Kristína Dánska (1521 – 1590)

	Kristína Dánska
	milánská a lotrinská vojvodkyňa
	; Kristína Dánska, François Clouet, 1558
Panovanie
Dynastia	Oldenburgovci
Panovanie	1533 – 1535 (Milán); 1544 – 1545 (Lotrinsko)
Predchodca	Klaudia Francúzska; Renée Bourbonská
Nástupca	Mária Portugalská; Klaudia z Valois
Biografické údaje
Narodenie	1521; Nyborg, Dánsko
Úmrtie	10. december 1590; Tortona, Alessandria, Miláno
Pochovanie	Nantes, Francúzske kráľovstvo
Rodina
Manžel	František II. Maria Sforza; František I. Lotrinský
Potomstvo	Karol III. Lotrinský; Renáta Lotrinská; Dorota
Otec	Kristián II. Dánsky
Matka	Izabela Habsburská
Odkazy
	Kristína Dánska; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Kristína Dánska (* 1521, Nyborg alebo Kodaň – † 10. august alebo 10. september 1590, Alessandria alebo Tortona) bola pôvodom dánska princezná. V rokoch 1533 až 1535 bola v čase po prvom sobáši milánska vojvodkyňa. Po ďalšej svadbe bola v rokoch 1541 až 1559 ako vojvodkyňa lotrinská.

Biografia

Pôvod a jej mladosť

Bola najmladšou dcérou zo šiestich detí dánskeho kráľa Kristiána II. a jeho manželky, rakúskej arcivojvodkyne Izabely Habsburskej. Miesto jej narodenia je dodnes neznáme. Do úvahy však pripadá buď mesto Nyborg alebo Kodaň. Neistý je taktiež dátum jej narodenia. Pravdepodobne prišla na svet v novembri roku 1521. Ďalšou možnosťou je taký časový údaj, podľa ktorého prišla na svet dňa 5. decembra toho istého roku. Jej štyria starší bratia však umreli ešte pred jej narodením a to v detskom veku s výnimkou druhého brata menom Ján. Ten však skonal ešte v štrnástich rokoch, teda takmer pred dosiahnutím dospelosti. Dospelého veku sa dožili iba Kristína a jej staršia sestra Dorota, ktorá sa vydala v roku 1535 za falckého kurfirsta Fridricha II.

Z matkinej strany bola neterou Karola V. ako cisára Svätej ríše rímskej. Tento príbuzenský vzťah ovplyvnil zásadne jej ďalšie osudy, pretože ako členka habsburskej dynastie bola veľmi žiaducou a navyše potenciálnou nevestou. Jej strýkovi sa podarilo dokonca vydať dvakrát iba pre politické záujmy, čím by dôsledne takto vzniknutým spojením s európskymi šľachtickými rodmi posilnil svoju moc v boji proti Francúzsku.

V roku 1523 bol dánsky kráľ Kristián II. zosadený z panovníckeho trónu. Kristína bola v tom čase iba dvojročným dieťaťom. Celá rodina tak odišla smerom do Flámska a nakoniec sa usadila v Lier na území terajšieho Belgicka. Po skone jej vlastnej matky Izabely odovzdal Kristián svoje deti v roku 1526 do starostlivosti ich pratety a to Margaréty Habsburskej, ktorá bola v tom čase známa ako nizozemská miestodržiteľka. Roku 1531 odcestoval jej otec smerom späť do Škandinávie, keďže sa chcel pokúsiť o znovuzískanie dánskeho trónu. Jeho snaha bola opätovne bez úspechu. Kristián napokon po dlhom čase vo väzení umrel. Do Flámska sa už nevrátil a Kristína už nikdy nemohla vidieť vlastného otca.

Kristíne sa podarilo spolu s jej bratom Jánom a sestrou Dorotou nadobudnúť kvalitné vzdelanie v katolíckom duchu. Okrem francúzštiny hovorila taliansky a nemecky. Po skone Margaréty Habsburskej v roku 1530 viedla výchovu detí nová miestodržiteľka habsburského Holandska a to Mária Habsburská. Kristína bola navyše známa svojím talentom a to v jazdení na koni a to už od útleho veku. Okrem iného ovládala veľmi dobre lov s cvičenými sokolmi.

Prvé manželstvo

Kristína uzavrela manželský zväzok ešte ako dvanásťročná a to spolu s milánskym vojvodom Francescom II. Sforzom. Kristínina teta Mária sa snažila odradiť svojho brata Karola V. od tohto sobáša a to pre nízky vek samotnej nevesty lenže bez úspechu. Sobáš v zastúpení (per procurationem) uskutočnil v auguste roku 1533 v meste Brusel. Ženích mal navyše zástupcu a to milánskeho vyslanca Maria Massimiliano Stampa. Po polroku tejto sobášnej udalosti odcestovala Kristína smerom do Milána, kde bola dňa 3. mája roku 1534 búrlivo privítaná nadšeným davom. Nasledujúci deň sa uskutočnil cirkevný svadobný sobáš v priestoroch Milánskeho dómu.

Napol ochrnutý Francesco sa prejazil ako láskyplný a pozorný partner. Na druhej strane sa však rozhodol, nenaplniť manželstvo s dieťaťom. Zoznámil Kristínu s tými najvýznamnejšími umelcami tých časov a navyše ju rozmaznával pomocou ukážok luxusných šiat, organizovaním nákladných hostín a divadelnými predstaveniami, ktoré boli pripravené iba pre jej osobu. Chorľavý vojvoda skonal napokon ešte po dvoch rokoch manželstva v októbri 1535. Kristína sa tak už ako štrnásťročná stala vdovou. Manželský pár zo zjavných dôvodov nemal deti. Roku 1537 sa však vrátila už do Bruselu.

Prvé vdovstvo

Anglický kráľ Henrich VIII. si po skone svojej tentoraz už tretej manželky Jany Seymourovej hľadal novú partnerku. Práve vdovu z Milána považoval za vhodnú nevestu. Ponuku oženiť sa s Kristínou dostal priamo od samotného cisára Karola V., ktorý zo všetkých strán hľadal silných spojencov vo svojom boji proti Francúzskemu kráľovstvu. Henrichov kráľovský vyslanec na bruselskom dvore charakterizoval Kristínu ako „veľmi triezvu a vecnú, veľmi múdru a zbožnú“. Bol teda nadšený z toho dôvodu, podľa ktorého dal najavo, že Kristína je „primerane pôvabná, urastená, láskavého prejavu a príjemnej povahy“. Henrich VIII. vyslal svojho dvorného maliara Hansa Holbeina smerom až do Bruselu, aby namaľoval Kristínin portrét. Dňa 12. marca roku 1538 sedela Kristína v miestnosti ako model pre Holbeina. Obraz sa dodnes nachádza v Národnej galérii v Londýne a znázorňuje šestnásťročnú Kristínu, v čase dva roky od skonu jej prvého manžela ešte vo vdovskom šate, hoci súčasné zvyklosti predpisovali iba šesťmesačné obdobie smútku.

Nie je známe, ako sama Kristína mala pohľad na tieto sobášne plány. Jej často citované údajné odmietnutie ponuky sobáša (v narážke na skutočnosť, že Henrich nechal svoju druhú manželku pre falošné obvinenie sťať, mala vyhlásiť, že má len jednu hlavu, a keby mala dve, dala by jednu Henrichovi k dispozícii) nie je doložené; tento Kristíne pripisovaný výrok sa objavuje prvýkrát až v 17. storočí.

Napokon však k sobášu s anglickým kráľom nedošlo. Stalo sa tak vtedy, keď cisár Karol V. a francúzsky kráľ František I. uzavreli desaťročný mier, čím už Henrich VIII. nebol pre cisára ako spojenec nijako zaujímavý.

Vojvodkyňa lotrinská

Portrét Kristíny Dánskej od Michiela Coxcieho, 1545, Allen Memorial Art Museum Oberlin.

Dňa 10. júla roku 1541 sa uzavrela Kristína sobáš v Bruseli spolu s Františkom I. Lotrinským ako najstarším synom lotrinského vojvodu Antona II. Dobrého. Napriek tomu, že tento zväzok bol uzavretý z dôvodu politického diania, viedol pár spokojný život v šťastnom manželstve. Kristína priviedla na svet samotnému Františkovi dovedna tri deti, najstaršieho syna ako dediča a následne dve dcéry:

Karol III. Lotrinský (* 18. februára 1543 – † 14. mája 1608), lotrinský vojvoda ; ⚭ 1559 Klaudia Francúzska (*12. novembra 1547 – † 21. februára 1575), dcéra francúzskeho kráľa Henricha II. a jeho manželky Kataríny Medicejskej

Renáta Lotrinská (* 20. apríla 1544 – † 22. mája 1602), pomenovaná po svojej babičke z matkinej strany Renée de Bourbon-Montpensier (* 1494 – † 1539); ⚭ 1568 vojvoda Viliam V. Bavorský (* 29. septembra 1548 – † 7. februára 1626)

Dorotea (* 20. augusta 1545 – † 2. júna 1621);
⚭ 1575 vojvoda Erik II. Brunšvicko-Lüneburský (* 10 augusta 1528 – † 17. novembra 1584)

⚭ 1597 Marc de Rye, markíz de Varabon a gróf de la Roche et Villersexel

František I. ako francúzsky kráľ, nastúpil v roku 1544 po svojom otcovi na trón ako lotrinský vojvoda, však umrel už v júni roku 1545, teda iba štyri roky po svadbe a zároveň ešte pred narodením ich tretieho dieťaťa. Kristína prevzala spoločne so svojím švagrom Nicolasom de Lorraine-Mercœur úlohu regenta za svojho iba dvojročného syna Karola. Už v novembri roku 1545 však rozhodol snem lotrinskej šľachty, že Kristína bude naďalej vládnuť sama.

Ovplyvnená príbuzenstvom s Habsburgovcami sledovala Kristína politiku priateľstva voči Španielsku, čím sa mohla takýmto aktom dlho udržať proti moci Francúzskeho kráľovstva. Zároveň však prejavila snahu zachovávať neutralitu Lotrinska v boji Svätej rímskej ríše a Francúzska. Po zmluve z Chambord však nechal francúzsky kráľ Henrich II. dňa 13. marca roku 1552 obsadiť Lotrinsko a tri ríšske mestá a biskupstvá Metz, Toul a Verdun a postaral sa tak o nové vzplanutie vojnového ohňa medzi cisárom Karolom V. a Francúzskom. Vzápätí bola Kristína dňa 15. apríla roku 1552 zbavená úradu regenta a vyhostená z krajiny. Jej jedenásťročný syn Karol III. bol prevezený smerom do Paríža na francúzsky kráľovský dvor a regentstvo Lotrinska prešlo na Nicolasa de Lorraine-Mercoeur.

Exil vo Flámsku a návrat do Lotrinska

Kristína sa uchýlila s obidvoma svojimi dcérami najskôr na svoje majetky v Blamont a Denœvre a po pobyte v Heidelbergu nakoniec odišla do Flámska. Tu strávila v exile šesť rokov. Po dlhšom čase a to až v máji roku 1558 sa prvýkrát vrátila do Francúzska, aby mohla opäť vidieť svojho syna Karola.

Dňa 22. januára roku 1559, teda v čase po svadobnom sobáši medzi Karolom III. a Klaudiou z Valois, dcérou francúzskeho kráľa Henricha II., sprostredkovala Kristína spolu s ním mierovú dohodu medzi samotným zaťom Henrichom II. a svojim vlastným bratrancom Filipom II. Španielskym, ktorá bola uzavretá dňa 3. apríla 1559 v Le Cateau-Cambrésis. Podľa jej podmienok sa Španielske impérium pod kráľovskou korunou panovníka Filipa II. stalo najmocnejším štátom Európy. Španielsky kráľ zvažoval navyše o tom, že by Kristínu vymenoval za nástupcu Emanuela Filiberta Savojského ako miestodržiteľkou habsburského Nizozemska, najmä keď bola Kristína pre tento post favorizovaná flámsko šľachtou. Nakoniec však voľba samotného kráľa Filipa II. padla na Margarétu Parmskú ako nemanželskú dcéru cisára Karola V. V novembri pobudla Kristína v Nancy, aby tu podporila svojho syna pri panovaní v jeho vojvodstve.

Posledné roky

V rokoch 1578 až 1579 sa Kristína presťahovala späť na územie Apeninského polostrova, kde prežila posledné roky svojho života. Bol to život v priestoroch vdovského sídla a to v Tortone. Išlo o mesto, ktoré jej náležalo v čase jej prvého manželstva s Francescom II. Sforzom. Presný dátum jej úmrtia je náročne badateľný. Matrične sa uvádza buď 10. august alebo 10. september roku 1590. Zároveň nie je dodnes jasne preskúmané, kde sa nachádzalo miesto jej skonu. Išlo buď o Tortonu alebo Alessandriu. Miestom jej posledného odpočinku bolo po boku jej druhého manžela a to v krypte vojvodskej kaplnky Église des Cordeliers v meste Nantes.

Nároky na trón

Roku 1549 sa Kristínin otec v čase jeho politického zajatia oficiálne vzdal pre seba a svojich potomkov nárokov na dánsky trón, rovnako tak aj na tróny Nórska a Švédska. Kristína však nikdy tento otcov politický akt neuznala. Vtedy, keď kráľ Kristián II. roku 1569 zomrel a jej staršia sestra Dorota žiadne nároky k dánskemu trónu neuplatnila, Kristína vzniesla nároky na kráľovský trón. V období rokov 1563 až 1569 podpisovala oficiálne listiny s dodatkom ako „kráľovná dánska“. V skutočnosti sa však nikdy nepokúsila presadiť tento akt a to vojenským spôsobom.