Krajná Poľana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 08:31, 24. jún 2012, ktorú vytvoril 89.102.62.101 (diskusia) (→‎Dejiny: +odkaz, wikištýl, nadpisy)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Krajná Poľana
obec
Krajna Polana.jpg
Pohľad na Krajnú Poľanu
Wappen fehlt.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okres Svidník
Rozloha 2,94 km² (294 ha) [1]
Obyvateľstvo 216 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 73,47 obyv./km²
Starosta Jozef Feciľak[3] (MOST-HÍD)
PSČ 090 05
ŠÚJ 527432
EČV SK
Tel. predvoľba 0 54
E-mailová adresa krajnapolana@centrum.sk
Telefón 054 75 93348
Mapa nie je.png
Wikimedia Commons: Krajná Poľana
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Krajná Poľana (maď. Ladomérmező, do roku 1927 Poľana) je obec na Slovensku v okrese Svidník.

História administratívneho začlenenia

Symboly obce

Erb a vlajka

Erb obce

V modrom štíte na zelenej pažiti je strieborný kôň v rovnakej zbroji so zlatým postrojom. V zlatom sedle strieborne odetý rytier drži v ľavici striebornú šabľu so zlatou rukoväťou.

Základom erbu je sediaci jazdec na sivkovi. Motív erbu pravdepodobne vychádza z rodového erbu neidentifikovateľného vlastníka. Erb vznikol podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik.

Vlajka obce

Vlajka pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (1/7), bielej (2/7), modrej (1/7), žltej (2/7) a zelenej (1/7). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom dňa 15. marca 2000 a je registrovaný v heraldickom registri SR pod číslom HR: K-153/2000[4].

Prírodné pomery

Nadmorská výška 330 m stred obce, 320 – 507 v chotári. Krajná Poľana leží v severnej časti Nízkych Beskýd pri ústí riečky Bodružalíka do Ladomírky. Mierne členitý povrch zväčša odlesneného chotára tvoria flyšové súvrstvia.

V obci, ktorá patrí do územia Laboreckej vrchoviny, je od 17. septembra 2009 vyhlásené Ministerstvom životného prostredia "Chránené vtáčie územie", ktoré má zabezpečiť podmienky pre prežitie a rozmnožovanie vtákov európskeho významu.[5].

Dejiny

  • Obec vznikla 1573 – 1598. Patrila panstvu Makovica. Roku 1712 sa vyľudnila útekom poddaných
  • 1787 mala 14 domov a 98 obyvateľov
  • 1828 mala 20 domov a 162 obyvateľov
  • Počty obyvateľov sú podľa štatistických výkazov sčítaní od 1869
  • 1869 – 88
  • 1940 – 305
  • 1970 – 333


V polovine 19. storočia vysťahovalectvo. Do 1. svetovej vojny bolo v obci iba 10 drevených domov, v každom z nich žili 2-3 rodiny.

Za prvej ČSR pracovali obyvatelia v lesoch a na miestnej píle, chodievali na sezónne poľnohospodárske práce na veľkostatky do južných oblastí Slovenska. V roku 1907 bratia Tonetovci postavili v dedine pílu, ktorú v roku 1936 odkúpil Ladislav Vančura a nazval ju Párna píla veľkostatku L. Vančuru a spol. V roku 1929 do obce prišiel prvý učiteľ Anton Komanický.

Za druhej svetovej vojny počas prechodu frontu bola väčšia časť obce zničená, po oslobodení obnovená, vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.

Väčšina obyvateľov pracovala do konca 90. rokov 20. storočia v miestnom závode Piloimpregna. Značná časť obyvateľov vo Svidníku a Stropkove.

Pôdu obrábali do začiatku 70. rokov 20. storočia súkromne hospodáriaci roľníci. Po tomto období leso-poľnohospodárky podnik. Po prevrate, po roku 1990 väčšia časť pôdy je neopracovaná.

Pôvodnými osídlencami boli najmä pastieri oviec, kôz a dobytka, drevorubači a neskôr aj výrobcovia poľnohospodárskeho náradia a tkáči.

Staré a inojazyčné názvy obce a obyvateľské mena

Pôvodný názov – Hunkovská Poľana – svedčí o tom, že ju pôvodne vybudovali na poľane v susedstve Hunkoviec, neskôr bola premenovaná prívlastkom „krajná“, z čoho môžeme usudzovať, že ju spravovali krajníci.

Názov obce - vývoj

  • 1618 Polona alias Polianka Krainaj
  • 1773 Krajná Polyana, Krajna Polana
  • 1786 Polyana, Krajna-Polyana
  • 1808 Krajna-Polyána, Krajná Polana
  • 1863 Krajnapolyana
  • 1873–1882 Krajnapolyánka
  • 1888–1902 Krajnópolyana
  • 1907–1913 Ladomérmező
  • 1920 Poľana
  • 1927 Krajná Poľana

Pamätihodnosti

  • Murovaný gréckokatolícky chrám Narodenia Panny Márie (1924), pred ním tu stál drevený chrám, z ktorého sa zachoval malý barokový oltárik z 2. polovice 18. storočia s obrazom Piety v ľudovom poňatí.
  • Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny tvorí súčasť obecného cintorína a je na ňom 23 hrobov. Je tu pochovaný 1 ruský a 37 neznámych rakúsko-uhorských vojakov, ktorí padli na území obce v roku 1914. Vojenské hroby sú označené a udržiavané. Je tu aj hrob 32 - ročného baróna kpt. Ladislava Faitha. Jeho aristokratická rodina bola zrejme chudobná, lebo sa o hrob nestarala, alebo o jeho hrobe nemali vedomosť.

Literatúra:

  • Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Veda, vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, Bratislava 1977, Str. 86
  • DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
  • DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
  • Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
  • SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
  • SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
  • SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.5
  • ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
  • Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.

Rodáci

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  4. Heraldický register Slovenskej republiky, IV. zväzok, Ministerstvo vnútra SR, Matica Slovenska 2005, str. 116-117
  5. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 17. septembra 2009

Iné projekty