Kriminalistická stopa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zaisťovanie daktyloskopických stôp

Kriminalistická stopa alebo skrátene stopa je akákoľvek zmena v materiálnom prostredí alebo vo vedomí človeka, ktorá príčinne alebo aspoň miestne a časovo súvisí s vyšetrovanou udalosťou, obsahuje kriminalisticky alebo trestnoprávne relevantnú informáciu, je zistiteľná, zaistiteľná a využiteľná pomocou dostupných kriminalistických, prírodovedných a technických metód, prostriedkov a postupov.[1]

Vyhľadávanie a zaisťovanie stôp patrí medzi základné a najdôležitejšie úlohy kriminalistickej praktickej činnosti. Spôsoby zaisťovania jednotlivých druhov materiálnych stôp sa líšia podľa ich charakteru, pričom často možno jednu stopu zaistiť niekoľkými vzájomne odlišnými spôsobmi (napr. fotografovanie daktyloskopickej stopy a jej následné odobratie na daktyloskopickú fóliu).[2]

Typológia[upraviť | upraviť kód]

Kriminalistické stopy možno deliť podľa rôznych kritérií. Kriminalisti Jiří StrausFrantišek Vavera uvádzajú ako najvhodnejšie nasledovné delenie:

  • materiálne stopy:
    • odrážajúce vonkajšiu štruktúru pôsobiaceho objektu:
      • daktyloskopické stopy – otlačky alebo vtlačenia prstov, dlaní a chodidiel s vyznačenými papilárnymi líniami, ktoré nesú informáciu o povrchovej štruktúre častí ľudského tela[3],
      • trasologické stopy – stopy bosých alebo obutých nôh, stopa ľudskej lokomócie, dopravných prostriedkov a iné stopy podobného druhu (stopy pier, zubov, ucha, čela, lakťov, rukavíc)[4].
      • mechanoskopické stopy – stopa odrážajúca vonkajšiu štruktúru nástroja, ktorý stopu vytvoril[5],
    • odrážajúce vnútornú štruktúru pôsobiaceho objektu:
      • biologické stopy – stopy pochádzajúca z organizmu človeka, zvieraťa alebo rastliny (krvné stopy, sliny, ejakulát, pošvový sekrét, pot, zvyšky pokožky, chlpy, vlasy, žalúdočný obsah, moč, stolica, kosti a kostrové nálezy atď.)[6],
      • chemické stopy,
    • odrážajúce funkčné a dynamické vlastnosti pôsobiaceho objektu (stopy chôdze, písma, hlasu),
    • odrážajúce viac prvkov, teda kombinované stopy.
  • pamäťové stopy.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Kriminalistická stopa. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 102.
  2. Zajišťování kriminalistických stop. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 220-221.
  3. Daktyloskopická stopa. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 42.
  4. Trasologická stopa. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 199.
  5. Mechanoskopická stopa. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 117.
  6. Biologická stopa. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. Slovník kriminalistických pojmů a osobností. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 31.