Krkoškuľa
| Krkoškuľa | |
| vrch | |
 | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo |
| Okresy | Námestovo, Powiat żywiecki |
| Obce | Zákamenné, Ujsoły |
| Pohorie | Oravské Beskydy, Beskid Żywiecki |
| Podcelok | Ošust |
| Povodia | Biela Orava, Sola |
| Nadmorská výška | 1 023,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°24′14″S 19°09′12″V / 49,4038°S 19,1532°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z rázc. Demänová (Oravská Lesná)
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krkoškuľa (poľ. Pański Kamień; 1 023,5 m n. m.[1]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad Oravskou Lesnou, približne 23 km západne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ošust.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Zákamenné a Ujsoły. Najbližšími sídlami sú južným smerom ležiaca Oravská Lesná, juhozápadne situovaná Vychylovka, miestna časť Novej Bystrice a severne ležiaca Soblówka.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Krkoškuľa leží v západnej časti hlavného hrebeňa, medzi Úšustom (1 155 m n. m.) a Rycierovou horou (1 225 m n. m.). Severným smerom leží Muńcul (1 165 m n. m.) a Smereków Wielki (1 041 m n. m.), západne susedí Talapkov Beskyd (1 057 m n. m.) a Bednárová (1 093 m n. m.), juhozápadne Bukovina (1 050 m n. m.), juhovýchodne Vysoká Magura (1 115 m n. m.) a východným smerom Úšust (1 155 m n. m.).[1] Severnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky rieky Sola, vodu z južných svahov odvádza Juríkov potok do Bielej Oravy.[2] Vrcholom vedie hrebeňovka, kopírujúca hranicu.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý, no miestami riedky lesný porast, ktorý umožňuje len veľmi obmedzený rozhľad. Z vhodných miest sú viditeľné okolité vrchy Oravských a Žywieckych Beskýd, Oravskej Magury a Malej Fatry.[4]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modrej značke hlavným hrebeňom:
- od západu zo sedla Príslop cez Talapkov Beskyd a Bednárovú
- od východu z rázc. Podúšust
- po
zelenej značke od juhozápadu zo sedla Demänová pri Oravskej Lesnej - po
žltej značke z rázc. Kohútik cez Podúšust[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-03]. Dostupné online.