Kraľovany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°09′05″S 19°07′38″V / 49,1514°S 19,1272°V / 49.1514; 19.1272
Kraľovany
obec
Kraľovany MF3.jpg
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Rieky Váh, Orava
Nadmorská výška 430 m n. m.
Súradnice 49°09′05″S 19°07′38″V / 49,1514°S 19,1272°V / 49.1514; 19.1272
Rozloha 18,81 km² (1 881 ha) [1]
Obyvateľstvo 432 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 22,97 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1363[3]/1365[4]
Starosta Miloš Had[5] (nezávislý)
PSČ 027 51
ŠÚJ 509744
EČV DK
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Kraľovany 186
E-mailová adresa oukralovany@pobox.sk
Telefón 589 81 29
Fax 589 81 29
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Kraľovany
Webová stránka: www.obeckralovany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kraľovanyobec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec na sútoku Váhu a Oravy je geograficky zaraďovaná na Dolnú Oravu, no jej chotár zasahuje západným okrajom aj do Turca a východným na Dolný Liptov. Územie severne od Váhu patrí do malofatranskej časti Krivánske Veterné hole, južne situovaná časť zasahuje do Veľkej Fatry a jej podcelku Šípska Fatra a v západnej časti patrí malá časť chotára do Šútovského podhoria, patriaceho do Turčianskej kotliny.[6]

Okrajom obce vedú strategické komunikácie, spájajúce Turiec, Liptov a Oravu. Zo Žiliny do Ružomberka vedie popri Váhu v trase cesty I/18 európska cesta 50, na ktorú sa na východnom okraji obce pripája cesta I/70 do Dolného Kubína. Tá využíva údolie Oravy, rovnako ako železničná trať Kraľovany – Trstená, pôvodne smerujúca z miestnej stanice až do poľského Nowého Targu. Váh sleduje dôležitá železničná trať Žilina – Košice, ktorá je vedená severným okrajom obce.[7]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1420 sa Kraľovany spomínajú ako dedina patriaca Oravskému hradu. Najstarší písomný údaj je však z roku 1363. Prví osadníci pochádzali z Turian. Vznikla na významnej ceste z Turca na Oravu a v čase panovania Turzovcov tu bolo zriadené suché mýto, kde sa vyberali od pltníkov poplatky.

Obec veľmi trpela v 17. storočí počas stavovských povstaní a po Bočkajovom povstaní bola spustnutá a ošarpaná. Okolo roku 1608 mala okolo 70 obyvateľov (14 rodín), v roku 1715 ich bolo už 160. V obci sa spomína aj panský hostinec, ktorý vlastnili Thurzovci, hostinský Juraj Zábrezký získal v roku 1647 okrem pozemkov aj povolenie na výstavbu mlyna a píly. V roku 1763 sa v obci spomína dnes už neexistujúca zvonica. V roku 1815 bol do zvonice zakúpený nový zvon, ktorý sa dnes nachádza v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, vo zvonici zo Záskalia.

Časť obyvateľov Kraľovian sa zaoberala pltníctvom a lovom rýb. Daň z úlovku odovzdávali Oravskému panstvu, pretože ako slobodní občania nepracovali na panských roliach. Alojz Mednyanský v roku 1826 spomína v diele Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn (Malebná cesta dolu Váhom), že sa v Kraľovanoch dajú chytať znamenité hlavátky 30 až 35 funtov ťažké, a že sa tu zhromažďujú všetky plte prichádzajúce po rieke Orave. Dve polplte sa v Kraľovanoch spájali do jednej a polovica oravských pltníkov sa vracia domov. Mednyanský spomína aj majstrovsky vybudovanú cestu z roku 1801, vedúcu cez rozstrieľané bralá na Oravu. Oravské panstvo rozšírilo podnikanie a v obci dali postaviť valchu na výrobu súkna a prenajímalo hostinec, vlastnilo obchod so soľou a voskom.

V roku 1811 bol založený spolok bývalých urbarialistov, do ktorého majetku patril aj mlyn, píla, kameňolom, ťažba piesku, štrku, rybolov a poľovné právo. Pohroma postihla obec v auguste 1813, keď celé povodie Váhu zasiahla obrovská povodeň. Pokles obyvateľstva zapríčinila aj cholera v roku 1873 a vysťahovalectvo za prácou v rokoch 1880 – 1890.

Obec nabrala na význame po zriadení železnice do Oravského Podzámku v roku 1898, ktorá začínala v miestnej stanici. Kraľovany sa tak stali významným dopravným uzlom Košicko-bohumínskej železnice (súčasná trať Žilina – Košice), čo dokladá fakt, že v roku 1935 mala stanica až 6 koľají. V roku 1906 tu bol postavený trojoblúkový kovový most, v roku 1910 bola zriadená telegrafná stanica. V roku 1935 mala už elektrifikovaná obec 671 obyvateľov.

K obci Kraľovany patrí aj časť Rieka, v ktorej sa nachádza zatopený lom, využívaný miestnymi na rekreačné účely. Mnoho ľudí sa nesprávne domnieva, že toto územie patrí ku vedľajšej obci Šútovo, čo nie je pravda.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1912-1913.[8] Fasády sú dekorované rustikovou bosážou, členené opornými piliermi. Okná sú ukončené lomenými oblúkmi. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. http://obce.info/index.php?make=mapa&id=5&obec=2625
  4. http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=430503&lstObec=509744&Okruh=zaklad
  5. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-04-08]. Dostupné online.
  7. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-04-08]. Dostupné online.
  8. Z dejín a súčasnosti cirkevného zboru v Kraľovanoc [online]. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]