Krásnohorské Podhradie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°39′13″S 20°35′44″V / 48,6537°S 20,5956°V / 48.6537; 20.5956
Krásnohorské Podhradie
obec
Krásnohorské Podhradie 1.JPG
Pohľad na obec z hradného kopca
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Nadmorská výška 354 m n. m.
Súradnice 48°39′13″S 20°35′44″V / 48,6537°S 20,5956°V / 48.6537; 20.5956
Rozloha 23,2 km² (2 320 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 708 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 116,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka rok 1322
Starosta Peter Bollo[3] (nezávislý)
PSČ 049 41
ŠÚJ 525871
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa obecného
úradu
Obec Krásnohorské Podhradie, Lipová 120, 049 41 Kránohorské Podhradie
E-mailová adresa poslať email
Telefón 058/7326494
Fax 058/7326494
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Krásnohorské Podhradie
Webová stránka: www.krasnohorskepodhradie.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Krásnohorské Podhradie (maď. Krásznahorkaváralja) je obec na Slovensku v okrese Rožňava.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Majiteľom hradu Krásna Hôrka a obce Krásnohorské podhradie bol v stredoveku rod Bubekovcov, neskôr Andrášiovci, do zač. 20. storočia gróf Dionýz Andráši s manželkou Františkou Hablawetzovou. Ako jeden z prvých udeľoval sociálne dôchodky prestarlým obyvateľom a vdovám. Po ich smrti sa majiteľkou stala grófka Pallavicini. Hradný majetok bol po druhej svetovej vojne zoštátnený.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hrad Krásna Hôrka, stredoveký hrad zo 14. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333. Hrad sa skladá zo stredovekého hradného paláca a obrannej veže nachádzajúcej sa na najvyššom bode homoľovitého kopca. Okolo tohto jadra sa nachádza súbor mladších stavieb. Hrad strážil cestu do banských lokalít Slovenského rudohoria. Pôvodne kráľovský hrad daroval Belo IV. Ákošovcom, predkom Bubekovcov. Bubekovci hrad v 16. storočí opevnili a urobili z neho modernú vojenskú pevnosť. Pôdorys hradu dostal v 16. storočí trojuholníkový charakter, boli vybudované nárožné bašty. Po ich vymretí sa na hrade striedajú hradní kapitáni. Jedným z nich bol Pavol Andráši. Až v roku 1642 hrad získali do držby donačnou listinou. Andrášiovci uskutočnili rozsiahlu prestavbu hradu, ktorá mu postupne dala súčasnú podobu. Okolo roku 1710 sa tu uskutočnili barokové úpravy v roku 1770 vznikla barokovo-klasicistická kaplnka. V roku 1818 tu došlo k ničivému požiaru. Od roku 1857 tu bolo budované rodové múzeum sprístupnené v roku 1875. Raštaurovaním hrad prešiel v rokoch 1903-1905, bolo tu zriadené múzeum manželky Dionýza Andrášiho, Františky Hablawetzovej. Andrášiovcom patril hrad do roku 1945 kedy bol znárodnený. Hrad vyhorel v roku 2012, od tej doby prebieha jeho obnova.[4]
  • Rímskokatolícky kostol Kostol Všetkých svätých, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 14. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole sa nachádza v súpise pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia. Úpravami pršiel v druhej tretine 15. storočia, kedy vzniklo súčasné polygonálne presbytérium. Od reformácie bol kostol reformovaný, rekatolizovaný bol zásluhou Andrášiovcov v druhej polovici 17. storočia. V roku 1787 prešiel barokovo-klasicistickou úpravou bola pristavaná veža. V 80. 20. storočia boli objavené stredoveké nástenné maľby na severnej stene lode, zobrazujúce uhorských kráľov sv. Štefana, sv. Imricha a sv. Ladislava. Zo stredovekých detailov sa okrem presbytéria so sieťovou rebrovou klebnou zachovalo pastofórium a nástenná maľba.[5] Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža je lemovaná pilastrami, polkruhovo ukončené okná majú šambrány. Je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Mauzóleum Františky a Dionýza Andrássyovcov, secesná stavba na oktogonálnom pôdoryse z rokov 1903-1904. Mauzóleum dal postaviť gróf Dionýz Andráši pre svoju milovanú manželku Františku Hablawetzovú. Autormi stavby sú mníchovskí architekti a umelci Richard Berndl, Karl Schmucker, Maximilian a Konstantin Frickovci, Karl Throll a Adolf Mayrhofer. Pôsobivý interiér je obložený mramorom a kupolou s mazaikou. Nachádzajú sa tu sarkofágy oboch manželov s reliéfmi ich postáv z talianskeho mramoru a oltár sv. Františky rímskej.[6] Fasády mauzólea sú lemované nárožnými polostĺpmi. Tvaroslovie vychádza z egyptských a antických rímskych vzorov. Stavba je ukončená oktogonálnou rímsou, tamburom s oknami a kupolou.
  • Obrazáreň Dionýza Andrášiho, secesná stavba na pôdoryse gréckeho kríža z rokov 1908-1909.[7] Stavbu nechal takisto postaviť gróf Dionýz Andráši, umiestnil tu svoju zbierku obrazov. Po druhej svetovej vojne bol objekt adaptovaný na bytové účely a až po roku 1990 bol obnovený jeho pôvodný účel. Fasády obrazárne sú členené pilastrami s motívom venca. Vstupný rizalit je riešený ako portál s termálnym oknom s kamenným ostením. Pod korunnou rímsou je umiestnený vlys so secesným florálnym motívom.

Chránené stromy[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štefan Andráši (* okolo 1650 - † okolo 1720), kurucký generál, zakladateľ betliarskej vetvy rodu Andrássyovcov. V rokoch 1706-1711 zastupoval brata Petra vo funkcii gemerského župana. Od roku 1706 generál kuruckých vojsk medzi Dunajom a Tisou. Roku 1710 zložil sľub vernosti Habsburgovcom. Autor nezvestnej filozofickej rozpravy „Stephani Andrássy philosophia“. Je hrdinom románu Móra Jókaiho „Levočská biela pani“. Na hrade Krásna Hôrka je vystavené mumifikované telo jeho prvej manželky Žofie Srédyovej.
  • Juraj Andrássy(* okolo 1660 - † 1725), kurucký generál, zakladateľ monockej vetvy rodu Andrássyovcov z Krásnej Hôrky. Získal titul baróna. Bránil hrad Krásnu Hôrku proti cisárskym vojskám, roku 1710 po ročnom obliehaní ho vydal cisárskemu generálovi Viandovi.
  • Dionýz Andráši (* 1835– † 1913), uhorský magnát, posledný príslušník monockej vetvy rodu Andrášiovcov
  • Jozef Fábry (* 1909 - † 1971), komunista, internacionalista a vlastenec.
  • Ján Chorvát (* 1916), slovenský jazykovedec a vysokoškolský pedagóg

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Peter Andráši (? – † okolo 1600), zakladateľ uhorskej vetvy rodu Andrássyovcov, sedmohradský šľachtic. Po nevydarenom pokuse Gáspara Békésiho zmocniť sa vlády v Sedmohradsku vstúpil do cisárskej armády. Od roku 1578 sa stal kapitánom hradu Krásna Hôrka, ktorý jeho vnuk Matej dostal i s panstvom do dedičného rodového vlastníctva. Peter Andrássy (? - † 1715), stoličný hodnostár, barón. Roku 1688 sa stal gemerským županom. Podporoval vedu a kultúru.
  • Pavol Andráši (* 1655- † 1713), kurucký generál.
  • Imrich Andaházy (* 1805- † 1849), miestny presbyter Pána
  • Pavol Lökő (* 1814- † 1878), v obci 36 rokov pôsobil ako rechtor (učiteľ-kantor).
  • István Hokky (* 1819- † 1849), rožňavský presbyter, ktorý zomrel hrdinskou smrťou v bitke proti Rusom pri Drnave 6.7.1849. Jeho náhrobok tvorí liatinový obelisk.
  • Lajos Erőssy (* 1819- † 1903), kapitán domobrany roku 1848, major maďarskej kráľovskej domobrany, slúžny a hlavný advokát veľkopanstva.
  • Františka Andrássyová-Hablawetzová (* 1838 - † 1902), viedenská herečka černoského pôvodu, mecénka.
  • Ján Bírossy (* 1861 - † 1887), kňaz Pána, v hrobe je pochovaný aj jeho otec Július Bírossy (* 1821 - † 1897)
  • József Jávorszky (* 1916- † 1978), farár – dekan

Letecké fotografie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. O hrade [online]. Múzeum Betliar. Dostupné online.
  5. Krásnohorské Podhradie [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí [online]. Rožňava.sk. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]