Kozmická sonda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sonda Genesis

Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa. Úlohou týchto sond je výskum vlastností priestoru, ktorým prelietajú, prípadne telies Slnečnej sústavy, ku ktorým sa priblížia.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa hlavného skúmaného objektu ich zvyčajne delíme na:

Zvláštnu podkategóriu hore uvedených typov sond tvoria návratové sondy, ktoré po prieskume cieľa svojho letu a prípadnom odobratí vzoriek materiálu sa vrátia so svojím nákladom naspäť na Zem.

V najstaršej českej a slovenskej literatúre z 50. a 60. rokov 20. storočia boli kozmické sondy pod vplyvom ruských masmédií a technickej literatúry nazývané medziplanetárne automatické stanice; tento termín sa dnes už v odbornej literatúre nepoužíva.

Väčšinu amerických kozmických sond prevádzkovalo Laboratórium prúdového pohonu (JPL) (ktoré samo niektoré z nich aj navrhlo a postavilo) resp. stredisko NASA Ames Research Center; v súčasnosti bývajú ich prevádzkovatelia špecializované laboratóriá popredných amerických univerzít v rámci kontraktov s NASA, pričom výrobu sond zabezpečujú rôzne priemyselné firmy.

V bývalom Sovietskom zväze väčšinu mesačných sond a prvých planetárnych sond vyvinula, postavila a prevádzkovala konštrukčná kancelária OKB-1 (teraz firma RKK Energija) hlavného konštruktéra balistických rakiet a kozmickej techniky S. P. Koroľova. Stavbu a čiastočne aj prevádzku neskorších planetárnych sond (od roku 1965) zabezpečovalo Vedecko-výrobné združenie S. A. Lavočkina, resp. výskumná časť tohto koncernu, Vedecko-výskumné stredisko G. N. Babakina. Neskôr koordináciu vedeckej náplne misií kozmických sond a riadenie ich letu preberal stále viac Ústav kozmických výskumov (IKI) AN SSSR.

Niektoré významné sondy[upraviť | upraviť zdroj]

Luna 9[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý človekom vyrobený objekt, ktorý mäkko pristál na mesiaci, alebo na inom mimozemskom povrchu.

Luna 3[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá misia, ktorá vyfotografovala odvrátenú stranu Mesiaca.

Luna 16[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá robotická návratová sonda z Mesiaca.

Lunochod 1[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý rover na Mesiaci. Vypustený 10. novembra 1970

Mariner 10[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá sonda pri planéte Merkúr.

Venera 4[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá úspešná analýza inej planéty na mieste.

Venera 7[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá sonda, ktorá úspešne pristála na povrchu inej planéty (Venuša) a odvysielala dáta späť na Zem.

Mariner 9[upraviť | upraviť zdroj]

Po prílete K Marsu 13. novembra 1971 sa Mariner 9 stal prvou vesmírnou sondou, ktorá obiehala okolo inej planéty.

Mars 3[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé mäkké pristátie na Marse 2. decembra 1971. Pristávacia časť sondy začala vysielať k orbitálnej časti Mars 3 Orbiter 90 s po pristátí. Po 20 s sa vysielanie zastavilo z neznámych dôvodov.

Sojourner[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé úspešné pristátie roveru na Marse. Na Mars ho v roku 1997 dopravila sonda Pathfinder.

Spirit a Opportunity[upraviť | upraviť zdroj]

Mars Exploration Rovers Spirit a Opportunity skúmali povrch a geológiu a hľadali stopy minulej vodnej aktivity na Marse. Oba rovery boli vypustené v roku 2003 a pristáli v roku 2004. Komunikácia s roverom Spirit bola zastavená 22. marca 2010. Rover Opportunity dorazil do kráteru Endeavour 9. augusta 2011 na orientačný bod nazvaný Spirit Point po druhom roveri, po prechode 21 km z kráteru Victoria počas trojročného obdobia. K 26. januáru trvala misia roveru Oportunity viac ako 12 rokov na Marse, napriek tomu že pôvodne bola plánovaná na 3 mesiace.

Halley Armada[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá misia venovaná kométe; v tomto prípade Halleyovej kométe počas jej cesty vnútornou slnečnou sústavou. Bola to tiež prvá veľká medzinárodná koordinácia vesmírnych sond na medziplanetárnej misii, so sondami špecificky vypustenými sovietskou, teraz ruskou vesmírnou agentúrou, Európskou vesmírnou agentúrou(ESA) a Japonskou vesmírnou agentúrou.

ICE[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne slnečné observatórium v madzinárodnom výskumnej sérii Slnko – Zem, bolo vyslané aby urobilo prvé blízke pozorovania kométy, konkrétne kométy Giacobini-Zimmer v roku 1985 ako predohra štúdia Halleyovej kométy.

Vega[upraviť | upraviť zdroj]

Dve Rusko-Francúzske vesmírne lode. Vypustili balóny (prvé meteorologické balóny vypustené na inej planéte) na Venuši pred stretnutím s Halleyovou kométou.

Sakigake[upraviť | upraviť zdroj]

Táto japonská sonda bola prvou neamerickou, nesovietskou medziplanetárnou sondou.

Suisei[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá japonská sonda, urobila pozorovania ultrafialovej vlnovej dĺžky kométy.

Giotto[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá vesmírna sonda, ktorá kometárnou kómou a urobila prvé fotografie kometárneho jadra.

Genesis[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá návratová sonda, ktorá odobrala a priviezla vzorky slnečného vetra zo slnečno-zemského Lagrangeovho bodu L1.

Stardust[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá sonda, ktorá odobrala a priviezla vzorky s kometárneho chvostu.

NEAR Shoemaker[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá sonda, ktorá pristála na asteroide.

Hayabusa[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá návratová sonda, ktorá odštartovala z asteroidu.

Rosetta[upraviť | upraviť zdroj]

Vesmírna sonda Rosetta preletela okolo dvoch asteroidov a uskutočnila stretnutie a obiehala okolo kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko v novembri 2014. Sonda vypustila na kométu pristávací modul Philae.

Pioneer 10[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá vesmírna sonda pri planéte Jupiter. Rádiová komunikácia so sondou bola stratená 23. januára 2003, kvôli strate elektrickej energie pre svoj rádiový vysielač, so sondou vo vzdialenosti 12 miliárd kilometrov (80 AU) od Zeme.

Pioneer 11[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá sonda, ktorá preletela okolo dvoch planét a prvá sonda u planéty Saturn. Komunikácia bola stratená kvôli obmedzeniam výkonu a veľkej vzdialenosti.

Voyager 1[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad sondy Voyager 1 na slnečnú sústavu (umelecká predstava).

Voyager 1 je 733 kg ťažká sonda vypustená 5. septembra 1977. V súčasnosti je stále funkčná, čo z nej robí najdlhšie trvajúcu misiu NASA. Navštívila planéty Jupiter a Saturn a poskytla detailné fotografie mesiacov týchto planét. Voyager 1 je najvzdialenejším človekom vyrobený objekt zo Zeme. Od Zeme a Slnka a pohybuje relatívne rýchlejšie ako akákoľvek iná vesmírna sonda.

25. augusta 2012 sa Voyager 1 stal prvým človekom vyrobeným objektom v medzihviezdnom priestore. Voyager nemá od roku 1980 funkčný plazmový senzor, ale slnečná erupcia v roku 2012 umožnila vedcom z NASA zmerať vibrácie plazmy okolo plavidla. Vibrácie umožnili zmerať plazmu oveľa hustejšiu ako merania vykonané v ďalekých vrstvách našej heliosféry, čím sa dokázalo, že plavidlo preniklo za heliopauzu.

Voyager 2[upraviť | upraviť zdroj]

Voyager 2 bola prvá sonda, ktorá dokončila planetárnu „Grand Tour“ k plynným obrom, a prvá sonda, ktorá navštívila planéty Urán a Neptún.

Cassini-Huygens[upraviť | upraviť zdroj]

Miesto pristátia modulu Huygens na mesiaci Titan.

Bola vypustená 15. októbra 1997. Výrazne rozšírila poznatky o Saturnovom systéme prstencov. 14. januára 2005 vypustila pristávací modul Huygens, ktorý pristál na mesiaci Titan.

New Horizons[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá sonda vyslaná k trpasličej planéte Pluto. Bola vypustená 19. januára 2006. Systémom Pluto – Cháron preletela 14. júla 2015.

Dawn[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá sonda, ktorá navštívila a obiehala okolo planétky Vesta a trpasličej planéty Ceres. Na obežnú dráhu Vesty vstúpila 16. júla 2011, na obežnú dráhu Ceres začiatkom roku 2015.

Juno[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá sonda pri planéte Jupiter, ktorá nepoužíva atómové batérie, vypustená 8. augusta 2011.

Chang'e 2[upraviť | upraviť zdroj]

Chang'e 2 bola vypustená na obežnú dráhu Mesiaca, navštívila slnečno-zemský Langrangeov bod L2, a preletela okolo asteroidu 4179 Toutatis.

Za slnečnou sústavou[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu so sondami Pioneer 10, Pioneer 11, a so svojou sesterskou sondou Voyager 2 je teraz Voyager 1 medzihviezdnou sondou. Voyager 1 a 2 obe dosiahli únikovú rýchlosť od Slnka, čo znamená, že ich trajektórie ich už nevrátia do slnečnej sústavy.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]