Preskočiť na obsah

Kučierka veľká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kučierka veľká
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sparassis crispa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kučierka veľká (lat. Sparassis crispa) je jedlá huba z čeľade kučierkovité (Sparassidaceae).

Plodnice kučierky veľkej sú 8 – 30 cm široké a 5 – 20 cm vysoké, bežné s hmotnosťou 0,5 – 1,5 kg (bývajú však i väčšie a niekedy dosahujú váhu až 6 kg[1]), s nepravidelne oválnym až guľovitým tvarom.[2] Skladajú sa z veľkého počtu rozlične zrastených konárikov (na konci lupeňovito sploštené a zvlnené), ktoré majú na obidvoch stranách plodné rúcho. Lupene sú laločné, zvlnené alebo kučeravé, na okrajoch zúbkaté, zamladi belavé, neskôr žltkasté a napokon v starobe hnedasté, od výtrusného prachu oranžovo poprášené.[1] Konáriky vyrastajú z hrubej černastej hlúbikovitej bázy, ktorá je často hlboko ponorená do pôdy (upína sa na hrubé korene stromu).[2] Dužina je biela a pružná,[3] intenzívne korenisto vonia a má príjemnú orieškovú, niekedy trochu pálivú chuť.[4] Výtrusy sú krátko elipsoidné, hladké, bledožltkasté, 6 – 7 × 4 – 5 μm veľké. Výtrusný prach je okrový.[3]

Kučierka veľká rastie od augusta do októbra,[3] v ihličnatých lesoch, najmä pri boroviciach.[5] Podhubie žije v koreňoch stromu a plodnice vyrastajú pri báze živých kmeňov alebo v ich blízkosti. Na infikovaných stromoch sa opakovane objavujú niekoľko rokov. Rozšírená je v celom miernom pásme severnej pologule, nie je však hojná.[4]

Praktický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to výborná jedlá huba, vhodná najmä do polievok, na vyprážanie i na sušenie.[1]

Možnosť zámeny

[upraviť | upraviť zdroj]

Zámena je možná s jedlou kučierkou hladkou (Sparassis laminosa), ktorá nemá kučeravé konce konárikov a rastie najmä na báze dubov.[2] Trochu sa jej podobá odporne páchnuca nejedlá plesňovka smradľavá (Thelephora palmata), ktorá má dosť mohutné husto rozkonárené tmavohnedé trsy (rastie tiež v ihličnatých lesoch).[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 148.
  2. a b c Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 106.
  3. a b c Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 120.
  4. a b c Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 280.
  5. Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 235.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]