Krescent (svätec)

	svätý ; Krescent
Biografické údaje
Narodenie	1. storočie;
Úmrtie	1. storočie; Galia
Uctievanie
Cirkev	Rímskokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev
Sviatok	27. jún (Rímskokatolícka cirkev); 30. júl (Pravoslávna cirkev)
Odkazy
	Krescent; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Svätý Krescent (iné mená: Krescens, starogr. Κρήσκης – Kréskes^[1], lat. Crescens^[1]; fl. 1. storočie) je novozákonná postava, podľa kresťanskej tradície jeden zo širšieho okruhu učeníkov Ježiša Krista, tzv. sedemdesiatich apoštolov, a zakladateľ viennskej diecézy.^[1]

Život

Bol spoločníkom svätého Pavla počas jeho druhého rímskeho zajatia. V štvrtej časti Druhého listu Timotejovi sa spomína, že odišiel pôsobiť do Galácie, zatiaľ čo v niektorých rukopisoch (Sinajský kódex, Efraimov kódex) sa píše, že do Galie. Prvú verziu potvrdzujú Apoštolské konštitúcie (VII, 46) zo 4. storočia a pridŕža sa jej napríklad Ján Zlatoústy. Druhú alternatívu podporuje aj viacero ranokresťanských prameňov (Eusebius, Epifanius zo Salamis, Teodor z Mopsuestie). Tieto nezrovnalosti v biblických rukopisoch predurčili formovanie tradície o Krescentovi v neskorších hagiografických prameňoch. Niektoré neskoršie pramene uvádzajú, že bol biskupom v galskom Chalcedóne či v Kartágu. Podľa neskoršej tradície bol aj prvým biskupom Moguntie (dnes Mainz, Nemecko). Často tiež dochádzalo k jeho stotožneniu s inými Krescentmi.^[1]

V historických vydaniach Rímskeho martyrológia sa uvádza, že bol umučený za vlády cisára Trajána. Údaj o umučení v Galii za vlády Trajána uvádza aj katalóg z 5./6. storočia, pripisovaný Epifaniovi zo Salamis. Súčasné vydanie martyrológia Krescenta už nespomína.^[1] Paschálna kronika zo 7. storočia uvádza, že kázal za čias vlády cisára Neróna a bol pochovaný v Galii.^[1]

Vo Vienne mal ustanoviť za biskupa svätého Zachariáša.^[1]

Podľa Petrova: „Práve západná hagiografická tradícia uctievania [Krescenta] ako prvého biskupa mesta Vienne v Galii vo väčšej miere zodpovedá obsahu biblického textu a odráža starodávnu tradíciu; na pozadí iných verzií sa javí ako najpravdepodobnejšia.“^[1]

Náboženské uctievanie

V západnej tradícii sa jeho sviatok od 9. storočia oslavoval 27. júna. 29. decembra sa však zároveň slávila spomienka na Krescenta, učeníka apoštola Pavla a „prvého učiteľa viennskej cirkvi“.^[1] Už dávnejšie sa však objavil názor, že pravdepodobne nebol ani svätcom, ani mučeníkom a ani biskupom.^[2] Dnes sa v Rímskom martyrológiu nenachádza. Pravoslávna cirkev si ho pripomína 30. júla a následne aj spolu s ostatnými apoštolmi. 16. apríla bol spomínaný v kalendári koptsko-arabského spisovateľa Abú al-Barakáta. 30. júla je spolu s ďalšími apoštolmi spomínaný aj v arménskom synaxári z 13. storočia.^[1]

Ikonografia

Krescentiove samostatné vyobrazenia sú pomerne zriedkavé. Spravidla sa znázorňuje v rámci vyobrazenia skupiny sedemdesiatich apoštolov (učeníkov) Ježiša Krista. V gréckej príručke pre ikonografov z 18. storočia je uvedený ako predposledný zo 70 apoštolov s odporúčaním zobraziť ho ako starca so špicatou bradou. Ruská príručka poskytuje opis: „výzorom starší, vlasy od uší, brada oveľa kratšia než u Jána Bohoslovca, apoštolské rúcho, v rukách kniha a omofor, nohy v sandáloch“. V príručke pre maliarov ikon, ktorú zostavil V. D. Fartusov (Petrohrad, 1910), je Krescent opísaný ako muž rímskeho typu so stredne veľkou bradou, krátkymi sivými vlasmi, vo felóne a omofore.^[3]

Referencie

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 PETROV, A. E. KRISKENT. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 38. Korinf – Kriskentija. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2015. ISBN 978-5-89572-029-5. S. 740 – 742.
↑ LATTANZI, Ugo. CRESCENTE. In: Bibliotheca Sanctorum. Vol. 4. Ciro – Erifrido. Roma : Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense, 1964. S. 283.
↑ ŠEVČENKO, E. V. KRISKENT: Ikonografija. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 38. Korinf – Kriskentija. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2015. ISBN 978-5-89572-029-5. S. 740 – 742.

[:PE-1] 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 PETROV, A. E. KRISKENT. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 38. Korinf – Kriskentija. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2015. ISBN 978-5-89572-029-5. S. 740 – 742.

[BS-2] LATTANZI, Ugo. CRESCENTE. In: Bibliotheca Sanctorum. Vol. 4. Ciro – Erifrido. Roma : Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense, 1964. S. 283.

[:PE2-3] ŠEVČENKO, E. V. KRISKENT: Ikonografija. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 38. Korinf – Kriskentija. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2015. ISBN 978-5-89572-029-5. S. 740 – 742.

[1]

[2]

[3]