Horná Súča
| Horná Súča | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Trenčín |
| Región | Stredné Považie |
| Vodný tok | Súčanka |
| Nadmorská výška | 315 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′25″S 17°58′36″V / 48,973561°S 17,976755°V |
| Rozloha | 53,82 km² (5 382 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 276 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 60,87 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1208 |
| Starosta | Jakub Ondračka[3] (nezávislý) |
| PSČ | 913 33 |
| ŠÚJ | 506010 |
| EČV (do r. 2022) | TN |
| Tel. predvoľba | +421-32 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Horná Súča 233 913 33 Horná Súča |
| E-mailová adresa | ocuhornasuca@ismo.sk |
| Telefón | 649 32 204 |
| Fax | 649 32 204 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Horná Súča | |
| Webová stránka: hornasuca.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Horná Súča je obec na Slovensku v okrese Trenčín. Nachádza sa 16 km od Trenčína. Je hraničnou obcou s Českom (14 km).
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec patrí k jednej z najväčších dedín na strednom Považí. Z minulosti si uchováva svoj rázovitý charakter. Zložená je z centrálnej osady a z kopaníc (Bojková, Čerešenky, Dolná Závrská, Drhákovci, Dúbrava, Horná Závrská, Jurovci, Krásny Dub, Kuciakovci, Mičákovci, Mituchovci, Repákovci, Stehlíkovci, Štefánkovci, Štetinovci, Tarabus, Trnávka, Včelíny a Vlčí vrch).
Horná Súča leží v pohorí Biele Karpaty. Najnižším bodom je údolie riečky Súčanka, ktorá je prítokom Váhu, vo výške 290 m n. m. Najvyšším bodom je vrch Javorník s nadmorskou výškou 783 m n. m.. Nižšie vrchy sú Čerešienky (758 m n. m.), Chabová (751 m n. m.), Košáre (700 m n. m.) a Fornáková (627 m n. m.).
Lesy sú tvorené prevažne bukom, smrekom, dubom i smrekovcom opadavým. V okolí sú bohaté náleziská orchidejovitých kvetov - najmä vstavača obyčajného, kruštíka močiarneho a prstnatca májového. Celá obec spadá do CHKO Biele Karpaty s 2 prírodnými rezerváciami. V nálezisku Horná Závrská sa na ploche 1,5 ha chráni močiarna flóra a fauna. V nálezisku Debšín sa chránia na rozlohe 9,61 ha vodou napojené svahy s bohatým výskytom prasličky obrovskej. V prírodnej pamiatke Včelíny na rozlohe 1,29 ha sa chránia oligotrofné trávnaté spoločenstvá. Pri obci sa nachádza prameň Michala Rešetku, z ktorého vyviera prírodná hydrouhličitanová mineralizovaná voda.
Krásny Dub[upraviť | upraviť zdroj]
Krásny Dub je kopanica, ktorá spadá pod samosprávu obce Horná Súča. Je zložená z dvoch častí, ktoré nie sú geograficky od seba príliš vzdialené, ale komunikačne nie sú spojené: Krásny Dub (alebo aj U Krovinov) a U Cverenkov.
Táto osada patrí k ďalším kopaniciam rozstrateného charakteru obce. U Krovinov žije približne 40 obyvateľov, hlavne poproduktívneho veku. U Cverenkov žije asi 130 ľudí. Z oboch častí chodia ľudia pracovať do obce, Trenčína alebo okolitých dedín. Vybavenosť službami je minimálna až žiadna. U Krovinov bola funkčná požiarna zbrojnica, ale kvôli nepotrebnosti sa zrušila. Kopanica bola zasiahnutá aj druhou svetovou vojnou, keď nacisti vypálili sedem domov. Túto udalosť pripomína pamätník.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Opis erbu - podobizeň sv. Jána Nepomuckého s 5 hviezdami okolo hlavy na červenom pozadí, naľavo obrátený strieborný polmesiac a napravo slnko
Symbolom obce je Sučanský hlásnik, ktorý stojí na námestí v Hornej Súči.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá zmienka o obci je z roku 1208 v darovacej listine pre nitrianskeho biskupa a spomína sa pod názvom de Sucsa. V roku 1244 daroval kráľ Belo IV. územie Súče Bohumírovi s presne udelenými hranicami. Prvá zmienka o rozdelení Súče je v listine zo dňa 11. júna 1439, kde sa spomína Veľká (Dolná) a Pustá (Horná) Súča. Okolo roku 1700 sa Horná Súča osamostatnila od Dolnej a postupne sa rozrastala. V roku 1958 postihla Hornú Súču choroba šarlach, ktorá vtedy zabila 200 detí.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol sv. Jána Nepomuckého[upraviť | upraviť zdroj]
Rímskokatolícky kostol sa nachádza priamo v Hornej Súči. Dal ho postaviť gróf Ján Illesházy roku 1771, kedy vznikla aj farnosť a bola založená prvá škola. Neskôr (1909) boli k nemu pristavané aj bočné lode. Bol pôvodne barokového charakteru. Klasicistický oltár pochádza z 1. pol 19. storočia. Zo stropu na pravej strane presbytéria visí večné svetlo z roku 1786. V pravej bočnej lodi sa nachádza menší jednoduchší oltár z 1. polovice 19. storočia. Vo výklenku stojí socha Madony z 1. pol. 20. st. a v druhej bočnej lodi je socha Božského srdca Ježišovho. Pod chórusom visí Immaculata (Nepoškvrnené počatie) z roku 1826. Je to najstarší obraz.
Za kostolom sa nachádza pamätník padlých v 1. svetovej vojne.
Kaplnka sedembolestnej panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v časti Dúbrava a pochádza z roku 1993.
Kaplnka na Vlčom Vrchu[upraviť | upraviť zdroj]
Táto kaplnka je zasvätená Ružencovej Panne Márie.
Kaplnka sv. Michala[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v blízkosti minerálneho prameňa Slatina.
Vrch Krasín[upraviť | upraviť zdroj]
Krasín (tiež nazývaný Krásin) bol dôležitým hradiskom v dobe bronzovej, čo vieme z nálezov keramiky a bronzových výrobkov. Z obdobia sťahovania národov sa tu zanechali železné poľnohospodárske výrobky. V stredoveku na vrchu vybudovali pohraničný hrad, ktorý strážil prechod z Uhorska na Moravu. Pravdepodobne ho dal vystavať Bogomir v dobe tatárskeho vpádu. Hrad bol zrúcaný roku 1550.
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Obec reprezentuje dychová hudba Hornosúčanka, Chabovienka, Vlčovanka a hudobné skupiny HorSus, DŠBand, Grand spevácky zbor Hornosúčan, ktorý bol založený roku 1974, mužská spevácka skupina Chotár (založená 2008), folklórne súbory Čajka (založená 1996) a Kukulienka.
Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia, napr. dožinky, obecný bál, festival dychových hudieb Okolo Súče, festival speváckych zborov a stretnutie Čechov a Slovákov na Peňažnej.
Súčasť obce tvoria organizácie a spolky:
- Dobrovoľný hasičský zbor
- Futbalový klub Horná Súča
- Jednota dôchodcov
- Zväz chovateľov poštových holubov
- Poľovnícke združenie Hložec
- Slovenský zväz včelárov ZO Trenčín
- Zväz protifašistických bojovníkov
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Do roku 1720 sa v obci nachádzali 3 mlyny, valachovňa, pivovar a pálenica. V roku 1790 sa pristavali ďalšie 3 mlyny, ale k dnešku sa z nich nezachovalo nič. No páleničiarska tradícia pretrváva dodnes.
V súčasnosti medzi dôležité firmy patrí podnik Agrosúča, a.s. (bývalý Poľnohospodársky podnik, a.s. Súčanka, predtým ŠM Horná Súča). Zaoberá sa rastlinnou, živočíšnou a mliečnou výrobou a drevovýrobou. Ďalším subjektom je Tradičná pekáreň, s r.o.
Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Andrej Mesároš (1741 – 1812), predstaviteľ prvej generácie bernolákovcov
- Michal Rešetka (1794 – 1854), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ a editor
- Pavol Kristián Ranko (1865 – 1949), zvonolejár
- Juraj Fojtík (1925 – 1982), archivár
- Ján Mikušinec (* 1944), básnik
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horná Súča
