Krieda (hornina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o nespevnenej usadenej hornine. O iných významoch pozri krieda
Krieda
Usadená hornina
Krieda
Krieda s pásom čiernych rohovcov, Mons Klint, Dánsko (kladivo je 28 cm dlhé)
Hlavné minerály kalcit
Akcesórie aragonit, kremeň, opál, ílové minerály, glaukonit
Textúra masívna, pórovitá
Farba (y) biela, sivá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Krieda je usadená hornina, drobivý, pórovitý a slabo spevnený ekvivalent vápenca, vyznačujúci sa vysokým stupňom čistoty, s obsahom uhličitanu vápenatého až nad 90 %.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Mikrofotografia schránky riasy Coccolithus pelagicus, tvorenej diskovitými kokolitmi

Krieda vzniká rozpadom schránok mikroskopických morských organizmov. Najčastejšie ich tvoria odumreté planktonické foraminifery a hlavne kokolity (schránky rias radu Coccolithophoridaea) ale tiež aj iné organické zvyšky[1]. Tieto organizmy mali pôvodne kalcitovú a nie aragonitovú schránku. Keďže kalcit je stabilný a nepodlieha v bežných pripovrchových podmienkach premenám, nedošlo k jej výraznejšej diagenetickej premene a v dôsledku platformného režimu nebola litifikovaná na vápenec[2]

Najznámejšie súvrstvia kriedy vznikali v druhohorách a dali i pomenovanie jej najmladšiemu obdobiu kriede. Usadzovanie kriedy pokračovalo aj do spodného paleogénu. Krieda vznikala väčšinou v pomerne plytkých (epikontinentálnych) moriach, v hĺbkach do 300 m. Miestami krieda postupne prechádza do pieskovcov, ktoré tvorili okraje paniev. Hornina podobného zloženia sa môže vyzrážať v jazerách a je označovaná ako jazerná krieda.

V kriedach sa bežne nachádzajú rohovce a pazúriky. Sú to tmavé oválne útvary nepravidelného tvaru, ktoré vznikali vylúhovaním SiO2 hmôt v hornine kyselinou kremičitou a spätným vyzrážaním týchto roztokov na iných miestach, často okolo ihlíc skamenelých ježoviek. Môže tiež obsahovať vylúhovaný pyrit a ďalšie minerály. Niekedy sa v nej nachádza i prímes glaukonitu, ktorý ju môže zafarbiť do zelena.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Krieda je nespevnená hornina, bielej alebo svetlo sivej farby. V porovnaní s ílmi, s ktorými často vyskytuje je viac odolná voči zosúvaniu a môže preto vytvárať strmé útesy. Takéto sa vyskytujú napr. v oblasti Doveru v prielive La Manche. Krieda je značne pórovitá a môže preto zadržiavať pomerne veľký objem podzemnej vody, môže byť teda prirodzeným zdrojom pitnej vody. Pórovitosť kriedy má význam aj pri vyhľadávaní ložísk ropy, pretože v jej póroch sa môžu hromadiť aj kvapalné uhľovodíky akými je aj ropa.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Krieda sa ťaží od praveku na rozličné účely. Používa sa na neutralizáciu kyslých pôd, ako plnidlo v chemickom priemysle. Využíva sa tiež na výrobu písacej kriedy.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Biele kriedové útesy pri Doveri

Krieda sa nachádza hlavne v slabo spevnených alebo nespevnených súboroch uhličitanov. Takéto sa nachádzajú v platformných oblastiach Západnej Európy, kde sa usadzovali hlavne vo vrchnej kriede a miestami aj spodnom paleogéne[2].

Krieda je známa najmä z hornín vrchnej kriedy Britských ostrovov, severného Francúzska ale aj Belgicka, Holandska, Dánska (Møns Klint) a Nemecka (Rujana).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Křída (hornina). geology.cz: (6.6.2009).
  2. a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]