Krnča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°32′34″S 18°15′07″V / 48,5429°S 18,2519°V / 48.5429; 18.2519
Krnča
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Topoľčany
Región Západný Tribeč
Rieka Dršňa
Nadmorská výška 216 m n. m.
Súradnice 48°32′34″S 18°15′07″V / 48,5429°S 18,2519°V / 48.5429; 18.2519
Rozloha 18,97 km² (1 897 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 325 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 69,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1183
Starosta Ľuboš Meluš[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 956 19
ŠÚJ 543101
EČV TO
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
Obec Krnča
Októbrová č. 500
956 19 Krnča
E-mailová adresa ocukrnca@stonline.sk
Telefón 038/530 22 28
Fax 038/530 21 98
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Webová stránka: Oficiálne stránky obce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Krnča je obec na Slovensku v okrese Topoľčany.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na strednom Ponitrí, približne 8 km východne od Topoľčian. Leží na pomedzí Podunajskej pahorkatiny (časť Tribečské podhorie) a pohoria Tribeč (časť Hornianske predhorie), v údolí potoka Dršňa.

Prístup do obce zabezpečuje cesta III/1702, ktorá odbočuje z cesty III/593 (NitraPartizánske). Okresné mesto leží 8 km západne, Partizánske je vzdialené 17 km severovýchodne a krajské mesto 38 km južným smerom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1183, no predpokladá sa jej vznik už v polovici 12. storočia. Listina pápeža Lucia III. naznačuje existenciu obce v skoršom období, počas pôsobenia arcibiskupa Lukáša (11581181). Práve Lukáš odňal podiel z cirkevného desiatku nitrianskej kapitule a v až v roku 1183 arcibiskup Mikuláš kapitule tento poplatok vrátil späť. V prvej polovici 13. storočia patrila obec Mikovi z rodu Diviackovcov, po jeho smrti si obec v roku 1246 rozdelili jeho synovia. Ďalšími majiteľmi územia boli neskôr rody Majthéniovcov, Besnákovcov, Gosztonyiovcov, Albert Filip Krohn, židia Wohlsteinovci, no tiež Ordódyovci, Matuschkovci, Knoglerovci a Kittlerovci.

V roku 1772 sa tu narodil historik Ján Ribiny, ktorý bol vychovávateľom detí Mateja Bela. Skúmal cirkevné dejiny a vydal 10 teologických a historických prác. Matej Bel spomína obec vo svojich Notíciách, kde uvádza 4 časti obce a zvyšky stredovekého bratríckeho opevnenia v blízkych horách. Súčasný názov obce sa používa od roku 1808 a vznikol z pôvodného názvu Kernulch.[4]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti sa obyvatelia obce živili obrábaním viníc, poľnohospodárstvom, pestovaním kapusty. Prínosom pre nich bolo množstvo lesov. Kedysi sa obec skladala z dvoch častí - Kutne a Krnče, v priebehu 18. storočia administratívne splynuli. Zaujímavá je miestna časť zvaná Kutňa, ktorú pre mnoho zachovaných sedliackych domov a dvorov starší občania nazývajú starou Krnčou. V minulosti sa tu nachádzali dva mlyny (jeden existuje), husací rínok i pastierňa (dom obecného pastiera). V minulosti v obci existoval tiež pivovar, liehovar, paličkáreň (malá továrnička grófa Matuschku na výrobu vychádzkových palíc a dáždnikov) i tehelňa. Kedysi boli v obci 2 kaštiele a 6 kúrií, ktoré sa žiaľ nezachovali. Zachovala sa len jedna kúria - rodiny Szoltsányi.

V obci pôsobí úspešná folklórna skupina Krnčianka, ktorá každoročne poriada stretnutia s rodákmi z chorvátskej dediny Soliani.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Ribini (1722 – 1788) – evanjelický kňaz, významný cirkevný historik a spisovateľ náboženskej literatúry; bol vychovávateľom detí Mateja Bela; pochádzal zo sedliackej rodiny Rybanských
  • Prof. PhDr. Ján Lukačka CSc. (1952) – významný historik, profesor na Univerzite Komenského v Bratislave
  • Rudo Meluš (vlastným menom Rudolf Meluš, 1963 – 2008) – insitný umelec, maliar a básnik; zakladateľ spolku priateľov insitného umenia a výstav Mladé umenie Krnča
  • Mikuláš Gostoni (maď. Gosztonyi) – príslušník šľachtického rodu Gosztonyi, zapisovateľ historických udalostí

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. História obce [online]. krnca.sk, [cit. 2018-08-25]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]