Kubánska ľudová republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kubánska ľudová republika
Кубанская народная республика
 Ruská ríša 1918 – 1920 Ruská sovietska federatívna socialistická republika 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Mapa Európy v roku 1919. Kubánska republika sa nachádza východne od polostrova Krym.
Hlavné mesto
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
3 500 000 (1918)
Štátny útvar
rubeľ
Vznik
28. január 1918
Zánik
17. marec 1920
Predchádzajúce štáty:
Ruská ríša Ruská ríša
Nástupnícke štáty:
Ruská sovietska federatívna socialistická republika Ruská sovietska federatívna socialistická republika

Kubánska1 ľudová republika (rus. Кубанская народная республикаKubanskaja narodnaja respublika, ukr. Кубанська Народна РеспублiкаKubans'ka Narodna Respublika) bol krátky čas existujúci štátny útvar na historickom území Kubáne v juhozápadnom Rusku. Nezávislá republika bola vyhlásená tzv. Kubánskou radou miestnych kozákov v januári 1918. Počas svojej existencie bola silne protiboľševická, keďže kozáci spolupracovali s Bielou armádou v boji proti boľševikom. Zanikla po obsadení Kubáne Červenou armádou na začiatku roku 1920.

Predchádzajúce udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

V čase cárskeho Ruska bola Kubáň jednou z mnohých gubernií. Západná časť bola spravovaná čiernomorskými kozákmi, východ spravovali donskí kozáci. Kozáci boli na Kubáni usadení v rokoch 1793 – 94, aby bránili ruské územie pred čerkeskými nájazdníkmi z Kaukazu a zároveň prerážali cestu ruskej expanzii na juh. Kaukazské národy boli nakoniec porazené v kaukazskej vojne (1817 – 1864) a kozáci začali tvoriť tvrdé jadro ruskej armády hlavne v okrajových guberniách. Vyslúžili si tak vďaku cára, ktorý im na oplátku odpúšťal dane, nechal ich voľne spravovať ich územia a dával im mnohé privilégiá.

Za vlády cára Alexandra II. boli zrealizované agrárne reformy a Kubáň bola cieľom mnohých osadníkov (predovšetkým Rusov a Ukrajincov), ktorí sem boli poslaní kultivovať rozsiahle oblasti neobrábanej pôdy. Otázka vlastníctva pôdy sa stala dôvodom veľkého napätia medzi novými prisťahovalcami a pôvodným kozáckym obyvateľstvom.

Revolúcia 1917[upraviť | upraviť zdroj]

Po Februárovej revolúcii bol zvrhnutý cár a ruská Dočasná vláda sa rozhodla pokračovať vo svetovej vojne. Výsledkom však bol iba nezadržateľný kolaps ruskej armády. Mnoho kozákov dezertovalo a vrátilo sa domov, aby mohli brániť Kubáň pred hrozbou tureckej invázie z juhu. Bola vytvorená kubánska rada, ktorá sa v marci 1917 vyhlásila za jediný vládny orgán na Kubáni a v júni 1917 bola vyhlásená Kubánska ľudová republika ako súčasť novo vzniknutého demokratického Ruska.

S Októbrovou revolúciou padla Dočasná vláda a moci sa chopili boľševici. Miestne populácie roľníkov boli pod silným vplyvom boľševikov, a tak nimi bola vyhlásená Kubánska sovietska republika. Reakciou na to bolo vyhlásenie plne nezávislej Kubánskej ľudovej republiky kubánskou radou. Vo februári 1918 rada odhlasovala pripojenie Kubáne vo forme federácie k novovzniknutej Ukrajinskej ľudovej republike.

Ruská občianska vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Kozáci sa síce nezachovali v nasledujúcom revolučnom období celkom jednotne, ale väčšina z nich sympatizovala s monarchistickými, resp. konzervatívnymi silami. Mnohí zostali verní cárovi, takže sa logicky ich vojská postavili po boku Bielej armády v boji proti boľševikom. A to hlavne po obsadení Kubáne boľševikmi v zime 1917/1918, keď boľševici začali páchať na miestnom obyvateľstve prvé zločiny.[1] V marci 1918 vytlačili bielogvardejci Červenú armádu z územia Kubáne. Generál Denikin, vedúca postava bielogvardejcov v oblasti, bol ale veľmi nespokojný s tamojšou situáciou. Nestabilná Rada, v snahe nájsť spojencov kde sa dalo, bola schopná vstúpiť do federácie s Ukrajinskou ľudovou republikou, zároveň sa zakrátko nato začleniť do federácie s Gruzínskou demokratickou republikou a medzitým kubánski veľvyslanci vo Francúzsku vyhlasovali úplnú nezávislosť svojej krajiny.

Kubánska ľudová republika počas svojho najväčšieho rozmachu zaberala územie dnešného Stavropoľského kraja, Krasnodarského kraja až po dnešný Dagestan. V decembri 1918 bolo Radou odhlasované, že kubánsky štátny celok sa bude oficiálne volať Kubánsky kraj.

V rovnakom mesiaci boli poslaní veľvyslanci na Parížsku mierovú konferenciu (január 1919 - január 1920) presadiť nezávislosť Kubáne a dohodnúť pomoc v boji proti boľševikom. Rada následne ukončila všetku spoluprácu a podporu Bielej armáde, keďže generál Denikin nebol ochotný uznať nezávislosť Kubáne. Rada však nezískala podporu ani jedného štátu Dohody a bola uznaná len Osmanskou ríšou, Nemeckom a štátmi vzniknutými z rozpadnutého Ruska (Gruzínskou demokratickou republikou, Ukrajinskou ľudovou republikou a Horskou republikou).

V októbri 1919 generál Denikin zaútočil na sídlo Rady s podporou miestnych kozákov a zajal desať jej členov vrátane premiéra Kurganského, ktorý bol okamžite popravený za vlastizradu. Kozáci sa postavili za Denikina a bola vytvorená vláda podriadená bielogvardejcom. V decembri 1919 však utrpeli bielogvardejci rad ťažkých porážok a predstavitelia Kubáne začali jednať o opustení bielogvardejských radov a vstupe do koalície s Gruzínskom a Ukrajinou. Avšak začiatkom roku 1920 zaútočila Červená armáda a obsadila veľmi rýchlo celú Kubáň.

Odkaz KĽR[upraviť | upraviť zdroj]

Denikinova zrada voči KĽR a násilné zosadenie Rady bolo podrobené silnej kritike bielogvardejcov ako úplne chybný a zradný čin v kritickej dobe občianskej vojny. Tento čin dopomohol boľševikom k rýchlemu a ľahkému víťazstvu.

Ukrajinskí historici vypracovali alternatívnu históriu. Ak by sa KĽR spojila s novo vzniknutým ukrajinským štátom a Rada aktívnejšie žiadala ukrajinského spojenca o vojenské posily, vzniklo by tak ďalšie silné ohnisko odporu proti boľševikom. S podporou Centrálnych mocností a koordinovaného útoku s Kolčakovou armádou na východe by potom bolo možné zvrhnúť boľševikov. Nikdy sa tak ale nestalo a z Kubáne sa stala súčasť sovietskeho Ruska.

Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

^1  Podľa Slovníka slovenského jazyka je správne prídavné meno odvodené od slova Kubáň - kubánsky. [1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Figes, O., 2005, Lidská tragedie. Ruská revoluce 1891-1924. Beta-Dobrovský Ševčík, Praha-Plzeň.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kubáňská lidová republika na českej Wikipédii.