Krokodíl novoguinejský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
krokodíl novoguinejský
Neuguinea-krokodil-0272.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Crocodylus novaeguineae
Schmidt, 1928
Crocodylus novaeguineae Distribution.png
Rozšírenie krokodíla novoguinejského.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krokodíl novoguinejský (lat. Crocodylus novaeguineae) je druh krokodíla z čeľade krokodílovité.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl novoguinejský obýva Novú Guineu.

Bývalé súčasti[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl filipínsky bol v 50.-70. rokoch 20. storočia často považovaný za poddruh krokodíla novoguinejského (pod názvom Crocodylus novaeguineae mindorensis); predtým aj potom (t.j. v 30., 40. rokoch a od konca 70. rokov) bol (je) považovaný za samostatný druh.[1][2]

V roku 2019 bol od krokodíla novoguinejského navyše odčlenený nový samostatný druh Crocodylus halli.

Výzor[upraviť | upraviť zdroj]

Je to je malý druh krokodíla. Dĺžka tela u samcov sa pohybuje okolo 3,5 m, samice sú menšie a dorastajú okolo 2,7 m. Výzorom sa podobá krokodílovi filipínskemu (Crocodylus mindorensis) a krokodílovi olivovému (Crocodylus siamensis).

Telo má sivohnedé s tmavo hnedými až čiernymi škvrnami na chvoste, brucho býva svetlejšie. Nos je dlhý, pomerne úzky a spolu s dospievaním sa rozširuje.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Žije nočným spôsobom života v sladkovodných močiaroch a jazerách v Novej Guinei. Napriek tomu že dokáže žiť v slanej vode, je v poloslaných pobrežných vodách videný pomerne vzácne a nikdy v prítomnosti nebezpečného krokodíla morského (C. porosus). U krokodíla novoguinejského rozlišujeme dva populácie, ktoré od seba oddeľuje horské pásmo; DNA analýza dokázala, že sú tieto populácie geneticky oddelené. Živí sa prevažne rybami a inými bezstavovcami, ale tiež stavovcami, zvlášť potom obojživelníkmi a plazmi. Mláďatá sa živia vodnými bezstavovcami a hmyzom.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Samice budujú kopcovité hniezda do ktorých zhruba 2 týždne po spárení kladú vajcia. Samice severnej populácie kladú v období sucha, obvykle v zarastených riečnych prítokoch a na plávajúcich rastlinách 22 až 45 vajec. Samice južnej populácie si stavajú hniezda na súši na začiatku obdobia dažďov a ich hniezda sú obyčajne menšie než u samíc severnej populácie (napriek tomu že samotné vajcia sú o niečo väčšie). Vajcia sa vyvíjajú zhruba 80 dní a matka znášku po celú dobu stráži. Keď sa mláďatá vyliahnu, privolajú pišťaním svoju matku, ktorá im pomôže von zo zakrytého hniezda. Samice dosahujú pohlavnú dospelosť po dosiahnutí rozmerov 1,6 až 2 m, samci pri 2,5 m.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1] S. 37
  2. [2]