Kristián IX.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kristián IX.
dánsky kráľ
Kristián IX.
Kristián IX., erb (z wikidata)
Kristián IX., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaGlücksburkovci
Panovanie1863 – 1906
Korunovácia15. november 1863
PredchodcaFrederik VII.
NástupcaFrederik VIII.
Biografické údaje
Narodenie8. apríl 1818
Schleswig, Nemecko
Úmrtie29. január 1906 (87 rokov)
Kodaň, Dánsko
PochovanieKatedrála v Roskilde
Rodina
Manželka
OtecFridrich Viliam Šlezvicko-holštajnský
MatkaLujza Karolína Hesenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKristián IX.
(multimediálne súbory na commons)

Kristián IX. (* 8. apríl 1818, Schleswig, Nemecko – † 29. január 1906, Kodaň, Dánsko) bol dánsky kráľ od roku 1863. Bol prezývaný svokor Európy. Pochádzal zo šlezvicko-holštajnsko-sonderbursko-glücksburskej dynastie, vedľajšej vetvy dynastie Oldenburgovcov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa na zámku Gottorf v Schleswigu ako štvrtý syn vojvodu Fridricha Vilama Šlezvicko-holštýnsko-sonderbursko-glücksburského a hesenskej princeznej Lujzy Karolíny. Po matke bol spriaznený s Frederikom V. a ďalšími európskymi panovníckymi domami, nebol však v priamej následníckej línii na trón žiadneho z nich.

Študoval na vojenskej akadémii v Kodani. Po nevydarených pytačkách s Viktóriou, britskou kráľovnou, uzavrel 24. apríla roku 1842 manželstvo s nemeckou princeznou Lujzou Hesensko-kasselskou, neterou dánskeho kráľa Kristiána VIII.

Následník dánskeho trónu[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže následník kráľa Kristiána VIII., neskorší kráľ Frederik VII., nemal mužských potomkov, uzákonil Kristián VIII. podľa zásad agnaticej primogenitúry, že následníkom sa stal Kristián z vedľajšej vety Oldenburgovcov z dynastie Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg. K výberu práve princa Kristiána prispelo najmä to, že on i jeho manželka Lujza boli v priamej následníckej línii dánskeho trónu: Kristián bol vnukom Frederika V. (synom jeho dcéry Lujzy), Lujza Hesensko-Kasselská bola pravnučkou Frederika V. a vnučkou posledného dánskeho kráľa v mužskej línii, Kristiána VIII. (syn mladšieho syna Frederika V. z druhého manželstva, Frederika Dánskeho). Lujza bo síce vo svojich nárokoch na dánsky trón až po svojej matke Lujze Šarlote (dcéra Frederika Dánskeho), tá sa ich však 18. júla v roku 1851 v Kodani za prítomnosti svojho brata Frederika Ferdinanda a ministrov zahraničných vecí a spravodlivosti slávnostne vzdala v jej prospech. Lujza sa ich potom obratom vzdala v prospech svojho manžela, ktorý potom po smrti Frederika VII. 15. novembra 1863 nastúpil na dánsky trón.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Kristián musel riešiť rad kríz spôsobených bojom medzi liberálnymi a konzervatívnymi silami o kontrolu Ríšskeho snemu. Kristián sa staval na stranu konzervatívnej vlády, so svojim ministrom Estrupom vládol prostredníctvom kompromisov až do roku 1894. Po triumfe Agrárnej strany v roku 1901 dovolil tejto strane zostaviť novou vládu.

Jeho panovanie bolo v znamení ekonomického rozvoja krajiny vo všetkých oblastiach – rozvíjal sa priemysel i intenzívne poľnohospodárstvo (rastlinná aj živočíšna výroba).

Zomrel na zámku Amalienborg v Kodani a je pochovaný v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskej kráľovskej rodiny.

Deti[upraviť | upraviť zdroj]

V manželstve s Lujzou Hesensko-Kasselskou sa narodilo šesť detí:

Vďaka tomu, že jeho deti uzavreli manželstvá s členmi významných európskych vládnucich rodov a ich deti obsadili ďalšie tróny, býva nazývaný svokor Európy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kristián IX. na českej Wikipédii.


Kristián IX.
Vladárske tituly
Predchodca
Frederik VII.
Kráľ Dánska
18631906
Nástupca
Frederik VIII.