Kostol svätých Cyrila a Metoda (Selce)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätých Cyrila a Metoda
Farský kostol
Kostol svätého Cyrila a Metoda
Patrocínium: Všetci svätí
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Obec Selce
Náboženstvo  
 - cirkev Rímskokatolícka
 - diecéza Banskobystrická
 - dekanát Slovenská Ľupča
 - farnosť Selce
Adresa Partizánska ulica
 - súradnice 48°45′50″S 19°12′16″V / 48,7639389°S 19,2045278°V / 48.7639389; 19.2045278
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
Štýl neskorogotický
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Wikimedia Commons: Church of Saints Cyril and Methodius in Selce, Banská Bystrica District
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Kostol sv. Cyrila a Metoda Selce

Kostol svätých Cyrila a Metoda sa nachádza na ulici Partizánskej v obci Selce pri Banskej Bystrici. Kostol je situovaný v srdci dediny a je obkolesený múrom. Kostol je doplnený o areál, ktorý vypĺňa malý panteón významných osobností, či už narodených v Selciach alebo tu pôsobiacich. Jedná sa o príklad jedného z najstarších sakrálnych objektov, ktorý je možno nájsť v okolí Banskej Bystrice.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kostolné zvony

Obec[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný názov Selce pochádza z historických udalostí ako z prvej písomnej zmienke o Selciach. Prvý písomný spis je doložený z roku 1332 s názvom „Omnes Sancti de Zolli“ (Všetci svätí – patrocínium kostola). Súbežne bola postavená fara aj kostol zásluhou zvolenského župana Dônča.

Druhá správa má pôvod v prílohe „Výsadnej listiny“ zo dňa 1. novembra 1340 vydanej kráľom Karolom Robertom s názvom „Selcze“ a ďalšia z kráľovskej listiny z roku 1406 „Zelcze“.

Pôvodne dedina Selce sa rozprestierala na močaristom mieste. Podľa povesti sa Staré Selce prepadli pod zem. Súčasťou dávnych Seliec boli aj strážne veže na kopcoch nad dolinou a povyše Seliec sa nachádzal predhistorický hrad zvaný „Hrádok“.

Dňa 25. marca 1945 na kvetnú nedeľu bola obec oslobodená.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne bol kostol zasvätený Všetkým svätým, neskôr od roku 1886 bol presvätený ako kostol sv. Cyrila a Metoda. Jedná sa o katolícky kostol z prvej polovici štrnásteho storočia, ktorý bol neskôr zväčšený. Kostol sa už od vzniku stal farským centrom pre dediny tohto regiónu.

Kostol predstavuje najstaršiu historickú pamiatku v obci Selce. Kostol pochádza z prvej polovice trinásteho storočia 1222, dôkazom skorého pôvodu je pôvodný nápis v ňom.

Stará architektúra – ranogotický kostol bol datovaný už zo spomínanej prvej polovice trinásteho storočia. Pápež Ján XXII robil katalógy už v 14. storočí kedy ju už spomínajú ako farnosť všetkých svätých s murovaným kostolom a to predstavuje rok 1323. Pod v tatárskeho pádu do tohto roku okolo 1300 mohla vzniknúť základná architektúra kostola a odvtedy sa kostol nepohol.

Prvotná budova bola skonštruovaná z dreva, pričom o tristo rokov neskôr bolo vydané nariadenie, ktoré obsahovalo aby mala každá dolina kostol z kameňa. Kedy bola postavená loď kostola a v roku 1560 sa pristavila kaplnka. Za prítomnosti Františka Šujanského, vtedajšieho farára sa v roku 1894 postavila veža a loď kostola sa predĺžila o 9 metrov. Takúto podobu má dodnes.

História kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Výnimočnosť tohto kostola spočíva v tom, že v roku 1863 sa v ňom ako na jedinom mieste na Slovensku konala svätá omša, za účasti biskupa Štefana Moyzesa, pri príležitosti osláv tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy.

Netreba zabudnúť spomenúť, že v roku 1917 počas prvej svetovej vojny maďarskí vojaci odmontovali a odniesli 5 zvonov - vyhadzovali ich rozdrvené z veže. Jeden z nich vážil až 537 kg. Zvony sa dali za účelom výroby nových zbraní roztaviť a na veži zostal iba umieračik.

Nový zvon bol zakúpený 30. marca 1920. O pár rokov neskôr dňa 12. apríla 1927 nastal pre občanov pamätný deň, pretože začuli hlahol všetkých zvonov.

Za zmienku stojí aj pozoruhodná krádež dňa 6. novembra v roku 1918 bola z kostola ukradnutá monštrancia, ktorá bola zdobená drahými kameňmi a briliantami a zlatý kalich.

S blížiacim sa jubileom príchodu slovanských apoštolov na Veľkú Moravu sa vtedajší farár Július Plošic rozhodol umiestniť na hlavný oltár obraz sv. Cyrila a Metoda. V skutočnosti ale biskupský úrad v Banskej Bystrici nepovolil vyvesenie obrazu. Napokon ale po opakovanej žiadosti bola výmena dovolená. Obraz bol namaľovaný Banskobystrickým maliarom Júliusom Jonášom.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Rebrová klenba nad presbytériom

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sa skladá z presbytéria, sakristie, lode, kaplnky], ktoré pochádzajú z gotického obdobia, a veže.

Kaplnka[upraviť | upraviť zdroj]

Na hornej časti kaplnky na jej hornej časti pilieru je gotickým písmom zachovaný letopočet 1516.

Portál do kaplnky je pôvodný s pôvodnou kamenárskou prácou kde že využitý lomený oblúk v dnešnej dobe je už ale natretý. Južná kaplnka je zaklenutá dvoma poliami sieťovej klenby.

Mariánsku kaplnku pravdepodobne pri neskoršej prestavbe lode (r. 1806) spojili s loďou dvoma širokými otvormi. Možno predpokladať, že pôvodne išlo o rodinnú (a pravdepodobne aj o miesto posledného odpočinku) miestnej šľachtickej rodiny Seleckovcov. Jej stavebníkom bol pravdepodobne Ján Selecký.

Portál[upraviť | upraviť zdroj]

Portál kostola predstavuje rannú gotiku.

Veža[upraviť | upraviť zdroj]

Veža kostola je hranolová s neogotickým exteriérom, ktorý korešponduje s autentickým exteriérom lode, pochádza až z roku 1894, kostol mal dovtedy len drevenú zvonicu. Pri výstavbe kostolnej veže preložili neskorogotický portál do obvodného múru sakristie.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1984 došlo v kostole k zmenám interiéru za účinkovania Dp. Jozefa Okkela – farára. Vtedy sa upravil kostol i fara čo predstavuje ich dnešnú podobu.

Severná sakristia[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešná sakristia s plytkým polygonálnym záverom a malým pastofóriom v interiéri mohla byť prvotným azda provizórnym kostolom, ktorého vznik môžeme odkazovať do druhej polovice 13. storočia.

Klenba sakristie je valená - prechod medzi románskym a gotickým slohom kde svätyňa je polozaklenutá so štrbinovými oknami. Tvaroslovie klenby sa skladá z valcových prípor.

Rebrová architektúra svätyne je znakom rannej gotiky. Svätyňa má rannogotickú tabulu s nosnou lomenou klenbou a stĺpy ktoré pokračujú až dole k zemi kde je vidieť rebrovú architektúru svätyne.

Presbytérium[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér - presbytérium

Presbytérium kostola je zachované v pôvodnom stave o rozmeroch 6,65 m x 9,70 m a skladá sa z dvoch polí gotickej klenby. Rebrá klenby sú raz vyžľabené a opierajú sa o polvalcové prípory, ktoré dosadajú do jednoduchých hlavíc a siahajú až po úroveň dlažby. Vo východnej časti je vidieť ranogotické okno, ktoré je už v dnešnej dobe zamurované. V severnej stene presbytéria je pastofórium.

Loď[upraviť | upraviť zdroj]

Loď je dlhá 23 m pričom bola pôvodne zaklenutá piatimi poľami gotickej rebrovej klenby, avšak dnes sa tam nachádzajú pruské klenby z roku 1806.

Kaplnka Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

Bočná kaplnka je už neskorogotická kde sa nachádza krásna sieťová klenba a všetky tri okná sú pôvodné s pôvodnou kružbou. Sieťová klenba je zo spodnej časti zvýraznená pôvodnými oblúkmi.

Niekedy na prelome 15. a 16. storočia pristavali k jednoľodovému kostolu neskorogotickú kaplnku Panny Márie, ktorá je zaklenutá dvoma poľami neskorogotickej sieťovej klenby.

Oltár Smrti Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou kostola bola aj časť oltára s reliéfom „Smrti Panny Márie“, ktorý je gotický z roku 1516. Momentálne je uložená v KM v Banskej Bystrici. Ďalšou zaujímavosťou je krídlo oltára s maľbami „Bičovanie a nesenie kríža“ zo 17. storočia.

Hlavný oltár[upraviť | upraviť zdroj]

Oltár má novogotickú trojdielnu fiálovú architektúru s tromi nikami. V strednej nike je súsošie sv. Cyrila a Metoda.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Chór a poschodie
Vitrážové okná - interiér

Obraz sv. Cyrila a Metoda predstavuje obidvoch svätcov v úzkej závislosti od pomníka. Postavy v obraze sú výrazne monumentalizované.

V roku 1863 banskobystrický biskup Štefan Moyzes na tisíce výročie príchodu sv. Solúnskych bratov požehnal oltárny obraz sv. Cyrila a Metoda, čím sa selčiansky farský chrám stal prvým kostolom na Slovensku zasvätený naším vierozvestcom.

Zrekonštruovaný obraz sv. Cyrila a sv. Metoda, o obnovu ktorého sa postaral Th. Lic. František Bartoš - momentálny farár. Obraz predstavuje najnovšiu historickú pamiatku kostola.

Pamiatky, ktoré sú súčasťou kostola:

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pozornosť na seba strháva aj lipa pri kostole, zasadená v roku 1863. Bola zasadená pri udalosti spomínaných oslavách a patrí k pýcham obce. Pri kostole je umiestnený Morový stĺp, ktorý bola postavený po morovej epidémii.

Cyrilometodské oslavy v roku 1863 v Selciach[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenskí národovci sa v roku 1863 snažili o dôstojný priebeh osláv „1000. rokov príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu“, ktorí položili základy vzdelanosti a náboženstva. Vďaka hlboko zakorenenej cyrilometodejskej tradície vplyvom biskupa Št. Moyzesa sa Banská Bystrica a Selce stali najvhodnejším miestom na oslavy.

Dňa 31. mája 1863 sa konala v Selciach pri Banskej Bystrici oslava jubilea, ktorú možno považovať za jednu z najvýznamnejších osláv a najväčšou C-M manifestáciou za účasti biskupa Št. Moyzesa tisícročného výročia príchodu solúnskych bratov k našim slovanským predkom na celom Slovensku. Táto oslava patrila medzi prvú, ktorá sa potom konávala pravidelne na prvú nedeľu po 14. marci v Slovenskom kostole.

Farský kostol v Selciach je najstarším cyrilometodským kostolom na Slovensku. Pôvodne zasvätený kostol „Všetkých svätým“ sa touto veľkou slávnosťou pripojil k skromnému počtu kostolov zasvätených Cyrilovi a Metodovi i v minulom storočí.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]