Kulturistika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kulturista

Kulturistika (po angl. bodybuilding) je športová disciplína zameraná na zlepšovanie svalstva a posilňovanie.[1] Jej hlavný cieľ je prostredníctvom použitia špeciálnych cvikov založených na progresívnom odpore dosiahnuť estetizáciu ľudského tela. Bodybuilding nie je len šport, je to spôsob života, prístup k cieľavedomému tvarovaniu ľudského tela. Moderná kulturistika sa začala rozvíjať na začiatku 20. storočia v USA. Hlavnými propagátormi tohto športu boli bratia Weiderovci, ktorí vytvorili niekoľko základných prístupov k tvarovaniu postavy. Začali organizovať súťaže a pritiahli široké masy bežného obyvateľstva. Za najvýznamnejšiu osobnosť v kulturistike sa považuje Arnold Schwarzenegger, mladý Rakúšan, ktorý na pozvanie bratov Weiderovcov cestuje do USA, aby sa neskôr stal mnohonásobným víťazom najprestížnejšej súťaže Mr. Olympia (Olympia weekend). Kulturistika prekonala od svojich počiatkov dlhú cestu, v súčasnosti sa vo svete koná mnoho profesionálnych aj amatérskych súťaží. Tzv. železnej hre sa v 21. storočí nevenujú už len nadšenci v pivniciach a posilňovniach v podkroví, fitnes sa stáva veľmi populárnym životným štýlom. Veľa ľudí pravidelne navštevuje posilňovne a bojuje proti obezite, srdcovým chorobám tým, že sú aktívni.

Kulturistika, ako šport, nie je zaradená medzi olympijskej disciplíny. V kulturistike nejde primárne o dvíhanie záťaže, ale o rozvoj partií svalov tela, aj keď prekonávanie odporu závaží je hlavným tréningovým prostriedkom,.

Na súťažiach sa posudzujú viaceré faktory pretekárov, ako napríklad objem svalstva, súmernosť postavy a vyrysovanosť, ostrosť detailov, uskutočnenie základných póz, voľná zostava pretekárov, úprava pokožky a celkový dojem. Hodnotenie je subjektívne, preto sa často na súťažiach stáva, že výsledky sú kontroverzné. Tomuto nedostatku sa rôzne federácie snažia predísť pomocou skupín, panelov" tie sa žrebujú a priraďujú ku kategóriám. Následne rozhodcovia prideľujú body.

Základné postoje – pózy, podľa ktorých sa pretekári hodnotia sú: Základný postoj, Dvojitý biceps spredu, Široký chrbtový sval spredu, Hrudník zboku, Dvojitý biceps zozadu, Široký sval chrbta zozadu, Ľubovolný triceps a Brucho stehná. Občas sú pretekári vyzvaní o prezentáciu pózy "most muscular", ktorá patrí medzi nepovinné.

Športovci sa pripravujú na súťaž dodržiavaním diétneho režimu a úpravou tréningového programu. Z pravidla využívajú rôzne formy diét (sacharidové vlny a CKD) ktoré využívajú až do posledného týždňa pred súťažou. V tomto týždni diétu prerušia a aplikujú sacharidovú super-kompenzáciu, kedy sa v prvých dňoch usilujú o, vyprázdnenie" svalového glykogénu intenzívnym dvojfázovým tréningom a stravou bez sacharidov aby ho následne vo fáze, cukrovačky" mohli doplniť a tým zväčšiť celkový objem svalstva a ich definíciu. (Telo má po akútnom nedostatku glykogénu tendenciu predzásobiť sa).

Kulturistika sa celkovo rozdeľuje na dve divízie: profesionálnu a amatérsku. Profesionáli sa zúčastňujú iba na profesionálnych súťažiach, kde nerozhoduje váha ani výška pretekára. V poslednom čase sa opäť vynára snaha zaviesť dve kategórie: do 90 kg a nad 90 kg, čím chcú organizátori dať šancu aj nižším pretekárom, ktorý napriek svojej veľkej svalovej hmote pri ich vyšších kolegoch zanikajú. Najprestížnejšou profesionálnou súťažou je Mr. Olympia

Amatéri súťažia vo viacerých váhových kategóriách a najprestížnejšou súťažou sú majstrovstvá sveta.

Do popredia sa čoraz viac dostáva, takzvaná naturálna kulturistika, ktorá sa snaží presadzovať prístup k športu bez steroidov a zakázaných látok.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Krátky slovník slovenského jazyka 4z r. 2003