Krajinka (film)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krajinka
Originálny názov Krajinka
Žáner poetická tragikomédia
Dĺžka 110 minút
Štát Slovensko, Česko
Pôvodný jazyk slovenský
Rok 2000
Filmový štáb
Réžia Martin Šulík
Scenár Dušan Dušek, Martin Šulík
Produkcia Rudolf Biermann
Charlie's
Titanic
In Film Praha
Slovenská televízia
Česká televize
Hudba Vladimír Godár
Kamera Martin Štrba

Obsadenie=Ivan Gontko ako otec
Jana Segešová ako matka
Anton Vaculík ako dr. Roth
Vilma Cibulková ako pani Agáta
Csongor Kassai ako Cypro
Jiří Pecha ako Cyril Polka
Marta Rašlová ako gazdiná
Peter Bzdúch ako gazda
Andrej Jursa ako mäsiar
Jaroslav Kuneš ako četník
Jakub Rada ako Paľo
Lukáš Miškovič ako Peter
Anna Šišková ako Kamasová
Vít Bednárik ako Kamas
Matyas Draffi ako Homola
Ivan Martinka ako Vojtech Vrzguľa
Vladimír Sadílek ako kováč Šimon
Štefan Mišovic ako Debnár
Marián Labuda ako Kusalík
Eva Večerová ako trafikantka Mariška
Ján Melkovič ako pilnikár
Ján Kudlička ako Samko
Igor Latta ako čalunník
Ľudovít Moravčík ako holič Benko
Jan Kraus ako Silbert
Viera Pavlíková ako Silbertova matka
Ivan Palúch ako príslušník VB
Lotár Radványi ako kostolník
Věra Galatíková ako Marienka Šimová
Viera Topinková ako Anna Kišová
Jiří Schmitzer ako Imro Kormán
Luboš Kostelný ako Vinco
Dorota Nvotová ako Paula

Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Krajinka (angl. Landscape) je slovensko-český film o krajinke, ktorá sa stratila z mapy. Režisérom filmu bol Martin Šulík.

Charakteristika filmu[upraviť | upraviť zdroj]

Film vznikol v spolupráci so spisovateľom a scenáristom Dušanom Dušekom, známym svojimi poviedkami. Rovnako ako v knihe poviedok aj tu sú historky, epizódy a anekdoty pospájané bez vzájomných súvislostí. Jozef Puškáš vo svojej kritike uvádza: „Historky sú pôvabné samy osebe, tak ako žánrové maľby, čas sa do nich vkladá z vonku, umelo (komentárom rozprávača a čiernobielymi, „spravodajskými“ sekvenciami). A navyše ako v poviedkovej knižke, chtiac-nechtiac ich musíme porovnávať, zisťujeme, že niektoré sú lepšie, iné horšie, občas sa mihne skvelá, (napr. tá o zúrivom Siebertovi).“

Film však nie je iba spleť výjavov zo života prostých slovenských ľudí. Snaží sa zachytiť kus slovenskej histórie bez toho, aby ju zbytočne komentoval. Napríklad v príbehu o dvoch šibalských bratoch Petrovi a Pavlovi, ktorým sa doma neustále striedajú vojaci, podľa toho aká okupácia práve prebieha, vojna prináša do života vzrušenie v podobe ukradnutých vojenských suvenírov. Príbeh sa zameriava na vnímanie vojny detskými očami a len náznakom sprostredkúva jej skutočný drsný obraz. Podobne je to v príbehu o krajčírovi Ondrášovi. Autori nám prinášajú úsmevnú epizódu z jeho života, ktorá o charaktere tejto postavy hovorí mnoho, avšak zložitosť doby je v tejto časti iba načrtnutá a budúci osud krajčíra sa opäť dozvedáme od rozprávača.

Režisér Martin Šulík o filme hovorí, že myšlienka naň vznikla asi v roku 1996, kedy chcel nakrútiť veselý film, ktorý by potešil ľudí, pretože na Slovensku bolo vtedy smutno a ľudia sa prestali smiať. Tak sa začali s Dušekom rozprávať a zapisovať veselé historky z dvadsiatych, tridsiatych rokov až po súčasnosť, ktoré im kedysi hovorievali rodičia a priatelia. Ponechali im voľnú štruktúru, v ktorej sa prelínajú fakty s fikciou. Ale čím ďalej, ako hovorí Šulík, sedeli nad historkami, tým viac ubúdalo smiechu a pribúdalo smutných tónov. Preto Krajinka nie je až tak veselý film ako chceli. Mnohé z príbehov zachytávajú drsné charaktery obyvateľov, ba dokonca detí. Napríklad vo fragmente o tulákovi Cyrilovi Polkovi je detská zlomyseľnosť zachytená v momente, keď sa malí „fagani“ snažia podpáliť chudáka zavretého v latríne. Vyústenie tohto príbehu je však opäť úsmevné. S pomocou svätého Krištofa sa zo svojho potupného väzenia tulák Cyril dostane von cez žumpu, čo je pre neho vykúpením z ošemetnej situácie. Podobne zlomyseľní boli ľudia z príbehu o hluchonemom pastierovi Vojtovi, ktorému na lúke do hrdla vliezla užovka. Nik v dedine mu nechcel veriť, posmievali sa mu, bili ho, prevrátili ho dole hlavou až napokon mu užovka z hrdla vyliezla pred očami všetkých okolo stojacich a Vojto bol hrdina. Aj v takýchto momentoch sa skrýva tragikomika filmu, ktorý skutočne miestami pôsobí ako rozprávanie dedinských historiek starého otca.

Dobové reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Film bol po svojom uvedení do kín prijatý veľmi pozitívne. Šulíkov pohľad na slovenskú históriu pomocou humorných príbehov mal úspech nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho svetová premiéra sa odohrala na MFF v Toronte. Filmový publicista Radovan Holub nazval „Šulíka majstrom pitoreskného filmu, ktorý má k dejinám vzťah pútnika.“ Ďalej uvádza: „To čo robí Šulík je v dnešnom kine neobvyklé a iné. A jedine to môže zaujať západné publikum, presýtené tisícmi story na doriešenie.“

Šulíkov film sa akýchkoľvek významných prehlásení vyjadrujúcich národnú hrdosť, ako tomu je zvykom v hollywoodskych filmoch, zdržiava. Čo však slovenský divák uvíta, môže zahraničnému divákovi prekážať. Radovan Holub na túto tému píše: „Okolitý svet sa v nás mýli, nechápe, čo sa u nás deje, ani ho príliš nezaujímame. Nevie kedy u nás bola aká vojna a kedy sa znárodňovalo. Nemecké alebo americké deti sa o nás v škole neučia. Jedinou šancou ako sprostredkovať náš život von je prostredníctvom citu. Tak, ako to robí Šulík.“

Český kritik Jan Jaroš prirovnáva film k Dekameronu, „jehož novodobým variacím neschází ani laskavost, ani erotika, ani dojetí, ani smířlivost. I vynalézavá pointa bývá přítomna. Krajinka je snímek v současném kontextu výjimečný, protože dokázal pevně skloubit výtvarné i motivické ozvláštnění.“

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]