutých hranách sú valcovité prúty a plochy medzi nimi sú kanelúrované.

Presbytérium[upraviť | upraviť kód]

Klenba presbytéria

Presbytérium je zakončené piatimi hranami osemuholníka. Bohatá klenba ho delí na štyri travé, označené štíhlymi príporami, ktoré nesú rebrá klenutia, sieťovite sa prepletajúceho. Podobné prípory sú v rohoch polygonálneho zakončenia. Prípory sú oblé, pätky stoja na polygonálnom hranole, ktorého úzke hrany sú zjavne vduté. Klenbové polia pri svorníkoch sú zdobené erbami členov rodiny Hodějovskej. Na južnej strane presbytéria sa nachádzajú štyri sedílie zavŕšené kružbovými motívmi v pravouhlom rámovaní, na severnej strane nástenná maľba sv. Krištofa, zabielená roku 1883. Kružby sú orámované pravouhlými rímsami, z ktorých vyrastajú kanelúrované prúty, vypnuté v dvojnos a zbiehajúce sa smerom hore v miernom hrote. Tretia kružba je vyššia. V presbytériu sa nachádza päť okien, sú veľké, štíhle, ozdobené kružbou. Sú delené dvoma prútmi na tri časti.

Sakristia[upraviť | upraviť kód]

Sakristia sa nachádza na severnej strane presbytéria, je to obdĺžniková, priestorná sieň, s jedným oknom, stĺpom sa deleným, osvetlená. Kružba okna je ozdobená dvoma ďatelinovými listami vyrastajúcimi z prúta, nad nimi je jediný štvorlístok kolo postavený, ktorého listy majú po troch okrúhlych lalokoch. Klenba sakristie je sieťovitá, svätovítskeho typu. Rebrá klenby sú opreté o kalichovité konzoly (šesť), ktoré sú rovnaké ako v presbytériu. Sú bez stĺpikov, niekoľkonásobne sa pretínajúce. Svorníky tu nie sú. Vchod do sakristie je moderne upravený.

Vybavenie interiéru[upraviť | upraviť kód]

Nábytok a chór sú novodobé, zo starších dôb je zachovaná renesančná kazateľňa. Interiér obsahuje baldachýnový, pseudogotický hlavný oltár so sochou. Rečnícka tribúna kazateľne je zdobená ornamentálnymi ranobarokovými reliéfmi, ktoré pochádzajú zo 17. storočia. Na nároží má hadovito krútený stĺp, ovinutý révou. V lodi sa nachádza cyklus siedmych obrazov zo života sv. Egídia v barokových rámoch, z doby pred polovicou 18. storočia.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Jiří Kuthan: Středoveká architektura v jižních Čechách do poloviny 13. století, České Budějovice 1972
  • Dobroslav Líbal: Katalog gotické architektury v České republice do husitských válek, Praha Unicornis 2001
  • Anežka Merhautová: Raně středověká architektura v Čechách, Praha Academia 1971
  • Umělecké památky Čech K/O Svazek Druhý, Praha Academia 1978
  • PODLAHA, DR., A.; ŠITTLER, Ed.. Soupis památek historických a uměleckých v politickém okresu Milevském. Praha : Archeologická komisse při České akademii císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění, 1898. 148 s. (Soupis památek historických a uměleckých v Království Českém od pravěku do počátku XIX. století; zv. 05.) Dostupné online. Milevsko - Hřbitovní kostel sv. Jiljí, s. 107 - 117. (čes.)
  • SOMMER, Jan. Poznámky ke středověkým proměnám kostela sv. Jiljí v Milevsku na základě poznatků z první etapy předběžných průzkumů [online]. REV. 2007-07-17, [cit. 2014-07-01]. Dostupné online. (čes.)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klášter Milevsko na českej Wikipédii.