Krajinka (film)
Krajinka | |
---|---|
Originálny názov | Krajinka |
Žáner | poetická tragikomédia |
Dĺžka | 110 minút |
Štát | Slovensko, Česko |
Pôvodný jazyk | slovenský |
Rok | 2000 |
Filmový štáb | |
Réžia | Martin Šulík |
Scenár | Dušan Dušek, Martin Šulík |
Produkcia | Rudolf Biermann Charlie's Titanic In Film Praha Slovenská televízia Česká televize |
Hudba | Vladimír Godár |
Kamera | Martin Štrba
Obsadenie=Ivan Gontko ako otec |
Ďalšie odkazy | |
IMDb | |
ČSFD | |
Krajinka (angl. Landscape) je slovensko-český film o krajinke, ktorá sa stratila z mapy. Režisérom filmu bol Martin Šulík.
Charakteristika filmu[upraviť | upraviť zdroj]
Film vznikol v spolupráci so spisovateľom a scenáristom Dušanom Dušekom, známym svojimi poviedkami. Rovnako ako v knihe poviedok aj tu sú historky, epizódy a anekdoty pospájané bez vzájomných súvislostí. Jozef Puškáš vo svojej kritike uvádza: „Historky sú pôvabné samy osebe, tak ako žánrové maľby, čas sa do nich vkladá z vonku, umelo (komentárom rozprávača a čiernobielymi, „spravodajskými“ sekvenciami). A navyše ako v poviedkovej knižke, chtiac-nechtiac ich musíme porovnávať, zisťujeme, že niektoré sú lepšie, iné horšie, občas sa mihne skvelá, (napr. tá o zúrivom Siebertovi).“
Film však nie je iba spleť výjavov zo života prostých slovenských ľudí. Snaží sa zachytiť kus slovenskej histórie bez toho, aby ju zbytočne komentoval. Napríklad v príbehu o dvoch šibalských bratoch Petrovi a Pavlovi, ktorým sa doma neustále striedajú vojaci, podľa toho aká okupácia práve prebieha, vojna prináša do života vzrušenie v podobe ukradnutých vojenských suvenírov. Príbeh sa zameriava na vnímanie vojny detskými očami a len náznakom sprostredkúva jej skutočný drsný obraz. Podobne je to v príbehu o krajčírovi Ondrášovi. Autori nám prinášajú úsmevnú epizódu z jeho života, ktorá o charaktere tejto postavy hovorí mnoho, avšak zložitosť doby je v tejto časti iba načrtnutá a budúci osud krajčíra sa opäť dozvedáme od rozprávača.
Režisér Martin Šulík o filme hovorí, že myšlienka naň vznikla asi v roku 1996, kedy chcel nakrútiť veselý film, ktorý by potešil ľudí, pretože na Slovensku bolo vtedy smutno a ľudia sa prestali smiať. Tak sa začali s Dušekom rozprávať a zapisovať veselé historky z dvadsiatych, tridsiatych rokov až po súčasnosť, ktoré im kedysi hovorievali rodičia a priatelia. Ponechali im voľnú štruktúru, v ktorej sa prelínajú fakty s fikciou. Ale čím ďalej, ako hovorí Šulík, sedeli nad historkami, tým viac ubúdalo smiechu a pribúdalo smutných tónov. Preto Krajinka nie je až tak veselý film ako chceli. Mnohé z príbehov zachytávajú drsné charaktery obyvateľov, ba dokonca detí. Napríklad vo fragmente o tulákovi Cyrilovi Polkovi je detská zlomyseľnosť zachytená v momente, keď sa malí „fagani“ snažia podpáliť chudáka zavretého v latríne. Vyústenie tohto príbehu je však opäť úsmevné. S pomocou svätého Krištofa sa zo svojho potupného väzenia tulák Cyril dostane von cez žumpu, čo je pre neho vykúpením z ošemetnej situácie. Podobne zlomyseľní boli ľudia z príbehu o hluchonemom pastierovi Vojtovi, ktorému na lúke do hrdla vliezla užovka. Nik v dedine mu nechcel veriť, posmievali sa mu, bili ho, prevrátili ho dole hlavou až napokon mu užovka z hrdla vyliezla pred očami všetkých okolo stojacich a Vojto bol hrdina. Aj v takýchto momentoch sa skrýva tragikomika filmu, ktorý skutočne miestami pôsobí ako rozprávanie dedinských historiek starého otca.
Dobové reakcie[upraviť | upraviť zdroj]
Film bol po svojom uvedení do kín prijatý veľmi pozitívne. Šulíkov pohľad na slovenskú históriu pomocou humorných príbehov mal úspech nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho svetová premiéra sa odohrala na MFF v Toronte. Filmový publicista Radovan Holub nazval „Šulíka majstrom pitoreskného filmu, ktorý má k dejinám vzťah pútnika.“ Ďalej uvádza: „To čo robí Šulík je v dnešnom kine neobvyklé a iné. A jedine to môže zaujať západné publikum, presýtené tisícmi story na doriešenie.“
Šulíkov film sa akýchkoľvek významných prehlásení vyjadrujúcich národnú hrdosť, ako tomu je zvykom v hollywoodskych filmoch, zdržiava. Čo však slovenský divák uvíta, môže zahraničnému divákovi prekážať. Radovan Holub na túto tému píše: „Okolitý svet sa v nás mýli, nechápe, čo sa u nás deje, ani ho príliš nezaujímame. Nevie kedy u nás bola aká vojna a kedy sa znárodňovalo. Nemecké alebo americké deti sa o nás v škole neučia. Jedinou šancou ako sprostredkovať náš život von je prostredníctvom citu. Tak, ako to robí Šulík.“
Český kritik Jan Jaroš prirovnáva film k Dekameronu, „jehož novodobým variacím neschází ani laskavost, ani erotika, ani dojetí, ani smířlivost. I vynalézavá pointa bývá přítomna. Krajinka je snímek v současném kontextu výjimečný, protože dokázal pevně skloubit výtvarné i motivické ozvláštnění.“