Kozmická sonda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sonda Genesis.

Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa. Úlohou týchto sond je výskum vlastností priestoru, ktorým prelietajú, prípadne telies Slnečnej sústavy, ku ktorým sa priblížia.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa hlavného skúmaného objektu ich zvyčajne delíme na:

Zvláštnu podkategóriu hore uvedených typov sond tvoria návratové sondy, ktoré po prieskume cieľa svojho letu a prípadnom odobratí vzorkov materiálu sa vrátia so svojím nákladom naspät na Zem.

V najstaršej českej a slovenskej literatúre z 50. a 60. rokov 20. storočia boli kozmické sondy pod vplyvom ruských masmédií a technickej literatúry nazývané medziplanetárne automatické stanice; tento termín sa dnes už v odbornej literatúre nepoužíva.

Väčšinu amerických kozmických sond prevádzkovalo Laboratórium prúdového pohonu (JPL) (ktoré samo niektoré z nich aj navrhlo a postavilo) resp. stredisko NASA Ames Research Center; v súčasnosti bývajú ich prevádzkovatelia špecializované laboratóriá popredných amerických univerzít v rámci kontraktov s NASA, pričom výrobu sond zabezpečujú rôzne priemyselné firmy.

V bývalom Sovietskom zväze väčšinu mesačných sond a prvých planetárnych sond vyvinula, postavila a prevádzkovala konštrukčná kancelária OKB-1 (teraz firma RKK Energija) hlavného konštruktéra balistických rakiet a kozmickej techniky S. P. Koroljova. Stavbu a čiastočne aj prevádzku neskorších planetárnych sond (od roku 1965) zabezpečovalo Vedecko-výrobné združenie S. A. Lavočkina, resp. výskumná časť tohto koncernu, Vedecko-výskumné stredisko G. N. Babakina. Neskôr koordináciu vedeckej náplne misií kozmických sond a riadenie ich letu preberal stále viac Ústav kozmických výskumov (IKI) AN SSSR.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]