Krušičova kúria
| Krušičova kúria (Perghauz, Berghaus, Eckhaus) | |
| kúria | |
 Krušičova kúria v januári 2015
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Pezinok |
| Mesto | Pezinok |
| Poloha | Radničné námestie 9 902 01 Pezinok |
| - súradnice | 48°17′09″S 17°16′11″V / 48,285766°S 17,269638°V |
| Štýl | renesancia |
| Vznik | 1425 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krušičova kúria (v minulosti Perghauz, Berghaus, Eckhaus) je renesančná kúria v historickom centre mesta Pezinok na Radničnom námestí číslo 9. V rokoch 2007 až 2008 prešla rekonštrukciou.[1] V súčasnosti v nej sídli Sociálna poisťovňa, časť okresného úradu, vinotéka, pekáreň a večierka. Na jej nádvorí sa usporadúvajú rôzne kultúrne podujatia
História[upraviť | upraviť zdroj]
Kúria je už ako „Perghauz“ spomínaná v listine z roku 1425. Vtedy išlo o nárožný dvojpodlažný kamenný dom, ktorý bol približne štvorcového pôdorysu.
Budova do sedemnásteho storočia patrila vždy aktuálnym majiteľom panstva a hradu. Vlastnil ju aj Ján Krušič z Lepoglavy, ktorý bol v rokoch 1575 až 1580 záložným pánom mesta a panstva. Postupne sa rozširovala a v 17. storočí sa približovala k svojej dnešnej podobe, kedy už predstavovala reprezentatívne šľachtické sídlo.
Po Krušičovej smrti sa stal majiteľom kúrie kráľ a v roku 1615 sa po zámene stala majetkom mesta. Slúžila pre rôzne potreby mesta, najmä ako obecný dom a ubytovňa pre vojsko. Po roku 1634 v nej mali svoje modlitebne aj pezinskí evanjelisti. Mesto Pezinok sa v roku 1871 stalo sídlom Kráľovského okresného súdu.
Začiatkom dvadsiateho storočia bola budova prestavaná a získala súčasný ucelený architektonický výraz. Vtedy slúžila potrebám súdu, pretože ju mesto Pezinok v roku 1925 darovalo československému eráru. Mesto však naďalej malo možnosť využívať pivničné priestory budovy ako svoje mestské vínne pivnice.
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Je to nárožná stavba, pričom jej hlavná fasáda je orientovaná smerom do námestia. Má štvorkrídlovú dispozíciu, s obdĺžnikovým vnútorným nádvorím a je podpivničená. Stavba je dvojpodlažná s výnimkou východného krídla, ktoré má len jedno zvýšené poschodie.
Výrazným architektonickým prvkom v juhovýchodnom rohu nádvoria je hmota preskleného moderného schodiska. Strechy severného a západného krídla sú sedlové a v ich prepojení je valba. Strecha južného krídla, ktorá sa dotýka susednej budovy, je pultová. Strechy sú zobytnené a presvetlené strešnými oknami.
Hlavné, severné krídlo je na prízemí rozdelené prejazdom, v ktorom sa nachádza aj vstup do pivnice pod ľavou časťou tohto krídla. Ide o najstaršiu gotickú časť budovy. Pivnice sa tiež nachádzajú pod celým východným krídlom a sú zaklenuté valenými klenbami, ako aj v miestnosti na prvom podlaží severného a východného krídla. Ostatné stropy sú rovné. Stavba má jednoduché fasády.
Okná a dvere majú obdĺžnikový tvar a sú zvýraznené mierne predstúpenými paspartami, ktoré ich buď lemujú po obvode, alebo ich spájajú do dvojíc, trojíc a štvoríc.
Zvislo fasádu rozdeľujú lizény a vodorovne soklový pás, rímsy a lizénový pás pod strechou. V budove sa nachádzajú aj viaceré hodnotné historické prvky, napríklad gotické murivá s interiérovými a exteriérovými omietkami, goticko-kamenné prvky, renesančné omietky, barokové výmaľby a iné.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Krušičova kúria dokončená [online]. Pezinčan, júl 2008, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- VORLÍČKOVÁ, Barbora; SNOPKO, Ladislav et al. (2012), „Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu.“, Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy., Bratislava, str. 50-51