Kováčovce
| Kováčovce | |
| obec | |
 Obecný úrad | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Veľký Krtíš |
| Región | Novohrad |
| Vodný tok | Ipeľ |
| Nadmorská výška | 150 m n. m. |
| Súradnice | 48°05′41″S 19°27′29″V / 48,0948°S 19,4581°V |
| Rozloha | 11,62 km² (1 162 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 300 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 25,82 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1295 |
| Starosta | Ingrid Sipos-Molnár[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 991 06 (pošta Želovce) |
| ŠÚJ | 516147 |
| EČV (do r. 2022) | VK |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Kováčovce 52 |
| E-mailová adresa | kovacovce.gonet.sk |
| Telefón | 047/4871294 |
| Fax | 047/4871294 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Kováčovce | |
| Webová stránka: kovacovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kováčovce sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o obci je z roku 1295. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Koachy (1295), Kovachy (1435), Kowacžowa (1773); maďarsky Szécsénykovácsi. Dnešný názov Kováčovce je od roku 1920. Obec patrila Sečianskemu panstvu, potom rozličným zemianskym rodinám. V roku 1828 mala obec 29 domov a 351 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V roku 1925 došlo k vzbure pre nespravodlivé uskutočnenie pozemkovej reformy. V roku 1935 trestne stíhali komunistov za predvolebnú kampaň. V rokoch 1938 – 1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Súčasťou obce je aj dedinka Peťov.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Výšinné hradisko, archeologická lokalita z obdobia praveku, z doby bronzovej.[4]
- Kúria rodiny Szentiványi, jednopodlažná barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z 18. storočia. Objekt bol prestavaný v 19. storočí. V súčasnosti je kúria v dezolátnom stave a chátra. Priečeliu dominuje jednoosový portikus.[5]
- Kúria rodiny Herrmann, dnes obecný úrad, jednopodlažná pôvodne rokokovo-klasicistická stavba z polovice 18. storočia.[6] Úpravou prešla na začiatku 19. storočia a pomerne nevhodnými utilitárnymi úpravami, kvôli ktorým stratila pôvodný charakter, v druhej polovici 20. storočia. V súčasnosti má hladké fasády a valbovú strechu, ktorá nahradila manzardovú.
- Kúria rodiny Himmler, jednopodlažná stavba na pôdoryse písmena L, stojí v časti Peťov.[7]
- Kúria Percsinovcov v Peťove, dnes v havarijnom stave, z jednopodlažnej stavby stoja len obvodové múry.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kováčovce [online]. Okres VK. Dostupné online. Archivované 2021-07-24 z originálu.
- ↑ ALEŽBETA GÜNTHEROVÁ A KOLEKTÍV. Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok II.. Bratislava : Obzor, 1969. Kapitola Kováčovce, s. 112.
- ↑ Peťov [online]. Okres VK. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Okres VK– história a pozoruhodnosti obce
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |