Kryštál

O iných významoch výrazu kryštál pozri kryštál (rozlišovacia stránka).

Kryštál alebo kryštálový jedinec (zastarano: hlať^[1]^[2]) je fyzikálne a chemicky rovnorodé pevné teleso s pravidelnou (trojrozmernou) štruktúrou atómov, molekúl a iónov. Ide o konečné trojrozmerné teleso s teoreticky nekonečne veľkou kryštálovou štruktúrou.^[3] Kryštalická látka je vlastne to isté ako kryštál, ale môže sa skladať aj z viacerých kryštálov.

Kryštál vzniká, čiže rastie, kryštalizáciou (prikladaním atómov, molekúl, iónov z presýtených pár a roztokov alebo z podchladených tavenín). Za vhodných podmienok pri kryštalizácii je vonkajší tvar kryštálu pravidelne ohraničený plochami a hranami, vtedy hovoríme o kryštáli v užšom zmysle alebo kryštálovom tvare. Dokonale vyvinutý kryštál je teda mnohosten ohraničený plochami, hranami a vrcholmi. Tzv. Eulerova rovnica k tomu hovorí, že počet plôch + počet vrcholov = počet hrán + 2.

Povrch kryštálu môže byť hladký, ryhovaný, bodkovaný, schodíkovitý alebo zaokrúhlený.Stupňovitým striedaním plôch rozličných polôh, napr. u kremeňa, vzniká tzv. kombinované ryhovanie.

Kryštály meriame tzv. goniometrami.

Delenie

Podľa plôch:

idiomorfný kryštál – je kryštál obmedzený súborom kryštálových plôch^[3], ktorých poloha je v zákonitej zhode s kryštálovou štruktúrou látky. Iba pri týchto kryštáloch sa plne prejavujú ich tvarové vlastnosti.
hypidiomorfný kryštál – je kryštál čiastočne obmedzený súborom kryštálových plôch^[3]
alotriomorfný kryštál – je kryštál bez akýchkoľvek kryštálových plôch^[3]

Podľa druhu kryštálovej väzby rozlišujeme:

molekulárne kryštály (tvorené jedným druhom stabilných molekúl alebo neutrálnymi atómami viazanými slabými van der Waalsovými silami)
kovalentné kryštály alebo valenčné kryštály (tvorené neutrálnymi atómami prvkov viazanými k sebe kovalentnými väzbami)
iónové kryštály (tvorené prienikom kryštálovej mriežky z pozitívnych iónov a mriežky z negatívnych iónov viazaných k sebe Coulombovými silami)
kovové kryštály (v nich sú atómy kovov viazané kovovou kryštálovou väzbou)

Kryštálové jedince sa rozdeľujú na^[3]:

Podľa usporiadania^[3]:

neusporiadaný kryštál – existujú v ňom závažné odchýlky od trojrozmerne periodického usporiadania stavebných častíc
usporiadaný kryštál – opak neuspriadaného kryštálu (napr. reálny kryštál)

Referencie

↑ JANČOVIČ, Š. et al. Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník Nákladom vydavateľa, 1848, S. 263
↑ hlať. in: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
1 2 3 4 5 6 ČERVEŇ, Ivan; DOBROČKA, Edmund; FEJDI, Pavel. Súpis základných termínov z kryštalografie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2013, roč. 47, čís. 2, s. 73. Dostupné online [cit. 2017-10-13]. ISSN 0023-5202.