Kozmická stanica Tchien-kung

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tchien-kung
天宫
Čínska vesmírna stanica
中国空间站
Konfigurácia stanice od novembra 2022
Konfigurácia stanice od novembra 2022
Údaje o stanici
Posádka:3
Štart:29. apríl 2021,
03:23:15,613 UTC
Štartovacia rampa:Wen-čchang, Chaj-nan (LC-101)
Hmotnosť:96 000 kg
Dĺžka:16,6 m
Šírka:38,6 m
55 m (rozpätie solárnych panelov)
Priemer:4,2 m
Obytný priestor:132 m³
Perigeum:390,7 km
Apogeum:398,6 km
Sklon:41,48°
Priemerná rýchlosť:27 648 km/h (7,68 km/s)
Doba obehu:92,3 minút
Obletov za deň:15,60
Počet dní na orbite:1 rok a 273 dní
(27. január)
Štatistiky z 1. januára 2023 (pokiaľ nie je uvedené inak).
Zostava
Nákres Tchien-kungu
Nákres Tchien-kungu
Tchien-kung
天宫
Čínska vesmírna stanica
中国空间站

Kozmická stanica Tchien-kung (čín. 天宫空间站pchin-jin: Tiāngōng kōngjiānzhànTchien-kung kchung-ťien-čan; doslova: „Kozmická stanica Nebeský palác“; angl. Tiangong space station[1][2][3]), známa tiež ako Čínska vesmírna stanica (čín. 中国空间站pchin-jin: Zhōngguó kōngjiānzhànČung-kuo kchung-ťien-čan; angl. China Space Station; skratka: CSS), je viacmodulová čínska kozmická stanica, ktorá bola vybudovaná v rokoch 20212022. Výstavba stanice začala úspešným vypustením základného modulu Tchien-che na nízku obežnú dráhu Zeme. Štart základného modulu sa uskutočnil 29. apríla 2021 o 03:23:15,613 svetového času pomocou nosnej rakety Čchang-čeng CZ-5B z kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan.[4][5][6] Ide už o tretiu čínsku kozmickú stanicu a zároveň to je prvá viacmodulová čínska stanica na obežnej dráhe Zeme, keďže predchádzajúce stanice Tchien-kung 1 a 2 boli len malé experimentálne moduly, ktoré poslúžili na prvé čínske dlhodobé pilotované kozmické lety, odskúšanie postupov pri spájaní kozmických telies v automatickom i pilotovanom režime, zásobovaní stanice, doplňovaní paliva a viacerých ďalších technológií potrebných na stavbu väčšieho orbitálneho komplexu.

V prvej fáze letu bola stanica neobývaná, pričom 29. mája 2021 k nej vyštartovala nepilotovaná nákladná kozmická loď Tchien-čou 2 a 17. júna pilotovaná kozmická loď Šen-čou 12 s troma kozmonautmi, ktorí tvorili prvú stálu posádku novej stanice. Na kozmodróme Ťiou-čchüan v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko je vždy pre prípad núdze pripravená raketa Čchang-čeng CZ-2F/G a kozmická loď Šen-čou na prípadnú záchrannú misiu ku kozmickej stanici. Od roku 2022 je Čínska vesmírna stanica trvalo obývaná ako aj Medzinárodná vesmírna stanica. Zásobovanie zabezpečujú nákladné lode Tchien-čou. Súčasťou stanice sú okrem základného modulu Tchien-che aj laboratórne moduly Wen-tchien a Meng-tchien, pričom ešte pribudne voľne lietajúci teleskop Sün-tchien.[5][6]

Moduly[upraviť | upraviť zdroj]

  • základný modul Tchien-che (čín. 天和pchin-jin: Tiānhé; doslova: Harmónia nebies/Nebeská harmónia; angl. Harmony of the Heavens/Heavenly Harmony[1][2][3]), kód TH. Modul úspešne odštartoval 29. apríla 2021.[4] Tchien-che je rozdelený na dve valcovité sekcie s priemermi 4,2 a 3,5 metra. Celková dĺžka modulu je 16,6 metra, pričom obývateľný priestor má objem 50 . Modul tvoria aj nádrže a guľovitá sekcia s priemerom 2,8 metra s piatimi stykovacími uzlami, na ktoré sú pripojené laboratórne moduly Wen-tchien a Meng-tchien. Hmotnosť modulu pri štarte bola približne 22 500 kg. Základný modul zvládne ubytovať trojčlennú posádku, takže jeho súčasťou sú aj systémy podpory života. Pri dobrej údržbe by mal fungovať asi 15 rokov.[6]
  • laboratórny modul Wen-tchien (čín. 问天pchin-jin: Wèntiān; doslova: Pátranie po nebesiach/Nebeské otázky; angl. Quest for the Heavens/Sky Inquiry[1][2][3]), kód WT. Modul úspešne odštartoval 24. júla 2022 o 06:22:32,057 svetového času (UTC) pomocou nosnej rakety Čchang-čeng CZ-5B z kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan. Ešte v ten istý deň sa o 19:13 UTC pripojil k prednému stykovaciemu uzlu stanice. Dňa 30. septembra bol pomocou svojho vlastného manipulátora odpojený z predného uzla a po otočení o 90° bol o 04:44 UTC pripojený k pravobočnému stykovaciemu uzlu. Na dĺžku meria 17,9 metra s priemerom 4,2 metra. Obývateľný priestor má objem 50 m³. Hmotnosť modulu pri štarte bola približne 23 200 kg. Na palube laboratórnych modulov Wen-tchien a Meng-tchien sa vykonávajú vedecké experimenty z biológie, biotechnológie, fyziky, materiálového inžinierstva a ďalších odborov, ktoré využijú podmienky mikrogravitácie. Okrem experimentov umiestnených v pretlakovej kabíne, sa na oboch moduloch vykonávajú aj externé experimenty vystavené kozmickému prostrediu. Moduly Wen-tchien a Meng-tchien sú pripojené k základnému modulu Tchien-che, pričom ich je možné riadiť z útrob stanice i z pozemného strediska. Modul Wen-tchien je tiež vybavený dodatočnými systémami riadenia, ktoré sa môžu použiť v prípade problémov primárnych systémov v základnom module.[6]
  • laboratórny modul Meng-tchien (čín. 梦天pchin-jin: Mèngtiān; doslova: Snívanie o nebesiach/Nebeský sen; angl. Dreaming of the Heavens/Heavenly Dream[1][2][3]), kód MT. Modul úspešne odštartoval 31. októbra 2022 o 07:37:23,191 UTC pomocou nosnej rakety Čchang-čeng CZ-5B z kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan. Ešte v ten istý deň sa o 20:27 UTC pripojil k prednému stykovaciemu uzlu stanice. Dňa 3. novembra bol pomocou svojho vlastného manipulátora odpojený z predného uzla a po otočení o 90° bol o 01:32 UTC pripojený k ľavobočnému stykovaciemu uzlu. Má podobné rozmery a hmotnosť ako modul Wen-tchien. Na dĺžku meria 17,9 metra s priemerom 4,2 metra. Obývateľný priestor má objem 32 m³. Hmotnosť modulu pri štarte bola približne 23 000 kg. Meng-tchien má podobnú funkciu ako Wen-tchien, ale je vybavený špeciálnou malou prechodovou komorou na presun nákladov a nástrojov medzi interiérom a exteriérom stanice, pričom je opäť možná spolupráca s posádkou i staničným manipulátorom.[6]
  • voľne lietajúci teleskop Sün-tchien (čín. 巡天pchin-jin: Xúntiān; doslova: Putovanie po nebesiach/Prieskum nebies; angl. Touring the Heavens/Sky Survey[1][2][3]), kód XT. Jeho štart je naplánovaný na december 2023. Pôjde o vesmírny ďalekohľad so zrkadlom s priemerom 2 metre. Teleskop nebude trvalo pripojený k stanici, ale má sa väčšinou pohybovať v jej blízkosti. Ak však bude potrebné na ňom niečo opraviť, bude možné ho dočasne pripojiť k stanici.[6]

Život na palube[upraviť | upraviť zdroj]

Aktivity posádky[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmonauti sa na stanici riadia čínskym štandardným časom (CST), ktorý patrí do pásma UTC+08:00. Posádka väčšinou vstáva okolo 07:00 CST (23:00 UTC) a deň začína komunikáciou s Pekinským strediskom riadenia kozmických letov. O 08:00 CST posádka začína pracovať podľa plánovaného rozvrhu až do 21:00. Potom ohlási výsledky a postup prác riadiacemu stredisku. O 13:30 si kozmonauti chodia zvyčajne na hodinu zdriemnuť. Pri práci má posádka tiež viacero prestávok na jedlo a odpočinok. Stanica je vybavená funkciou svetelnej scény, ktorá simuluje svetelné podmienky na Zemi vrátane denného svetla, súmraku a noci. Táto funkcia pomáha predchádzať narušeniu cirkadiánneho rytmu posádky, keďže za jeden pozemský deň môže posádka počas letu na obežnej dráhe zažiť až 16 východov a západov slnka.

Kozmická stanica je vybavená rôznymi funkciami automatizácie vrátane diaľkovo ovládaných spotrebičov a systému riadenia logistiky. Posádka môže používať svoje tablety na identifikáciu, lokalizáciu a organizáciu predmetov vo vnútri stanice, keďže všetky predmety na stanici sú označené QR kódmi. To pomáha zabezpečiť usporiadanie vecí, keď pribudne ďalší náklad. Stanica disponuje sieťou Wi-Fi na bezdrôtové pripojenie, pričom každý kozmonaut nosí slúchadlá a mikrofón na jednoduchú komunikáciu. Komunikácia medzi zariadeniami vo vnútri stanice je úplne bezdrôtová prostredníctvom siete Wi-Fi, aby sa zabránilo neporiadku s káblami.[7][8][9]

Jedlo a osobná hygiena[upraviť | upraviť zdroj]

Na palube sa skladuje strava pozostávajúca zo 120 rôznych druhov jedál vybraných na základe preferencií kozmonautov. Základné jedlá, vrátane drveného bravčového mäsa v cesnakovej omáčke, kuracieho mäsa kung-pao, hovädzieho mäsa s čiernym korením, Jü-sianského drveného bravčového mäsa, nakladanej kapusty a nápojov vrátane rôznych čajov a džúsov, sa dodávajú zásobovacími letmi nákladných kozmických lodí Tchien-čou. Čerstvé ovocie a zelenina sa skladujú v chladiacich boxoch. Chuang Wej-fen, hlavný školiteľ kozmonautov CMSA, vysvetlil, že väčšina potravín sa pripravuje tak, aby boli pevné, bez kostí, v malých kusoch. Na kompenzáciu zmien chuťových vnemov v mikrogravitácii sa používajú koreniny ako bravčová omáčka a omáčka zo sečuánskeho korenia. Stanica je vybavená malým kuchynským stolom na prípravu jedla, chladničkou, dávkovačom vody a vôbec prvou mikrovlnnou rúrou vo vesmíre, aby kozmonauti mohli „mať vždy teplé jedlo, keď budú potrebovať“. Na základe spätnej väzby od kozmonautov boli od zásobovacieho letu Tchien-čou 4 pridané väčšie zásoby zeleniny, čím sa sortiment zeleniny zvýšil na 32 druhov.[10][11][12][13]

Základný modul Tchien-che poskytuje obytné priestory pre posádku, pričom obsahuje tri oddelené lôžka na spanie, kozmickú toaletu, sprchu a telocvičné zariadenie. Každé lôžko je vybavené slúchadlami, ventiláciou a ďalším vybavením a aspoň jedno z nich má malé okno. Na prevenciu svalovej atrofie sa používa neuromuskulárny elektrický stimulátor. Hladina hluku v pracovnom priestore je nastavená na 58 decibelov, zatiaľ čo v priestore na spanie sa udržiava na úrovni 49 decibelov. Ventilačný systém zabezpečuje cirkuláciu vzduchu pre posádku, pričom rýchlosť vetra v pracovných priestoroch je 0,08 m/s a v priestoroch na spanie 0,05 m/s. V laboratórnom module Wen-tchien sa nachádzajú ďalšie tri obytné priestory na krátkodobý pobyt.[14][15][16][17][18][19][20]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e China launches first Tiangong space station module [online]. dw.com, [cit. 2021-05-01]. Dostupné online.
  2. a b c d e Zhao Lei. China launches first section of its massive space station [online]. chinadaily.com.cn, [cit. 2021-05-01]. Dostupné online.
  3. a b c d e huaxia. China launches space station core module Tianhe [online]. xinhuanet.com, [cit. 2021-05-01]. Dostupné online.
  4. a b Core module of China's space station enters planned orbit - CGTN [online]. news.cgtn.com, [cit. 2021-05-01]. Dostupné online.
  5. a b MEK - Tiangong a CSS [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2021-05-01]. Dostupné online.
  6. a b c d e f MAJER, Dušan. Čína začne budovat svou kosmickou stanici [online]. kosmonautix.cz, 2021-03-04, [cit. 2021-05-01]. Dostupné online.
  7. 中国空间站:第一次入住“天宫”的宇航员发布Vlog,他们在干什么 [online]. bbc.com, 2021-06-24, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  8. Q&A: Getting to know China's space station [online]. xinhuanet.com, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  9. The Shenzhou XII astronauts install WIFI on the space station: they can make video calls with the ground at any time-Communication Technology-Wi-Fi [online]. breakinglatest.news, 2021-06-18, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  10. 神舟十二号里的“广东制造”:首台航天微波炉被送入太空,中国太空笔实现新突破 - 21世纪经济报道 [online]. m.21jingji.com, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  11. JONES, Andrew. Chinese astronauts enjoying 120 dishes during space station stay [online]. space.com, 2021-06-25, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  12. HOWELL, Elizabeth. Twinkle, Twinkle, Little Panda: Adorable cartoon shows astronaut life on Chinese space station [online]. space.com, 2021-06-27, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  13. JONES, Andrew. Tianzhou-4 cargo craft docks with Chinese space station. SpaceNews (Boulder, Colorado: Pocket Ventures), 2022-05-10. Dostupné online [cit. 2022-11-03]. ISSN 1046-6940.
  14. China launches Tianhe, future living quarters for space station planned for 2022 [online]. scmp.com, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  15. China launches key module of space station planned for 2022, state media reports [online]. cnbc.com, 2021-04-29, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  16. Chinese astronauts enter Tiangong space station for first time [online]. spaceflightnow.com, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  17. First astronauts enter China’s Tiangong space station after successful docking operation [online]. scmp.com, 2021-06-17, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  18. JONES, Andrew. China's Shenzhou 12 astronauts send back stunning images of Earth (photos) [online]. space.com, 2021-09-14, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  19. TANGERMANN, Victor. The Bunks in the Chinese Space Station Are Absolutely Enormous [online]. futurism.com, 2021-09-22, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
  20. JONES, Andrew. China's Shenzhou 12 astronauts send back stunning images of Earth (photos) [online]. space.com, 2021-09-14, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]