Kraken

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kraken, nepotvrdený hlavonožec. W. H. Lizars. 1839
"Kolosálna chobotnica" útočiaca na loď. Pôvodný nákres: Pierre Denys-Montfort. 1801

Kraken alebo krak (lat. staršie Microcosmus marinus alebo Sepia microcosmus) je legendárna morská príšera obrovskej veľkosti zo škandinávskych povestí, najmä z oblasti pobrežia Nórska.

Kraken je témou námorníckych povier a mýtov. Od novoveku sa vyskytoval aj v cestopisoch a odbornej literatúre: spomína ho napr. F. Negri, H. Egede, C. Linnaeus a ďalší - podrobnosti pozri nižšie.

Legenda o krakenovi asi vznikla z pozorovaní chytľanov, čo sú veľmi veľké kalmary.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo „krak(en)“ sa do slovenčiny dostalo prostredníctvom západoeurópskych jazykov (čes. kraken/staršie: krak, nem. Krake/staršie: Kraken, angl. kraken, fr. kraken) z nórskeho slova krake alebo krakje (s určitým členom kraken alebo krakjen).

Podľa nórskeho slovníka slovo krake vo význame „deformovaný alebo krivý strom“ pochádza zo staroseverského slova kraki, ktoré znamená „kôl, stožiar“, a slovo krake vo význame „morská príšera“ alebo „chobotnica“ má možno rovnaký pôvod. Aj vo švédčine slovo krake vo význame „morská príšera“ pôvodne znamenalo „kôl“.

Jazykovedec Finnur Jónsson však tvrdí, že slovo krake znamenalo aj hľadaciu či inú lodnú kotvu, čo ľahko vyvoláva predstavu hlavonožca. Okrem toho tvrdí, že slovo horv, ktoré je synonymom slova krake, je alternatívnou formou slova harv (pluh) a vyslovil dohad, že je slovo horv odvodené zo skutočnosti, že tento hlavonožec akoby brázdil more.

Nižšie spomínaný autor Erik Pontoppidan uvádza nasledujúce dánske názvy krakena (staršia dánčina a nórčina boli prakticky ten istý jazyk): krake, søe-krake, kraxe, horv, krabbe, søe-horv, anker-trold. Z uvedených tvarov slovo krabbe naznačuje, že je pôvod spoločný s pôvodom nemeckého slovesa krabbeln (plaziť sa).

V shetlandčine slovo krekin znamená veľryba a ide o tabuizované slovo; etymologicky je príbuzné so slovom krake.

Prvé opisy[upraviť | upraviť zdroj]

Dve príšery, ozrutná zubatá „svinia veľryba“ a rohatá „bradatá veľryba“ na Olausovej mape, ktoré pomenoval Conrad Gessner. „Bradatá veľryba“ je asi kraken. – Olaus Magnus, Carta marina (1539)

Prvým opisom krakena by mohol byť opis severských morských príšer v knihe Olausa Magnusa z asi polovice 16. storočia [1].

Podobný je opis v encyklopédii Švajčiara C. Gessnera z roku 1560. Zobrazuje a zároveň opisuje "bradatú [resp. fúzatú] veľrybu" (nem. Bartwall, lat. cetus barbatus) ako jeden z typov obrovských veľrýb. Táto má vraj fúzy a bradu a okolo hlavy "rohy" (chápadlá). Základ informácie je tu prebratý z mapy severoeurópskych morí, ktorá sa volá Carta marina (1539) a ktorej autorom je Olaus Magnus.[2][3]

Ďalší opis krakena (prípadne jemu veľmi podobného tvora) podal taliansky spisovateľ Francesco Negri v roku 1700 v Padove v cestopise z cesty po Škandinávii nazvanom Viaggio settentrionale. Autor spomína tvora pod názvom sciu-crak, čo je podľa neho "ryba veľkých rozmerov, s plnou, okrúhlou postavou, s veľa rohmi alebo ramenami...". Odlišuje ju od morského hada (sciu-orm).[4]

Dánsky misionár Hans Egede pri príležitosti svojho pôsobenia v Grónsku v rokoch 1721-1736 opísal v roku 1729 (resp. 1757) krakena pod názvom Kracken ako mnohohlavého tvora dlhého niekoľko míľ. Uviedol, že je určite ekvivalentom mýtickej islandskej príšery hafgufa, čo bola bájna veľmi obrovská morská príšera Islanďanov neznámej konkrétnej podoby.[5][6]

Krakena nepriamo spomína aj Carla Linné, ktorý ho v rokoch 1733/1735 - 1758 vo svojich textoch uvádza ako rod Microcosmus zahŕňajúci len jeden druh Microcosmus marinus. Tento je zaradený nie spolu s tým, čo by sme dnes nazvali hlavonožce, ale medzi červami typu Testacea. Ako zdroje rodu Microcosmus Linné cituje tieto texty:

  • Text Bartholina z roku 1657: Bartholini tu opisuje "22. rod" veľrýb ako veľryby obrovských rozmerov ľuďom nazývané hafgufa [7][8].
  • Text Paulliniho z roku 1678: Paullini tu opisuje morskú príšeru (monstrum marinum), ktorá má vraj nemecké označenie Seekrabbe (morský krab) a má podobu obrovského kraba, na ktorom rastú aj stromy a rastliny.[9].
  • Text Rediho z roku 1686 : Autor tu opisuje obrovskú ascídiu.

Často sa nesprávne uvádza, že Linné krakena uvádzal pod názvom Sepia microcosmus; tento latinský názov krakenovi v skutočnosti dal až Nemec Lorenz Oken na začiatku 19. storočia.[10][11][5][12]

Nórsky biskup Erik Ludvigsen Pontoppidan opísal krakena v roku 1753 v diele Det første Forsøg paa Norges naturlige Historie. Uvádza, že ho ľud označuje (okrem iného) názvami Kraken, Kraxen, Krabben či Horven. Podľa jeho opisu niektorí autori krakena uvádzajú ako plávajúci ostrov, inak je známy tým, že potápa lode a má viacero rúk či rohov. Mohlo ísť o morského kraba, chobotnicu, kalmára či hviezdovku (autor sa prikláňa k prvej možnosti), v každom prípade ma gigantické rozmery.[13]

Krakena spomína v roku 1802 v diele Histoire Naturelle Générale et Particulière des Mollusques aj francúzsky malakológ Pierre Dénys de Montfort ako jeden z dvoch typov obrovských chobotníc. Uvádza ho pod názvom kraken alebo poulpe kraken (chobotnica kraken) a stotožňuje ho napríklad s Plíniovou príšerou nazývanou arbor marinus i s Paulliniho vyššie spomínaným monstrum marinum. Ide vraj o najväčšieho živočícha na Zemi.[14]

Pozorovanie 60 metrov dlhého tvora, ktorého údajne pozorovali z lode Niagara v Atlantiku na vode v roku 1813. Tu je zobrazený ako chobotnica.

Ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

"Kraken of the imagination" (Kraken fantázie). John Gibson, 1887.

Predpokladá sa, že „bradatá veľryba“ zobrazená na mape Olausa Magnusa je kraken.

V neskoršom období sa často zobrazuje Denys-Montfortov náčrt „kolosálnej chobotnice“, hoci podľa tohto autora kraken v skutočnosti vyzerá inak. Podľa Denys-Monfortovej ilustrácie boli vytvorené podobné ilustrácie zobrazujúce krakena útočiaceho na loď.

Hoci Egede opísal krakena ako mnohohlavé stvorenie s množstvo pazúrov, niektorí autori krakena zobrazujú s hrotmi alebo rohami.

Existuje aj prípad dvojhlavej a rohatej príšery, ktorú údajne vyplavilo na breh v mestečku Dingle v Írsku; asi išlo o hlavonožca. Jej objaviteľ ju namaľoval, s obrazom cestoval a napísal o príšere aj knihu.

Obria ryba, s ktorou sa stretol Sv. Brendan. V jej blízkosti je vyznačená „Insula Fortunata“.

Kraken a chytľan[upraviť | upraviť zdroj]

Kúsok kalmára nájdený francúzskou loďou Alecton počas incidentu tejto lode s obrovským hlavonožcom v roku 1861 (tento incident spomína okrem mnohých iných autorov aj napr. Jules Verne v románe Dvadsaťtisíc míľ pod morom - pozri nižšie) bol neskôr koncom 19. storočia identifikovaný ako rod chytľan (Architeuthis). Odvtedy sa zvykne tvrdiť, že chytľany sú možno to, čo sa v minulosti opisovalo ako krakeny.

Kraken a ichtyosaury[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa niektorých názorov je veľký hlavonožec, pripomínajúci legendárneho krakena, aspoň čiastočne zodpovedný za likvidáciu ichtyosaurov v období triasu.[15]

Kraken v beletrii a populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Ilustrácia z pôvodného vydania Dvadsaťtisíc míľ pod morom od Julesa Verna z roku 1870

Kraken sa spomína v rôznych románoch, filmoch, televízii, videohrách a podobne.

Beletria[upraviť | upraviť zdroj]

V Anglicku spomína krakena napríklad Alfred Tennyson v roku 1830 v sonete The Kraken[16]. Zmienky o krakenovi sú aj v románe Hermana Melvilla z roku 1851 Biela veľryba (kapitola 59). Ďalším príkladom je román Johna Wyndhama The Kraken Wakes (1953).

Vo francúzskej beletrii spisovateľ Victor Hugo v roku 1866 v diele Robotníci mora (fr. Les Travailleurs de la mer) predstavil obrovskú ľudožravú chobotnicu z povestí ostrova Guernsey, ktorú stotožnil s legendárnym krakenom. Hugu túto chobotnicu v tomto texte nazval (ako vôbec prvý Francúz) názvom pieuvre [pjöövr], ktorý vo francúzštine potom dlho označoval obrovskú chobotnicu, ale dnes sa už používa aj ako všeobecné označenie chobotnice[17].

Následne krakena spomína v roku 1870 aj Jules Verne v diele Dvadsaťtisíc míľ pod morom. O kúsok ďalej v texte Verne spomína ako podobné tvory aj veľké kalmary (konkrétne pravdepodobne chytľany) a to, čo sa v staroveku označovalo ako polypy. Ako príklad veľkých kalmarov uvádza známy prípad z roku 1861, keď loď Alecton strieľala do veľkého kalmara.[18][19]

Komiksy[upraviť | upraviť zdroj]

Kraken sa často vyskytuje v komiksoch, napríklad v rôznych podobách v komiksoch od Marvel Comics a DC Comics.

Filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Z filmov sa kraken objavuje vo filme Súboj titanov z roku 1981, kde ale nejde o chobotnicu, ale skôr o obrovského humanoida s rybím chvostom. Z tohto filmu je veľmi známa hláška: "Vypusťte krakena!" (angl. "Release the Kraken!"). V remaku Súboja titanov z roku 2010 je kraken niečo medzi človekom, chobotnicov a krabom.

Kraken sa objavil aj v dvoch filmoch Pirátov z Karibiku, predovšetkým vo filme z roku 2006 Piráti z Karibiku: Truhlica mŕtveho muža ako domáce zvieratko hrôzostrašného Davyho Jonesa, hlavného antagonistu filmu. Kraken sa objavuje aj v pokračovaní filmu Na konci sveta.

Videohry[upraviť | upraviť zdroj]

Krakeny sa objavujú aj vo videohrách ako Sea of Thieves, God of War II a Return of the Obra Dinn.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kraken na anglickej Wikipédii.

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Olaus Magnus. Historiae de gentibus septentrionalibus. pol. 16. stor. S. 474 a nasl. [1]
  2. ↑ GESSNER, Conrad. Gesnerus redivivus auctus & emendatus, oder: Allgemeines Thier-Buch (Gesneri redivivi aucti et emendati ... oder Vollkommenes Fisch-Buch). [s.l.] : Serlin, 1670. 199 s. Dostupné online. S. 124-125.
  3. ↑ CONRAD GESSNER [online]. mmbm.ch, [cit. 2023-07-03]. Dostupné online. (vydanie z roku 1604 [2])
  4. ↑ NEGRI, Francesco. Il viaggio settentrionale di Francesco Negri (nuovamente pubblicato). [s.l.] : N. Zanichelli, 1883. 427 s. Dostupné online. S. 355.
  5. ↑ a b FAIELLA, Graham. Mysteries and Sea Monsters (Thrilling Tales of the Sea (vol.4)). [s.l.] : The History Press, 2021. 256 s. ISBN 978-0-7509-9540-5.
  6. ↑ Egede, Hans (1741) [1729]. "Kap. VI. Hvad Slags Diur, Fiske og Fugle den Grønlandske Søe giver af sig etc. / § Andre Søe-Diur". Det gamle Grønlands nye perlustration. Copenhagen: Groth. S. 48–49
  7. ↑ BARTHOLIN, Thomas. Thomae Bartholini historiarum anatomicarum rariorum centuria III et IV. Ejusdem cura accessere Observationes anatomicae cl. viri Petri Pawi. [s.l.] : typis Petri Hakii, acad. typogr., 1657. 432 s. S. 284.
  8. ↑ Blackwood's Magazine. [s.l.] : W. Blackwood., 1818. 758 s. Dostupné online. S. 649.
  9. ↑ Miscellanea curiosa sive Ephemeridum medico-physicarum Germanicarum Academiae naturae curiosorum. [s.l.] : V. J. Trescheri, 1678. 492 s. Dostupné online. S. 79.
  10. ↑ Caroli Linnaei medic. & botan. prof. Upsal ... Fauna Svecica, sistens animalia Sveciae regni : quadrupedia, aves, amphibia, pisces, insecta, vermes, distributa per classes & ordines, genera & species, cum differentiis specierum, synonymis autorum, nominibus incolarum, locis habitationum, descriptionibus insectorum 1746. S.386 [3]
  11. ↑ LOVÉN, Sven. On the Species of Echinoidea Described by Linnaeus in His Work Museum Ludovicae Ulricae. [s.l.] : Kongl. boktryckeriet, 1887. 185 s. Dostupné online. S. 20-21.
  12. ↑ SCHLEIDEN, Matthias Jacob. Das Meer. [s.l.] : A. Sacco Nachfolger, 1867. 709 s. S. 473-474.
  13. ↑ PONTOPPIDAN, Erik. The Natural History of Norway .... [s.l.] : Linde, 1755. 206 s. S. 210 a nasl..
  14. ↑ Pierre Denys de Montfort. Histoire naturelle, générale et particuliere des Mollusques, animaux sans vertèbres et a ́ sang blanc. [s.l.] : Defart, 1801. 424 s. S. 586 a nasl..
  15. ↑ PAPPAS, Stephanie. Kraken Rises: New Fossil Evidence Revives Sea Monster Debate [online]. livescience.com, 2013-10-31, [cit. 2023-07-03]. Dostupné online.
  16. ↑ "The Kraken" (1830) [online]. victorianweb.org, [cit. 2023-07-03]. Dostupné online.
  17. ↑ FEUVRE, Delphine Le. Pieuvre, poulpe, calamar : comment les différencier ? [online]. geo.fr, 2020-12-25, [cit. 2023-07-03]. Dostupné online.
  18. ↑ VERNE, Jules. Dvacet tisic mil pod morem ... (20.000 Tausend Meilen unter dem Meere.). (Matice lidu ročníku XI. číslo 2). [s.l.] : Gregr, 1877. 188 s. Dostupné online. S. 131 a nasl..
  19. ↑ CORPORATION, Bonnier. Popular Science. [s.l.] : Bonnier Corporation, 1995. 118 s. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kraken&oldid=7603057“