Kostol svätého Ladislava (Hurbanovo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 47°52′13″S 18°11′27″V / 47,8704°S 18,1907°V / 47.8704; 18.1907
Kostol svätého Ladislava
Farský
Hurbanovo2.JPG
Patrocínium: sv. Ladislav
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Mesto Hrubanovo
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - diecéza Trnavská arcidiecéza
 - dekanát Hurbanovo
 - farnosť Hurbanovo
Adresa Komárňanská ul. 90
 - súradnice 47°52′13″S 18°11′27″V / 47,8704°S 18,1907°V / 47.8704; 18.1907
Výška
 - najvyššej veže 48 m
Ďalšie údaje  
 - počet veží 1
Kapacita 1 550  osôb
Architekt István Medgyaszay
Štýl secesia
Výstavba 1913
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 11547
 - dátum zápisu 24. 11. 2007
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of St Ladislaus, Hurbanovo
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Ladislava je sakrálna stavba nachádzajúca sa v meste Hurbanovo v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Stavba postavená v rokoch 1912 - 1913 je príkladom secesnej architektúry na Slovensku.

Dielo architekta Istvána Medgyaszaya, ktorý sa stal slávnym predovšetkým vďaka smelému používaniu vtedajšieho nového materiálu na území Uhorska, železobetónu. Pri tejto stavbe ale železobetón nehrá až takú závažnú úlohu, ako pri skorších. Tento kostol môže predstavovať v Medgyaszayovom diele začiatok novej etapy. So zvýšeným záujmom sa obracia k možnostiam využitia dreva v staviteľstve.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Dnešný kostol sv. Ladislava stojí na mieste starého barokového kostola, ktorý pochádzal z roku 1718 a po zemetrasení v roku 1763 bol reštaurovaný. Starý kostol v roku 1911 vyhorel v dôsledku veľkého požiaru, ktorý zničil aj množstvo iných stavieb. Zhorela aj budova fary, novú postavili súčasne s kostolom na základe Medgyaszayovho návrhu. Vykonávací projekt vypracoval Boldoghy Gyula s kolegom.

Popis objektu[upraviť | upraviť kód]

Kostol v roku 2008, počas rekonštrukcie

Pôdorys kostola[upraviť | upraviť kód]

Nový kostol je secesná stavba, inšpirovaná v jadre sedmohradskou gotickou architektúrou. Pôdorys kostola tvorí oktogón so štyrmi ramenami v podobe kríža, z ktorých jedno je predĺžené (tým je určená pozdĺžna os a hlavný vchod do kostola), a polygonálna sakristia medzi ramenami kríža zo severozápadnej strany.

Interiér kostola[upraviť | upraviť kód]

Vnútorný priestor je zaklenutý drevenou kupolou. Tmavý farebný tón kupoly je v kontraste s bielymi plochami obvodových múrov, z ktorých sa ramená kríža otvárajú mierne stlačeným tudorovským oblúkom. Drevená klenba bočných priestorov sleduje tvar tohto oblúka. Chóry od centrálneho priestoru oddeľuje drevené vyrezávané zábradlie s ľudovými motívmi. Tie isté motívy zdobia aj kazateľnicu (pôvodná bola zničená, nedávno ju nahradili kópiou). Chóry a drevený trámový strop bočných priestorov spočívajú na štíhlych drevených pilieroch s volútovými hlavicami, ktorých výzdobu inšpirovalo ľudové, predovšetkým transylvánske umenie.

Konštrukcia kostola[upraviť | upraviť kód]

Vnútorná priestorová skladba a vonkajšia hmota kostola tvoria organickú jednotu - exteriér je vlastne vyjadrením podstaty interiéru, i keď klenbová sústava sa do exteriéru úplne zhodne nepremieta. Kupolu zakrýva stanová strecha vo vrchole s nefunkčnou lucernou na polygonálnom pôdoryse; valenú lomenú klenbu bočných priestorov uzatvára valbová, resp. polovalbová strecha. Hladké plochy stien kostola člení len rytmický systém okenných otvorov ukončených plným oblúkom s primeranými proporciami, ktorý potvrdzuje premyslenú kompozíciu priestoru a hmoty. Ozdobné motívy sa nachádzajú len na drevených článkoch s konštrukčnou funkciou, v exteriéri sú to konzoly podopierajúce strechu. Drevené konštrukčné články sú odrazom výsledkov Medgyaszayových teoretických úvah, v ktorých sa zaoberal umeleckou interpretáciou rôznych stavebných konštrukcií. Svedčí o tom predovšetkým konštrukcia a tvarová interpretácia drevenej kupoly v novom chápaní. Drevený strop s konzolami vnímame ako zámerný kontrast s čistým priestorom.

Rozmery kostola[upraviť | upraviť kód]

  • Výška veže: 48 m
  • Pôdorysný rozmer veže: 10 x 10 m
  • Obsah prízemia: zastavaná plocha: 435 m2
  • Kapacita: 164 osôb
  • Kóry: 135,50 m2
  • Kapacita: 240 osôb
  • Spolu: 570,50 m2
  • Miesta na státie: 1100 osôb
  • Spolu: 1550

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]


Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Kathy Imre: Medgyaszay István, Akadémia kiadó, Budapest, 1979
  • J. Gerle, A. Kovács, I. Makovecz: A századforduló magyar építészete, Szépirodalmi konyvkiadó, Budapest, 1990
  • Dr. Kubinszky Mihály: Modern építészeti lexikon, Muszaki konyvkiadó, Budapešť, 1978
  • Kós Károly: Hármaskonyv, Irodalmi konyvkiadó, Bukurešť, 1993
  • Récka Adriana: Hurbanovo. Historický vývoj, stavebné a umelecké pamiatky, významné osobnosti, Artcentrum Hurbanovo, Hurbanovo, 2006, 2011
  • Rév Ilona: Építészet és enterior a magyar századfordulón, Gondolat, Budapešť, 1983
  • Pamiatky a múzeá 2/93, Adriana Bögiová, strana 14-15-16
  • Dulla, M.; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, Bratislava 2002
  • Lukáčová, E.; Bašo, M.; Krivošová, J.; Dohnány, B.: Sakrálna architektúra na Slovensku, vydavateľstvo KT, Komárno 1996