Kuchynský odpad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ovocie a zelenina v kontajneri na kuchynský odpad, Luxembursko, rok 2013.

Kuchynský odpad predstavuje zvyšky z prípravy jedla a potraviny, ktoré už nie sú určené na konzumáciu. Príčiny vzniku kuchynského odpadu sú viaceré a vyskytujú sa v celom potravinovom systéme počas výroby, spracovania, distribúcie, predaja a spotreby. Zhruba z jednej tretiny celosvetového množstva potravín vznikne kuchynský odpad.[1]

Metaanalýza z roku 2021, ktorá nezahŕňala stratu potravín počas výroby, vykonaná Programom OSN pre životné prostredie zistila, že plytvanie potravinami bolo problémom vo všetkých krajinách na všetkých úrovniach ekonomického rozvoja. Analýza odhaduje, že celosvetový potravinový odpad predstavuje 931 miliónov ton potravinového odpadu (približne 121 kíl na obyvateľa) v 3 sektoroch: 61% z domácností, 26% z potravinárskych služieb a 13% z obchodu.[2]

Strata potravín a plytvanie potravinami sú hlavnou časťou vplyvu poľnohospodárstva na zmenu klímy (predstavuje 3,3 miliardy ton emisií CO2 ročne)[3] a ďalšie environmentálne problémy, ako je využívanie pôdy, využívanie vody a strata biodiverzity. Predchádzanie plytvaniu potravinami je najvyššou prioritou, a keď prevencia nie je možná, hierarchia plytvania potravinami zoraďuje možnosti spracovania potravinového odpadu od preferovaných po najmenej preferované na základe ich negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Spôsoby opätovného použitia nadbytočných potravín určených na ľudskú spotrebu sú:[4]

  1. darovanie potravín (najlepšou stratégiou hneď po prevencii)
  2. krmivo pre zvieratá
  3. recyklácia živín a energie
  4. skládka (najmenej preferovaná možnosť) – zdroj skleníkového plynu metánu

OSN sa snaží „do roku 2030 znížiť celosvetové plytvanie potravinami na polovicu obchodnej a spotrebiteľskej úrovni, taktiež znížiť potravinové straty vo výrobných a dodávateľských reťazcoch vrátane strát po zbere úrody“. Na konferencii Organizácie Spojených národov o biodiverzite v roku 2022 sa krajiny dohodli, že do roku 2030 znížia plytvanie potravinami o 50%.[5]

Dopad na životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Empirické dôkazy na globálnej úrovni o environmentálnych stopách veľkých skupín komodít naznačujú, že ak je cieľom znížiť využívanie pôdy, primárne by sa malo zamerať na mäso a živočíšne produkty, ktoré predstavujú 60% pôdnej stopy spojenej so stratou potravín a odpadom. Ak je cieľom zamerať sa na nedostatok vody, najviac (viac ako 70%) prispievajú obilniny a strukoviny, nasledované ovocím a zeleninou. Z hľadiska emisií skleníkových plynov, spojených so stratou potravín a plytvaním majú najväčší podiel opäť obilniny a strukoviny (viac ako 60%), po nich nasledujú olejniny.[6]

Prevencia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa správy FAO, znižovanie kuchynského odpadu a plytvania potravín zahŕňa výhody, ktoré môže spoločnosť získať, lenže jednotliví aktéri ich nemusia brať do úvahy, a to:[7]

  1. Zvýšená produktivita a ekonomický rast
  2. Lepšia potravinová bezpečnosť a výživa
  3. Zmiernenie environmentálnych vplyvov (najmä znižovanie emisií skleníkových plynov)

Ako naznačuje hierarchia plytvania potravinami, prevencia a opätovné použitie na ľudskú spotrebu majú najvyššiu prioritu pri spracovaní potravinového odpadu. Všeobecný prístup k znižovaniu plytvania potravinami zahŕňa dva hlavné spôsoby: prevenciu a zhodnocovanie.

Predchádzanie plytvaniu potravinami zahŕňa všetky činnosti, ktoré znižujú produkciu potravín a v konečnom dôsledku bránia tomu, aby sa potraviny vyrábali nadarmo, ako napríklad darovanie potravín alebo opätovné spracovanie na nové potravinové produkty. Na druhej strane zhodnocovanie zahŕňa činnosti, ktoré obnovujú materiály, živiny alebo energiu v potravinovom odpade, napríklad výrobou krmiva pre zvieratá, paliva alebo energie.[8]

Viaceré štúdie zamerané na environmentálne prínosy opatrení na predchádzanie kuchynskému odpadu, vrátane darovania potravín,[9] zhodnocovania nezbieranej zeleniny na opätovné použitie pri výrobe potravín,[10] opätovného spracovania prebytočného chleba na výrobu piva[11] a výroby Chutney alebo šťavy zo zvyškov.[12] Potravinový odpad možno použiť aj na výrobu viacerých vysokohodnotných produktov, ako je náhrada rybieho oleja za potraviny alebo krmivo prostredníctvom morských mikrorias.[13]

Zákaznícky marketing[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným zo spôsobov, ako riešiť plytvanie potravinami, je obmedziť jeho tvorbu. Spotrebitelia môžu znížiť kazenie potravín dôkladným plánovaním nákupu potravín, vyhýbaním sa potenciálne nehospodárnym spontánnym nákupom a správnym skladovaním potravín.[14] Rozšírené vzdelávacie kampane sa ukázali ako účinný spôsob na zníženie kuchynského odpadu.[15]

Ďalším potenciálnym riešením je „inteligentné balenie“, ktoré by indikovalo, kedy sú potraviny pokazené presnejšie ako dátumy spotreby v súčasnosti, napríklad atramentom citlivým na teplotu[16] alebo plastom, ktorý pri vystavení kyslíku mení farbu.[17]

Zber a využitie kuchynského odpadu[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku viaceré obce prijali povinnosť zbierať kuchynský odpad. Napríklad v Košiciach od januára 2023 používa každá domácnosť vlastnú zbernú nádobu, 30 litrové hnedé vedro označené nápisom Kuchynský BIO odpad. Pri bytoch sa nachádzajú kontajnery hnedej farby s označením Kuchynský BIO ODPAD.[18] Tieto nádoby následne chodia firmy odoberať a vyvážajú ich do bioplynových staníc alebo kompostovacích zariadení.

Bioplynové stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Je to moderné zariadenie na energetické zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov. Prostredníctvom technologicky náročných anaeróbnych procesov komplexného a riadeného zhodnocovania odpadov bez prístupu vzduchu a za prítomnosti anaeróbnych mikroorganizmov produkuje bioplynová stanica dva základné výstupy.[19]

Prvým výstupom je metán, ktorý je následným procesom spaľovania v špeciálnych kogeneračných jednotkách transformovaný na elektrickú energiu odvádzanú cez trafostanicu do elektroenergetickej distribučnej sústavy, a tepelnú energiu odovzdávanú cez výmenník tepla na vlastné využitie. Druhý výstup predstavuje vysoko kvalitné organické hnojivo – v tekutej a v tuhej forme.[19]

Kompostovacie stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad dovnútra kompostéru.

Kompostovací proces sa v súčasnosti považuje predovšetkým za spôsob nakladania s odpadom (resp. spôsob stabilizácie organického odpadu), záhradného odpadu, hnoja, odpadových kalov, resp. komunálneho odpadu. Stabilizovaný finálny produkt (kompost) má široké uplatnenie pri zlepšovaní pôdnej štruktúry, poskytuje rastlinám živiny a uľahčuje obnovu rastlinného krytu narušenej alebo erodovanej pôdy.[20]

Tradičné kompostovanie netoxických organických materiálov je založené na vhodnom zvolení postupu, dôkladnom miešaní, prevzdušňovaní, ošetrovaní a stabilizácii kompostu určeného na trh produktov, aby sa výsledok dosiahol v najkratšom možnom čase za minimálne náklady.[20]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Gustavsson, Jenny. Global food losses and food waste : extent, causes and prevention : study conducted for the International Congress "Save Food!" at Interpack 2011 Düsseldorf, Germany. OCLC 1126211917
  2. ↑ UNEP Food Waste Index Report 2021 (Report). United Nations Environment Programme. March 4, 2021. ISBN 978-92-807-3851-3. Archived from the original on 2022-02-01. Retrieved 2022-02-01
  3. ↑ "FAO – News Article: Food wastage: Key facts and figures". www.fao.org. Archived from the original on 2021-06-07. Retrieved 2021-06-07.
  4. ↑ US EPA, OLEM (August 12, 2015). "Food Recovery Hierarchy". www.epa.gov. Archived from the original on 2019-05-23. Retrieved 2022-05-15.
  5. ↑ United Nations (2017) Resolution adopted by the General Assembly on 6 July 2017, Work of the Statistical Commission pertaining to the 2030 Agenda for Sustainable Development (A/RES/71/313 Archived 2020-10-23 at the Wayback Machine)
  6. ↑ FAO (2019). In brief: The State of Food and Agriculture 2019. Moving forward on food loss and waste reduction. Rome. Archived from the original on 2021-04-29. Retrieved 2021-06-21.
  7. ↑ FAO (2019). In brief: The State of Food and Agriculture 2019. Moving forward on food loss and waste reduction. Rome. pp. 14 – 15. Archived from the original on 2021-04-29. Retrieved 2021-06-21.
  8. ↑ Brancoli, Pedro; Lundin, Magnus; Bolton, Kim; Eriksson, Mattias (August 2019). "Bread loss rates at the supplier-retailer interface – Analysis of risk factors to support waste prevention measures". Resources, Conservation and Recycling. 147: 128 – 136. doi:10.1016/j.resconrec.2019.04.027. ISSN 0921-3449. S2CID 165125605. Archived from the original on 2023-03-02. Retrieved 2022-05-26.
  9. ↑ Sundin, Niina; Persson Osowski, Christine; Strid, Ingrid; Eriksson, Mattias (June 1, 2022). "Surplus food donation: Effectiveness, carbon footprint, and rebound effect". Resources, Conservation and Recycling. 181: 106271. doi:10.1016/j.resconrec.2022.106271. ISSN 0921-3449. S2CID 247347392
  10. ↑ Eriksson, Mattias; Bartek, Louise; Löfkvist, Klara; Malefors, Christopher; Olsson, Marie E. (January 2021). "Environmental Assessment of Upgrading Horticultural Side Streams—The Case of Unharvested Broccoli Leaves". Sustainability. 13 (10): 5327. doi:10.3390/su13105327. ISSN 2071-1050.
  11. ↑ Brancoli, Pedro; Bolton, Kim; Eriksson, Mattias (November 1, 2020). "Environmental impacts of waste management and valorisation pathways for surplus bread in Sweden". Waste Management. 117: 136 – 145. doi:10.1016/j.wasman.2020.07.043. ISSN 0956-053X. PMID 32823078. S2CID 221239106
  12. ↑ Eriksson, Mattias; Spångberg, Johanna (February 2017). "Carbon footprint and energy use of food waste management options for fresh fruit and vegetables from supermarkets". Waste Management. 60: 786 – 799. doi:10.1016/j.wasman.2017.01.008. PMID 28089203. Archived from the original on 2022-06-15. Retrieved 2022-05-26.
  13. ↑ Bartek, L.; Strid, I.; Henryson, K.; Junne, S.; Rasi, S.; Eriksson, M. (July 1, 2021). "Life cycle assessment of fish oil substitute produced by microalgae using food waste". Sustainable Production and Consumption. 27: 2002 – 2021. doi:10.1016/j.spc.2021.04.033. ISSN 2352-5509. S2CID 236313119.
  14. ↑ Wrap – Household Food Waste Archived 2010-03-05 at the Wayback Machine
  15. ↑ Calvo-Porral, Cristina; Medín, Andrés Faiña; Losada-López, Chema (2016). "Can Marketing Help in Tackling Food Waste?: Proposals in Developed Countries". Journal of Food Products Marketing. 23 (1): 42 – 60. doi:10.1080/10454446.2017.1244792. S2CID 168288402
  16. ↑ "Food spoilage indicator – Packaging World". Archived from the original on 2016-07-11. Retrieved 2016-03-20
  17. ↑ "The smart way to reduce food waste – Global Food Security". foodsecurity.ac.uk. Archived from the original on 2016-12-15. Retrieved 2017-01-03.
  18. ↑ https://www.kosice.sk/obcan/kuchynsky-biologicky-odpad
  19. ↑ a b https://www.alternativeenergy.sk/
  20. ↑ a b https://envirozataze.enviroportal.sk/AtlasSanMetod/Site/default.htm?turl=WordDocuments%2Fkompostovanie.htm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Food loss and waste na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kuchynský_odpad&oldid=7634664“