Kresfontes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kresfontes alebo Kresfontés (starogr. Κρεσφόντης – Kresfontes/iný prepis: Kresfontés) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Aristomacha, messénsky kráľ.[1][2]

Približne osemdesiat rokov po trójskej vojne viedli synovia Aristomacha, Kresfontes, Temenos piaty a tentokrát už víťazný útok Dórov na mykénsky Peloponéz.[3]

V predchádzajúcom útoku po mori Heraklovci neuspeli, lebo Hippotes zabil veštca z Arkádie, o ktorom si myslel, že ho poslal nepriateľ. Za túto vraždu boh Apolón zničil morskou búrkou ich flotilu, ktorá vyplávala z Naupaktu a navyše ostatné vojsko potrestal hladomorom.[4] Heraklovci si chceli boha uzmieriť a preto si odišli po radu, ako to urobiť, do veštiarne v Delfách. Delfská Pýtia im odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.[4] Heraklovci si nechali poradiť, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol Oxylos, ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v Aitólii, ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v Tébach zabil hodeným diskom svojho brata.[5] Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.[4]

Keď Heraklovci po krvavých bojoch porazili na Peloponéze aj posledného mykénskeho vládcu Tisamena, krajinu si rozdelili žrebom. Keďže ich brata Aristodéma ešte pred útokom zabil blesk, Lakónia so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom Eurysthenovi a Proklovi, Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom Messénie.[6]

Messénski králi vládli pôvodne z miest Andanie, alebo Pylu, ale Kresfontes si za svoje sídelné mesto zvolil Stenykléros a na rozdiel od svojich predchodcov, zmenil v kráľovstve politiku v prospech obyčajných ľudí.[7] Oženil sa s Meropou, dcérou arkádskeho kráľa Kypsela a narodili sa mu traja synovia.[8] Počas vlády naklonenej chudobnému ľudu však nespokojnosť bohatých Messénčanov narastala, až vyústila do vzbury, v ktorej Kresfonta a jeho dvoch starších synov zavraždili.[7] Túto situáciu využil Polifontes, tiež rodený Heraklovec, ktorý donútil Meropu k sobášu a zmocnil sa trónu.[2] Meropa však svojho najmladšieho syna Aipyta dala do výchovy svojmu otcovi do Arkádie a tak smrti unikol. Keď potom mladý Aipytos dospel, tajne sa vrátil, Polyfonta zabil a v Messénii nastúpil na kráľovský trón.[9][10][2] .

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,5.
  2. a b c Hyginus, Fabulae 137.
  3. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32.
  4. a b c Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,3.
  5. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 347.
  6. Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,4.
  7. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,7.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,6.
  9. Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,5.
  10. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,8.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]