Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°07′27″S 17°12′35″V / 48,1242778°S 17,2097222°V / 48.1242778; 17.2097222
Kostol sv. Mikuláša
Podunajské Biskupice kostol 01.jpg
Veža a časť bočnej lode
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava II
Mesto Bratislava
Mestská časť Podunajské Biskupice
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - arcidiecéza Bratislavská arcidiecéza
 - dekanát Bratislava-Juh
 - farnosť Bratislava-Podunajské Biskupice
Adresa Vetvárska ulica
 - súradnice 48°07′27″S 17°12′35″V / 48,1242778°S 17,2097222°V / 48.1242778; 17.2097222
Štýl gotika
Výstavba 1. pol. 13. storočia
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 102-342/1
 - dátum zápisu 17. 7. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Bratislave
Legenda kosciol.svg
Poloha v Bratislave
Wikimedia Commons: Church of Saint Nicholas (Komárovce)
Webová stránka: Farnosť Bratislava - Podunajské Biskupice
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Mikuláša je rímskokatolícky farský kostol, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice na Vetvárskej ulici vo farnosti Bratislava-Podunajské Biskupice. Ide o 3-loďový románsko-gotický kostol z polovice 13. storočia, s polygonálne ukončenou svätyňou a jednou vežou na západnej strane. Keďže bol od svojho vzniku viac ráz prestavaný, nesie znaky rôznych slohov - gotického, románskeho, barokového aj klasicistického.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci o dobe jeho vzniku nie sú žiadne bližšie pramene, často sa vyskytuje rok 1221 ako rok vystavania kostola. Prvá hodnoverná listina, ktorá sa výslovne týka kostola, je bula Urbana IV. z roku 1264. Táto listina je priamym dôkazom toho, že kostol existoval už skôr.

Kostol bol postavený v gotickom štýle, niesol však aj znaky románskeho štýlu. V priebehu jeho existencie bol viackrát prestavaný a opravovaný. V polovici 14. storočia bol prestavaný v gotickom štýle, barokové dostavby sú z roku 1770 a klasicistické z roku 1794. Posledné úpravy sú z 1938. Kostol je na mieste, na ktorom sa v stredoveku nachádzala poddanská dedina patriaca ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý bol zároveň do roku 1912 patrónom Kostola sv. Mikuláša. V roku 1264 pápež Urban IV. daroval kostol, pôvodne patriaci Gerhardovi z Parmy, kaplánovi Štefana Váncsaiho. Prvá zmienka o kostole bola už v Súpise pamiatok na Slovensku v roku 1221. Zároveň datuje aj prestavbu pôvodného románskeho kostola do gotického slohu s presbytériom do prvej polovice 14. storočia.

Kostol mal niekoľko vývojových etáp, ktoré datovali architekti Botek, Erdélyi, Pauliny, Vachová:

  • 1. vývojová etapa bola v 10. – 11. storočí. Na mieste dnešného presbytéria vtedy stál kostol. Jeho orientácia bola na sever, čo dokazujú archeologické nálezy podlahy a fragmenty muriva.
  • 2. a 3. vývojová etapa bola v 12. storočí, keď kapacita pôvodného kostola nebola dostatočná. Západné priečelie bolo zbúrané a pristavala sa románska trojloď. Neskôr pridali 2 poschodia veže. Použili plevové tehly (17 x 31 x 4 cm). Na základe archeologického výskumu však môžeme rátať aj s teóriou, že kostol bol v druhej etape zbúraný a postavený na novo.
  • 4. vývojová etapa bola v druhej polovici 12. storočia – 13. storočie). Vybudovala sa staršie sakristia (na mieste súčasnej sakristie)
  • 5. vývojová etapa bola v druhej polovici 13. storočia. K terajšej trojlodi pristavili polygonálne presbytérium, na ktoré využili materiál ako na trojloď.
  • 6. vývojová etapa bola na prelomme 13. a 14. storočia. Sakristia bola prestavaná do súčasnej podoby.
  • 7. vývojová etapa bola na začiatku 14. storočia, keď nadstavili vežu. Zaklenuli presbytérium a postavili v ňom nový oltár. Kostol sa priblížil gotickému slohu.
  • 8. vývojová etapa bola v 15. storočí. Celý interiér kostola bol upravený a postavil sa nový krov nad loďou i nad presbytériom.
  • 9. vývojová etapa bola v 16. - 17. storočí. Robili sa menšie stavebné úpravy, takisto aj nové renesančné úpravy interiéru (vápenné nátery) a vymaľovanie presbytéria.
  • 10. vývojová etapa bola v 18. storočí. Na kostole sa spravili barokové úpravy a pristavila sa časť oratória.
  • 11. vývojová etapa bola na prelome 18/19. storočia. Dostavala sa kaplnka rodiny Ormosdy.
  • 12. vývojová etapa bola na konci 19 storočia. Prebiehali neogotické úpravy kostola a presbytéria, bol osadený súčasný oltára sv. Mikuláša.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Mikuláša je románsky, skladá sa z 3-lode a veže v západnej časti. Kostol má úpravy z rôznych časových období – gotického, klasicistického i barokového. Hlavnú loď v súčasnosti doplňujú modernejšie prístavby, ktoré narušujú celkovú historickú estetiku kostola. Obe bočné lode majú profilované stropy do štvorcov. Sú estetický zladené s hlavnou loďou. Sú postavené na mieste, kde boli pôvodne barokové prístavby. Sakristia s ranogotickou klenbou je umiestnená v južnej časti, netradične vedľa svätyne. Gotické presbytérium sa nachádza v juhovýchodnej časti. Je zaklenuté rebrovými klenbami a doplnené vitrážovými oknami.

Na tabuli pri vchode sa píše, že ide o kultúrnu pamiatku zo 14. storočia. Presnejšie: o románsky kostol, ktorý bol neskôr prestavaný podľa nasledujúcich slohov (goticky, barokový, klasicistický).

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Mikuláša je najstaršia románska stavba v Bratislave. Je i najstarším vysväteným kostolom v Bratislave.

V kostole sa nenachádza žiadna freska alebo iná nástenná maľba sv. Mikuláša – patróna tohto kostola. Dokonca sa nevyskytuje ani vo vitrážových oknách.

V kostole sa našlo murivo z rímskej stavby z 3. storočia.

Pri kostole a pod ním boli objavené hroby.

Kostol má dve fary – staršiu a novšiu. Pri stavbe staršej fary bolo využité stredoveké murivo z 13. storočia.

V kostole sa nachádza aj krypta rodiny Ormosdyovcov.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol patrí pod správu miestnej farnosti rímskokatolíckej cirkvi. Kostol bol naposledy rekonštruovaný vo februári 2020, keď dokončili úpravu strechy hlavnej lode. V kostole sa doteraz konajú sväté omše prednášané v maďarskom a slovenskom jazyku.

Verejná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autobusy: 67, 70, 79

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šimončičová Koóšová, P. - Pauliny, P. - Erdelyi, R. - Vachová, B. - Botek, A. - Pivko, D. - Murín, I.: Achaeologia historica 44, 2/2019, str. 749 - 773
  • Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. II. Bratislava 1968
  • BOTEK, A. – ERDÉLYI, R. – PAULINY, P. – VACHOVÁ, B.: Kostol sv. Mikuláša v Bratislave-Podunajských Biskupiciach – nové poznatky o stavebnom vývoji, Pamiatky a múzeá 6 č.,4, 2018, str 22-27
  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-10-07]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]