Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°07′27″S 17°12′35″V / 48,1242778°S 17,2097222°V / 48.1242778; 17.2097222
Kostol sv. Mikuláša
Podunajské Biskupice kostol 01.jpg
Veža a časť bočnej lode
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava II
Mesto Bratislava
Mestská časť Podunajské Biskupice
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - arcidiecéza Bratislavská arcidiecéza
 - dekanát Bratislava-Juh
 - farnosť Bratislava-Podunajské Biskupice
Adresa Vetvárska ulica
 - súradnice 48°07′27″S 17°12′35″V / 48,1242778°S 17,2097222°V / 48.1242778; 17.2097222
Štýl gotika
Výstavba 1. pol. 13. storočia
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 102-342/1
 - dátum zápisu 17. 7. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Bratislave
Legenda kosciol.svg
Poloha v Bratislave
Wikimedia Commons: Church of Saint Nicholas (Komárovce)
Webová stránka: Farnosť Bratislava - Podunajské Biskupice
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Mikuláša je rímskokatolícky farský kostol, ktorý sa nachádza v Bratislave v mestskej časti Podunajské Biskupice na Vetvárskej ulici vo farnosti Bratislava – Podunajské Biskupice. Ide o 3-loďový románsko-gotický kostol z polovice 13. storočia, s polygonálne ukončenou svätyňou a jednou vežou na západnej strane. Keďže bol od svojho vzniku viac ráz prestavaný, nesie znaky rôznych slohov - gotického, románskeho, barokového aj klasicistického.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci o dobe jeho vzniku nie sú žiadne bližšie pramene, často sa vyskytuje rok 1221 ako rok vystavania kostola. Prvá hodnoverná listina, ktorá sa výslovne týka kostola, je bula Urbana IV. z roku 1264. Táto listina je priamym dôkazom toho, že kostol existoval už skôr.

Kostol bol postavený v gotickom štýle, niesol však aj znaky románskeho štýlu. V priebehu jeho existencie bol viackrát prestavaný a opravovaný. V polovici 14. storočia bol prestavaný v gotickom štýle, barokové dostavby sú z roku 1770 a klasicistické z roku 1794. Posledné úpravy sú z 1938. Kostol je na mieste, na ktorom sa v stredoveku nachádzala poddanská dedina patriaca ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý bol zároveň do roku 1912 patrónom Kostola sv. Mikuláša. V roku 1264 pápež Urban IV. daroval kostol, pôvodne patriaci Gerhardovi z Parmy, kaplánovi Štefana Váncsaiho. Prvá zmienka o kostole bola už v Súpise pamiatok na Slovensku v roku 1221. Zároveň datuje aj prestavbu pôvodného románskeho kostola do gotického slohu s presbytériom do prvej polovice 14. storočia.

Kostol mal niekoľko vývojových etáp, ktoré datovali architekti Botek, Erdélyi, Pauliny, Vachová:

  • 1. vývojová etapa bola v 10.11. storočí. Na mieste dnešného presbytéria vtedy stál kostol. Jeho orientácia bola na sever, čo dokazujú archeologické nálezy podlahy a fragmenty muriva.
  • 2. a 3. vývojová etapa bola v 12. storočí, keď kapacita pôvodného kostola nebola dostatočná. Západné priečelie bolo zbúrané a pristavala sa románska trojloď. Neskôr pridali 2 poschodia veže. Použili plevové tehly (17 x 31 x 4 cm). Na základe archeologického výskumu však môžeme rátať aj s teóriou, že kostol bol v druhej etape zbúraný a postavený na novo.
  • 4. vývojová etapa bola v druhej polovici 12. storočia13. storočie). Vybudovala sa staršie sakristia (na mieste súčasnej sakristie)
  • 5. vývojová etapa bola v druhej polovici 13. storočia. K terajšej trojlodi pristavili polygonálne presbytérium, na ktoré využili materiál ako na trojloď.
  • 6. vývojová etapa bola na prelomme 13. a 14. storočia. Sakristia bola prestavaná do súčasnej podoby.
  • 7. vývojová etapa bola na začiatku 14. storočia, keď nadstavili vežu. Zaklenuli presbytérium a postavili v ňom nový oltár. Kostol sa priblížil gotickému slohu.
  • 8. vývojová etapa bola v 15. storočí. Celý interiér kostola bol upravený a postavil sa nový krov nad loďou i nad presbytériom.
  • 9. vývojová etapa bola v 16.17. storočí. Robili sa menšie stavebné úpravy, takisto aj nové renesančné úpravy interiéru (vápenné nátery) a vymaľovanie presbytéria.
  • 10. vývojová etapa bola v 18. storočí. Na kostole sa spravili barokové úpravy a pristavila sa časť oratória.
  • 11. vývojová etapa bola na prelome 18/19. storočia. Dostavala sa kaplnka rodiny Ormosdy.
  • 12. vývojová etapa bola na konci 19 storočia. Prebiehali neogotické úpravy kostola a presbytéria, bol osadený súčasný oltára sv. Mikuláša.

Farári[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobenie Meno
Od Do
1901 1948 Ján Tyukos
1948 1950 Pavol Macháček
1950 1957 Vojtech Kuklay
1958 1968 Karol Horváth
1969 1990 Ľudovít Selláň
1990 2004 Ladislav Šálka
2004 2005 Roman Frydrich
2005 2008 PhDr. Juraj Vittek
2008 súčasnosť ThLic. Jozef Vadkerti

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Mikuláša je románsky, skladá sa z 3-lode a veže v západnej časti. Kostol má úpravy z rôznych časových období – gotického, klasicistického aj barokového. Hlavnú loď v súčasnosti doplňujú modernejšie prístavby, ktoré narušujú celkovú historickú estetiku kostola. Obe bočné lode majú profilované stropy do štvorcov. Sú estetický zladené s hlavnou loďou. Sú postavené na mieste, kde boli pôvodne barokové prístavby. Sakristia s ranogotickou klenbou je umiestnená v južnej časti, netradične vedľa svätyne. Gotické presbytérium sa nachádza v juhovýchodnej časti. Je zaklenuté rebrovými klenbami a doplnené vitrážovými oknami.

Na tabuli pri vchode sa píše, že ide o kultúrnu pamiatku zo 14. storočia. Presnejšie: o románsky kostol, ktorý bol neskôr prestavaný podľa nasledujúcich slohov (goticky, barokový, klasicistický).

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Mikuláša je najstaršia románska stavba v Bratislave. Je aj najstarším vysväteným kostolom v Bratislave.

V kostole sa nenachádza žiadna freska alebo iná nástenná maľba sv. Mikuláša – patróna tohto kostola. Dokonca sa nevyskytuje ani vo vitrážových oknách.

V kostole sa našlo murivo z rímskej stavby z 3. storočia.

Pri kostole a pod ním boli objavené hroby.

Kostol má dve fary – staršiu a novšiu. Pri stavbe staršej fary bolo využité stredoveké murivo z 13. storočia.

V kostole sa nachádza aj krypta rodiny Ormosdyovcov.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol patrí pod správu miestnej farnosti rímskokatolíckej cirkvi. Kostol bol naposledy rekonštruovaný vo februári 2020, keď dokončili úpravu strechy hlavnej lode. V kostole sa doteraz konajú sväté omše prednášané v maďarskom a slovenskom jazyku.

Verejná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • MiÚ Podunajské Biskupice
    • Nástupište A
      • Autobusy: 67, 70, 79
    • Nástupište B
      • Autobusy: 70, 79
    • Nástupište C
      • Autobusy: 67
  • Nem. P. Biskupice
    • Nástupište A
      • Autobusy: 70
      • Regionálne autobusy: 725, 727, 737
    • Nástupište B
      • Autobusy: 70
      • Regionálne autobusy: 725, 727, 737

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šimončičová Koóšová, P. - Pauliny, P. - Erdelyi, R. - Vachová, B. - Botek, A. - Pivko, D. - Murín, I.: Achaeologia historica 44, 2/2019, str. 749 - 773
  • Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. II. Bratislava 1968
  • BOTEK, A. – ERDÉLYI, R. – PAULINY, P. – VACHOVÁ, B.: Kostol sv. Mikuláša v Bratislave-Podunajských Biskupiciach – nové poznatky o stavebnom vývoji, Pamiatky a múzeá 6 č.,4, 2018, str 22-27
  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-10-07]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]