Kreatínfosfát
Kreatínfosfát (tiež fosfokreatín) je ľudský fosfagén, ktorý slúži ako krátkodobý zdroj energie pre bunku.[1] Jeho zásoby vystačia pri ťažkej svalovej práci (cvičení) na 10 sekúnd.[2] Následne je zdrojom energie pre bunku anaeróbna glykolýza za tvorby L-laktátu.[2] Kreatínfosfát vzniká vo svaloch a nervových bunkách za dostatku energie (pri oddychu) z ATP a kreatínu reakciou katalyzovanou kreatínkinázou (CK, ang. creatine kinase).[1] Rovnaký enzým katalyzuje aj fosforyláciu ADP na ATP pri ťažkej svalovej práci.[1]
Kreatín vzniká v pečeni metyláciou glykokyamínu (tiež nazývaného guanidínacetát), pričom zdrojom metylu je S-adenozylmetionín.[1] Reakcia je katalyzovaná guanidínacetátmetyltransferázou.[1] Guanidínacetát vzniká v obličke z neesenciálnej aminokyseliny glycínu a z esenciálnej aminokyseliny arginínu reakciou, pri ktorej sa prenáša guanidínová skupina z arginínu na glycín.[1] Vedľajším produktom je ornitín, ktorý sa regeneruje na arginín v močovinovom cykle.[1]
Kreatínfosfát spontánne, bez prítomnosti enzýmov, cyklizuje na kreatinín, ktorý už telo nevie využiť, a preto sa zo svalov uvoľňuje v konštantnom tempe asi 15 mg kreatinínu na kilogram hmotnosti tela denne, i.e. svalnatý človek s hmotnosťou 100 kg bude teda močom vylučovať 1 500 mg (1,5 gramu) kreatinínu denne.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 KOOLMAN, Jan; RÖHM, Klaus Heinroch; BENDA, Vladimír. Barevný atlas biochemie. 4. vyd. Praha : Grada Publishing, 2017. ISBN 978-80-247-2977-0.
- 1 2 KITTNAR, Otomar; JANDOVÁ, Kateřina; KURIŠČÁK, Eduard. Lékařská fyziologie. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, a.s., 2020. ISBN 978-80-247-1963-4. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kreatínfosfát
