Preskočiť na obsah

Kostol svätých Petra a Pavla (Chisaria)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätých Petra a Pavla
rímskokatolícky kostol
pohľad na kostol zo severu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Chisaria
Mesto Chisaria
Štvrť Miromir
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Rímskokatolícka cirkev
 - diecéza Sofijsko-plovdivská
Súradnice 42°29′03″S 24°42′58″V / 42,4842389°S 24,7160182°V / 42.4842389; 24.7160182
Výstavba  
 - dokončenie 1882
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Sts. Peter and Paul Church, Hisarya
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol svätých Petra a Pavla (bulh. Църква „Свети свети Петър и Павел“Cărkva „Sveti sveti Petăr i Pavel“)[1][1][2] je rímskokatolícky kostol z druhej polovice 19. storočia ležiaci v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][4][5][6] V chráme sa nachádza etnografická expozícia.[1]

Iné názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je známy aj ako Katolícky kostol svätých Petra a Pavla (bulh. Католическа църква „Свети свети Петър и Павел“, alebo Католически храм „Свети свети Петър и Павел“Katoličeska cărkva „Sveti sveti Petăr i Pavel“, alebo Katoličeski chram „Sveti sveti Petăr i Pavel“),[2][4] Katedrálny kostol svätých Petra a Pavla (bulh. Катедралният храм „Свети свети Петър и Павел“Katedralnijat chram „Sveti sveti Petăr i Pavel“),[5] alebo Katolícky katedrálny kostol svätých Petra a Pavla (bulh. Католически катедрален храм „Свети свети Петър и Павел“Katoličeski katedralen chram „Sveti sveti Petăr i Pavel“).[3]

Budova leží v meste Chisaria v od mesta oddelene ležiacej štvrti Miromir (bulh. Миромир).[3][1]

Dejiny a charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina Davadžovo (bulh. Даваджово) (od roku 1934 Miromir, v súčasnosti štvrť mesta Chisaria) bola jedniu z paulikánských dedín v plovdivskom regióne, ktoré sa v 50. rokoch 17. storočia priklonili ku katolicizmu.[1]

Kostol bol postavený v priebehu roku 1882.[3][1][2][6][4][5] V rovnakom roku bola postavená aj budovy fary.[1] Iniciátormi výstavby boli dvaja pôvodom talianskí kňazi.[6] Boli to otec Pavel Cakija[6][4][5] (narodený v Taliansku v roku 1835, prisťahoval sa na územie Bulharska v roku 1871)[6] a otec Karlos[6][4][5] (narodený v talianskom Tridente v roku 1838, prisťahoval sa na územie Bulharska v roku 1879).[6]

V rokoch 1967 – 1970 v kostole prebehla reštaurácia interiéru a steny v kostole boli vyzdobené freskami.[1] Autorom fresiek v kostole je umelec Stojan Izov.[2][4][5] V júni[6][5] roku 2004 bola v kostole otvorená etnografická expozícia.[1][6][5]

Chrám patrí pod sofijsko-plovdivskú rímskokatolícku diecézu.[4]

Múzejná expozícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnografická múzejná expozícia, ktorá bola otvorená pri kostole sa venuje obyvateľom Miromiru,[1][6][5] ich životnému štýlu[6][5] ako aj dejinám miestnej farnosti. V rámci expozície je zhromaždených množstvo písomných materiálov spojených s dedinou a farnosťou.[1][6][5]

Expozícia bola otvorená v roku 2004.[1][6][5]

Chrámový sviatok

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrámový sviatok sa oslavuje 29. júna, pričom v rámci sviatku prebieha vždy zhromaždenie miestneho obyvateľstva.[6][4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 521. (po bulharsky)
  2. a b c d Хисаря [online]. nasamnatam.com, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
  3. a b c d KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4641. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h Католическа църква "Св. Св. Петър и Павел" - Хисаря [online]. opoznai.bg, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i j k l Религия [online]. hisar.bg, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
  6. a b c d e f g h i j k l m n adminyniZ. Свети Петър и Павел (Хисаря) [online]. religiousheritage-bg.eu, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]