Kravské meno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kravské meno je zoonymum pre samicu tura domáceho, ktorá sa už aspoň raz otelila.

Pomenúvanie kráv na Slovensku siaha do dávneho obdobia. Najstaršie mená kráv, ktoré sú písomne doložené sú v slovenčine známe od 16. storočia. Išlo o protokol Liptovskej stolice z roku 1588. V začiatkoch bola prevládajúcou motiváciou pre určenie mena kravy jej farba. Až neskôr sa začali dávať mená podľa pôvodu predkov danej kravy alebo súčasného vlastníka. Neskôr sa začali dávať aj krstné ženské mená, ktoré neboli príliš frekventované. Výskum kravských mien je dôležitý z hľadiska spoznávania histórie jazyka a jeho nárečí (najmä z oblasti lexiky a slovotvorby), rovnako ako aj pri spoznávaní staršieho spôsobu života a rozmýšľania.[1]

Základné členenie kravských mien je na:

  • A) Mená substantívneho typu - sú zakončené na "a" a patria sem napríklad: Brezuľa, Drgoňa, Dvojka, Jahoda, Majerka, Mazúrka, Pozora, Smatana, Telica...
  • B) Mená adjektívneho typu - sú zakončené na '"á"' a patria sem napríklad: Černá, Plachá, Ryšavá, Veselá...

Kravské meno a dojivosť[upraviť | upraviť kód]

Dojenie kravy

Výskumníci Catherine Douglasová a Peter Rowlinson z Newcastle University v ich štúdii zahŕňajúcej 516 farmárov zistili, že kravy, ktoré majú meno, majú o 3,4 % vyššiu dojivosť ako kravy, ktoré meno nemajú.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Majtán, Milan: Pomenúvanie kráv na Slovensku začiatkom 18. storočia (motivácia mien podľa súpisov bytčianskeho panstva)
  2. BRITT, Robert Roy. Cows with Names Make More Milk [online]. LiveScience, 27.1.2009, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. (po anglicky)