Kreatinín

Nezamieňať s heslom Kreatín.

Kreatinín

Kreatinín je produkt spontánneho rozkladu kreatínfosfátu a kreatínu vo svaloch a zvyčajne vzniká pomerne konštantnou rýchlosťou (v závislosti od svalovej hmoty).

Biologický význam

Kreatinín v krvnom sére je dôležitým ukazovateľom zdravotného stavu obličiek, pretože je to ľahko merateľný vedľajší produkt metabolizmu svalov, ktorý sa vylučuje v nezmenenej forme obličkami. Samotný kreatinín vzniká z kreatínu a kreatínfosfátu.

Kreatín je syntetizovaný v pečeni metyláciou glykokyamínu (tiež nazývaný guanidínacetát), ktorý je biosyntetizovaný v obličkách z aminokyselín arginínu a glycínu pomocou S-adenozylmetionínu. Kreatín je potom transportovaný krvou do iných orgánov, ako je sval alebo mozog, kde sa fosforyláciou kreatín mení na kreatínfosfát. Premena kreatínu na kreatínfosfát je katalyzovaná enzýmom kreatínkinázou. Tvorba kreatinínu je spontánna cyklizačná reakcia nekatalyzovaná žiadnym enzýmom.

Kreatinín sa z krvi vylučuje obličkami, predovšetkým glomerulárnou filtráciou, ale aj tubulárnou sekréciou v proximálnom tubule. Vyskytuje sa len malá alebo žiadna tubulárna reabsorpcia kreatinínu z primárneho moču do krvi. Ak je glomerulárna filtrácia v obličkách nedostatočná, koncentrácia kreatinínu v krvi stúpa. Preto sa na výpočet klírensu kreatinínu (CrCl) môžu použiť koncentrácie kreatinínu v krvi a moči, čo približne koreluje s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (RGF). Koncentrácie kreatinínu v krvi sa môžu tiež použiť samostatne na výpočet odhadovaného RGF (eRGF).

Pozri aj

• kreatín
• kreatínfosfát
• fosfagén

Externé odkazy

• Kreatinín v laboratóriách testov online Archivované 2017-07-28 na Wayback Machine
• Kreatinín: analytická monografia - Asociácia pre klinickú biochémiu a laboratórne lekárstvo