Kostol svätého Juraja (Malinovo)
| Kostol sv. Juraja mučeníka (Kostol sv. Juraja mučeníka v Malinove) | |
| Kaplnka sv. Juraja mučeníka | |
| Kaplnka | |
 | |
| Patrocínium: svätý Juraj | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Senec |
| Obec | Malinovo |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| - provincia | Západná |
| - diecéza | Bratislavská arcidiecéza |
| - farnosť | Tomášov |
| Adresa | Cintorínska 18, 90045, Malinovo, Slovensko |
| - súradnice | 48°09′10″S 17°17′51″V / 48,1528°S 17,2974°V |
| Architekt | Friedrich von Schmidt |
| Štýl | neogotika |
| Materiál | tehla |
| Výstavba | 1869 |
| - dokončenie | 1872 |
| - rekonštrukcia | 1953 – 1954, 1993 – 1994 |
| Farár | Msgr. Jozef Adamkovič |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci obce (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Kostol svätého Juraja (Malinovo) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Juraja mučeníka (taktiež známy ako Kostol svätého Juraja a Kaplnka svätého Juraja) je neogotický rímskokatolícky kostol v obci Malinovo, v okrese Senec na západnom Slovensku. Nachádza sa v severnej časti historického jadra obce, v areáli hlavného cintorína a tvorí významnú historickú dominantu obce v regióne Žitného ostrova.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Malinovo sa v priebehu 19. storočia dostalo do vlastníctva uhorského šľachtického rodu Aponiovcov, ktorý patril medzi najvýznamnejšie aristokratické rody v Uhorsku.[1] Rod vlastnil rozsiahle majetky na území dnešného Slovenska aj Maďarska a výrazne zasahoval do politického a kultúrneho života Rakúsko-Uhorska.
Obec sa následne stala centrom správy rozsiahleho panstva a jej význam vzrástol v súvislosti s rezidenčnými a hospodárskymi aktivitami rodu. V tom období mala obec približne 110 domov a okolo 650 obyvateľov.[2]
Vznik kaplnky je úzko spätý s pôsobením grófa Alberta Apponyiho, významného uhorského politika a diplomata, ktorý inicioval jej výstavbu na mieste pôvodnej rodinnej krypty na miestnom cintoríne. Objekt bol koncipovaný ako pohrebné miesto rodu Aponiovcov. Bol postavený v rokoch 1869 až 1872. V krypte sú uložené telesné pozostatky viacerých členov rodiny vrátane Alberta Apponyiho, jeho otca Juraja a strýka Karola Aponiho spolu s ich manželkami.[3]
Architektom kaplnky bol rakúsky architekt Friedrich von Schmidt, známy okrem iného prestavbou Stephansdomu vo Viedni, úpravami hradu Karlštejn a projektmi sakrálnych stavieb v Päťkostolí. Podľa ústnych tradícií sa na stavbe podieľali talianski remeselníci.
Po smrti Alberta Apponyiho boli jeho pozostatky prenesené do krypty kostola. Pri tejto príležitosti boli na cintoríne vysadené lipové aleje. Od vstupu do cintorína viedla štvorradová alej líp doplnená pravouhlou dvojradovou priečnou alejou. Do súčasnosti sa zachovalo len niekoľko stromov.[4]
V roku 1953 bol interiér kaplnky upravený pre liturgické účely. Bohoslužby sa začali konať v slovenskom aj maďarskom jazyku. V rámci úprav bol vybudovaný chór a v roku 1954 bol osadený nový organ.[2]
Architektúra
[upraviť | upraviť zdroj]Obdobie výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol je typickým príkladom historizujúcej neogotiky 19. storočia kombinujúcej sakrálnu a pohrebnú funkciu. Neogotický štýl vychádzal z idealizácie kresťanského stredoveku a bol rozšírený najmä v prostredí aristokratických rodov v Uhorsku.
V Rakúsko-Uhorsku čelila neogotika konkurencii neorenesancie a neobaroka, no zároveň symbolicky odkazovala na stredovekú tradíciu Svätej rímskej ríše, ku ktorej sa hlásili Habsburgovci. Rozmach historizujúcich slohov súvisel aj s nacionalistickými revolúciami rokov 1848 – 1849, počas ktorých aristokratické rody prezentovali kontinuitu svojej identity a spätosť s katolíckou tradíciou.
Malinovský kostol patrí do skupiny aristokratických sakrálnych stavieb budovaných rodmi Aponiovcov a Esterháziovcov v regióne.
Exteriér
[upraviť | upraviť zdroj]Kostol je trojloďová stavba pozostávajúca z hlavnej lode a dvoch bočných lodí. Postavený je z tehál s priznaným murivom, čo pravdepodobne nadväzuje na tradíciu severonemeckej tehlovej gotiky označovanej ako Backsteingotik.[5]
Hlavná fasáda je ukončená vstavanou vežou, ktorá prechádza do otvorenej zvonice s viditeľne umiestneným zvonom. Zvon zhotovil majster Jozef Pozdech vo Wiener Neustadte. Váži približne 400 kilogramov a nesie meno Juliana podľa manželky Juraja Apponyiho.[6]
Dominantným prvkom hlavného priečelia je vstupný portál s kamenným ostením, nad ktorým sa nachádza veľké lomené okno s kružbou a vitrážovou výplňou.[5]
Na priečelí kostola nad vstupným portálom sa nachádza erb rodu Aponiovcov. Pôvodne bol umiestnený na tympanóne Malinovského kaštieľa, odkiaľ bol počas obdobia Československa odstránený v rámci podpory československej národnej identity. Neskôr bol objavený na povale kaštieľa a v roku 2002 zreštaurovaný a osadený na súčasné miesto.[4]
Po ľavej strane priečelia sú umiestnené odliatky erbov rodov Aponiovcov a Zičiovcov, doplnené korunou symbolizujúcou spojenie oboch rodín.[4]
Interiér
[upraviť | upraviť zdroj]Interiér má charakter halového priestoru s polygonálnym uzáverom presbytéria a je zaklenutý krížovou rebrovou klenbou. Klenba bola v minulosti dekorovaná hviezdicovou ornamentikou, ktorá sa nezachovala.[7]
Súčasťou výzdoby boli aj sakrálne plastiky patriace rodine Aponiovcov. Počas rekonštrukcie v rokoch 1953 – 1954 boli presunuté do skladu za kostolom, odkiaľ boli odcudzené a dodnes sa považujú za nezvestné.[7]
Hlavný oltár pochádza z obdobia vzniku kaplnky. Nachádza sa na ňom neskorobaroková plastika svätého Juraja v motíve drakobijcu z polovice 18. storočia. Socha je zhotovená z červeného mramoru a doplnená zlátenou polychrómiou.[5]
Nad oltárom sú umiestnené mozaikové okná zobrazujúce výjavy z Krížovej cesty.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Komplexná obnova stavby prebehla v rokoch 1993 až 1994, čím bola zabezpečená ďalšia funkčnosť a zachovanie objektu ako významnej historickej a architektonickej pamiatky obce.[4]
Patrí do rímskokatolíckej farnosti Tomášov a je zasvätený svätému Jurajovi mučeníkovi, patrónovi obce.[8] Farárom je Msgr. Jozef Adamkovič. Omše prebiehajú v maďarskom aj slovenskom jazyku v nedele a v stredy sa konajú omše pre deti.[3]
Okolité objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Súsošie svätého Jána Nepomuckého
[upraviť | upraviť zdroj]V areáli cintorína sa nachádza barokové súsošie svätého Jána Nepomuckého z roku 1739. Kompozícia zobrazuje svätca v sprievode troch anjelov.
Podľa historických rytín bolo súsošie pôvodne umiestnené pred padacím mostom vedúcim cez vodnú priekopu k Malinovskému kaštieľu. Neskôr bolo premiestnené k cestnej komunikácii, kde došlo k jeho výraznému poškodeniu poveternostnými podmienkami.
Po odbornom reštaurovaní bolo prekryté sklenenou ochranou a premiestnené do priestoru cintorína.[4]
Pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny
[upraviť | upraviť zdroj]V areáli kostolného dvora sa nachádza pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny, zriadený v roku 1992.
Pamätník pripomína obyvateľov obce Malinovo, ktorí padli alebo zomreli v dôsledku vojnových udalostí a chorôb získaných na fronte. Uvádza mená 27 obetí z celkového počtu 154 obyvateľov obce, ktorí bojovali vo vojnách.[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavná fasáda
Východná fasáda
Severozápadná fasáda
Portál s lomeným oblúkom a vitrážovým oknom
Erby rodín Aponiovcov a Zičiovcov
Pohľad na interiér kostola
Oltár
Krypta rodiny Aponiovcov
Krížová rebrová klenba
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Albert Apponyi. [s.l.] : [s.n.], 2026-04-20. Page Version ID: 8200914. Dostupné online.
- 1 2 ADDO. Obec Malinovo - Z histórie [online]. malinovo.sk, [cit. 2026-05-18]. Dostupné online. Archivované 2014-11-10 z originálu. (po anglicky)
- 1 2 Kostol sv. Juraja – Rímskokatolícka cirkev farnosť Tomášov [online]. [cit. 2026-05-18]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 STOCKMANN, Viliam. Náučný chodník Malinovo. Bratislava : Imrich Füle, 2011.
- 1 2 3 PRESINSZKY, František; SZILINSZKÝ. Súčasníkom o minulosti. [s.l.] : FOTOS - Szitás Zoltán, 2002. ISBN 80-968508-9-X.
- ↑ ADDO. Obec Malinovo - Z histórie [online]. malinovo.sk, [cit. 2026-05-18]. Dostupné online. Archivované 2014-11-10 z originálu. (po anglicky)
- 1 2 STOCKMANN, Viliam. Obrázky zo starého Eberhardu. Bratislava : Imrich Füle, 2011. ISBN 978-80-970766-3-4. S. 15.
- ↑ DICSKÓ, Jozef. Eberhardská kronika. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 1937. ISBN 80-8056-011-0. S. 53.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Juraja (Malinovo)
