Krytosemenné rastliny
| Cievnaté rastliny | |
 Lekno biele (Nyphaea alba). | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Synonymá | |
| Angiospermatophyta, Magnoliophyta | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Krytosemenné rastliny (iné názvy: krytosemenné[1], angiospermy[2], kvitnúce rastliny[3], kvetnaté rastliny; lat. Angiospermae, Angiospermatophyta) alebo magnóliorasty (Magnoliophyta) sú veľký taxón rastlín. Sú to semenné rastliny, ktoré majú semená ukryté v plode. Vzniku plodu predchádza obojpohlavný alebo jednopohlavný kvet.
Vnútorná systematika[upraviť | upraviť zdroj]
Taxón sa tradične delí na dve triedy:
krytosemenné rastliny:
- dvojklíčnolistové rastliny (Dicotyledonopsida) = magnóliokveté/magnólie (Magnoliopsida)
- jednoklíčnolistové rastliny (Monocotyledonopsida) = ľaliokveté/ľalie (Liliopsida)
Odlišná je klasifikácia podľa systému APG IV (porov. [4] a systém APG IV), pretože sú v nej dvojklíčnolistové rastliny rozdelené na viacero samostatných taxónov, medzi ktoré je kvázi uprostred "vnorený" taxón jednoklíčnolistové rastliny. Konkrétne systém vyzerá takto:
krytosemenné rastliny (Angiospermae/Magnoliophyta):
- rad amborelotvaré (Amborellales)
- rad leknotvaré (Nymphaeales)
- rad austrobejliotvaré (Austrobaileyales)
- Mesangiospermae:
- magnoliidy - delenie pozri v príslušnom článku
- rad zelenokvetotvaré (Chloranthales)
- jednoklíčnolistové rastliny - delenie pozri v príslušnom článku
- rad rožkatcotvaré (Ceratophyllales)
- pravé dvojklíčnolistové rastliny - delenie pozri v príslušnom článku
Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]
V semene krytosemennej rastliny je uložené embryo. Za vhodných podmienok začne semeno klíčiť a vyrastá z neho diploidný sporofyt. V prvom štádiu vývoja klíčiaceho semena sa objavujú klíčne listy, ktorých počet býva niekedy použitý ako základ klasifikácie krytosemenných rastlín (na jedno- a dvojklíčnolistové rastliny).
V čase pohlavnej dospelosti sa na rastline, sporofyte, utvoria kvety. Zrastením viacerých samičích pohlavných orgánov - výtrusníc - vzniká vajíčko (prostredná výtrusnica) a vajíčkové obaly (ostatné výtrusnice). Obaly vajíčka - integumenty - sú dva, vzácnejšie jeden, a obrastajú celé vajíčko. Na vrchole však zostáva nezrastený otvor - peľový vchod. Vajíčko je chránené plodolistami, ktoré niekedy zrastajú a vytvárajú piestik. V jednom piestiku sa môže nachádzať aj viac vajíčok. Vajíčka sú spojené s tzv. placentou vajíčkovou šnúrou.
V mnohobunkovom vajíčku vzniká jedna veľká bunka - materská bunka zárodočného mieška. Tá vstupuje do redukčného (meiotického) delenia, po ktorom vzniknú 4 haploidné bunky. Tri z nich zaniknú, štvrtá, sa nazýva jednobunkový mladý zárodočný miešok. V ňom prebehnú 3 mitotické delenia a vznikne tak 8-jadrový 7-bunkový útvar. V jeho strede vzniká diploidné centrálne jadro, k hornému koncu útvaru sa premiestni vajcová bunka - ooseféra. Ostatné bunky sa rozdeľujú na synergidy a antipódy.
Samčie pohlavné orgány sú tyčinky. V tyčinkách vznikajú peľové komôrky a v nich peľové zrnká. V čase zrelosti sa peľové zrnká skladajú z jednej vegetatívnej a jednej generatívnej bunky, alebo z jednej vegetatívnej a dvoch generatívnych buniek. Peľové zrnko sa musí nejakým spôsobom dostať na bliznu piestika (za pomoci vetra, živočíchov...). Tento proces na nazýva opelenie. Na blizne začne peľové zrnko klíčiť a vzniká peľové vrecúško. To preniká až k vajíčku. Jedna generatívna bunka oplodní vajcovú bunku, z nej vznikne zygota a postupným mitotickým delením zárodok budúcej rastliny (embryo). Druhá generatívna bunka oplodní centrálne jadro, ktoré je však už pred oplodnením diplodiné, preto oplodnením vzniká triploidná bunka, z ktorej sa utvorí triploidný tzv. sekundárny endosperm. Vajíčko sa postupne zmení na semeno a plodolisty na oplodie. Antipódy a synergidy zaniknú. Blizna a čnelka a nepodieľajú na vzniku plodu a väčšinou tiež zaniknú.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2001
- ↑ BALÁŽOVÁ, Mária; MALINÍKOVÁ, Erika; BALÁŽ, Michal. Úspešná maturita - Biológia. 1. vyd. [Košice] : Taktik, 2023. 448 s. ISBN 978-80-8180-351-2. S. 151.
- ↑ BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0. S. 52.
- ↑ [1]