Kuvičok vrabčí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kuvičok vrabčí
Glaucidium passerinum 20110413.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Glaucidium passerinum
Linnaeus, 1758
Synonymá
kuvik vrabčí
Verbreitung Glaucidium passerinum Kopie.png
rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kuvičok vrabčí alebo kuvik vrabčí[2] (Glaucidium passerinum) je najmenší druh sovy v Európe. Má nenápadne hnedo sfarbené chrbát s menšími belavými škvrnami a svetlú spodnú stranu tela s tmavšími pozdĺžnymi škvrnami. Je pomerne nenápadný, loví za súmraku, len v dobe hniezdenia po celý deň, ale nie je príliš plachý. Ak je spozorovaný v sede vo vetvách stromu, je možné ho pozorovať pomerne zblízka, bez toho aby uletel.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Meria iba 16 cm, čo je sotva veľkosť škorca. Rozpätie krídel je 34 – 45 cm. Základná farba vrchnej časti tela je tmavo hnedá s výraznými bielymi alebo žltobielym škvrnami, spodok je svetlý s pozdĺžnymi tmavými prúžkami. Na tmavohnedých letkách sú svetlé škvrny, ktoré na krídle tvoria tri až štyri priečne prúžky. Chvost je tiež tmavohnedý, s bielymi koncami pier a niekoľkými svetlými priečnymi prúžkami. Má v pomere k telu malú guľatú hlavu, s nie príliš zreteľným závojom, sfarbenú podobne ako chrbát. Dúhovka je žltá, zobák voskovo žltý, pri koreni zelený, nohy má operené, špinavo biele s hnedými škvrnami, pazúry čiernohnedé. Samec a samica sa navzájom zafarbením nelíšia, mláďatá sú iba tmavšie. Samica je väčšia ako samec [3]. Jeho let je vlnitý, v období hniezdenia lieta aj vo dne.

Na rozdiel od ostatných sov má pomerne vysoký pískavý hlas. Väčšinou sa ozýva jednoduchým opakovaným pískaním, ale môže pridať aj akýsi trilok [4] [5]

Hlasové prejavy[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne hlasové prejavy

51 s, 0 - 26 s tremolujúci revírny hlas samca, dve rôzne nahrávky; 26 - 40 s špecifický hlas samice; 40 - 51 jesenný hlas, tónový rebríček

Najčastejší výrazový prostriedok kuvička vrabčieho je monotónny revírny hlas samčeka. Je to veľmi zreteľný hlas, počuteľný na viac než kilometer. Pozostáva z jednotlivých jasných flautovitých tónov tű. Tónová výška môže byť individuálne rozdielna. Občas znie zreteľne dvojslabične tüí. Po začiatočnom nižšom tóne tü nasleduje vyšší konečný tón í. Tento variant býva vplietaný medzi rady monotónnych volaní tű. Často tvorí začiatočný článok nového radu monotónnych volaní tű. Monotónny revírny hlas je podobný hlasu hýľa, znie však silnejšie, je konštantný v dĺžke tónu ako aj v odstupoch jednotlivých tónov (dvojsekundové intervaly). Túto formu revírneho hlasu možno obzvlášť často počuť začiatkom jarného toku, v jeho prvej fáze vo februári a v marci. Ak je samček vzrušený, vydáva tremolujúci revírny hlas, ktorý znie ako „tü.üüü ... tü.üüü ... tü.üüü ... tü.üüü ...“.

Špecifický hlas samice znie ako „síí“, niekedy ako „síít“. Keď vyhľadáva rozlietané mláďatá používa „hľadací hlas“ popisovaný ako „sü süsüsüsü“.

Nasledujúce hlasové prejavy sú vlastné obom pohlaviam. Trilok znie ako trasľavé „gügügügüg“. Môžeme ho počuť počas toku pri ukazovaní dutiny, pri odovzdávaní koristi samici samcom, pri párení a pri kŕmení mláďat.

Tiché kontaktné hlasy môžeme počuť celý rok. Znejú ako „tü“ alebo „tüi“.

Iba v druhej polovici roka môžeme počuť špeciálny jesenný hlas - tónový rebríček - rad 4-8 volaní „tü“, ktoré stúpajú v tónovej výške. Na konci rad nám posledné vysoké tóny pripadajú falošné. Slúži na ohraničenie revíru. Zaháňajú nedospelé samce zo svojho revíru.[6]

Nepokoj vyjadrujú staccatom, z jednotlivých „jiu“ znejúcim ako „jiu...jiu...jiu...jiujugjugjug“. Tento hlas nemá teritoriálnu úlohu.

Na vyjadrenie nechuti, stiesnenosti, ak je im veľmi zima alebo pri horúčave, slúži hlas podráždenia a strachu, je to prenikavý bedákavý hlasový prejav.[5]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mláďatá v hniezde

Hniezdo býva umiestnené v starých dutinách po ďatľoch. Koncom apríla alebo začiatkom mája samica znáša 5 – 6 bielych, jemne lesklých vajec na ktorých sedí sama po dobu 28 dní a mláďatá kŕmia asi 6 týždňov. Vajce je guľovitého alebo oválneho tvaru, váži cca 7 g. Vajcia sú znášané v rozmedzí dvoch dní a samica sadá až po znesení posledného. Samec obstaráva iba potravu. Samica zostáva na hniezde aj po vyliahnutí mláďat a potravu od samca preberá a predkladá mláďatám. Hniezdo opúšťajú zhruba vo veku 30 dní a hneď dobre lietajú. Nasledujúce tri týždne sú ešte vedené rodičmi. Pohlavne dospelé sú pravdepodobne v jednom roku.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu tvoria prevažne drobné hlodavce a vtáky, miestami i jašterice, netopiere, ryby a hmyz. Loví aj za dňa a trúfa si loviť aj drobné vtáky za letu. Niekedy si robí v dutinách zásoby potravy z ulovenej koristi. Má na svoju veľkosť silné pazúry a loví aj korisť väčšiu, než je sám.

Pri vyhľadávaní svojej koristi vedia detegovať ultrafialové žiarenie.[7]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Žije prevažne v tajge severnej Európy a lokálne v niektorých horských oblastiach strednej a južnej Európy, ako je Šumava, Karpaty, Pyreneje a Alpy. Miestami sa vyskytuje aj v súvislých lesoch v nižších polohách. Severnú hranicu rozšírenia tvorí hranica lesa.

Kuvičok vrabčí je stály vták, len horské populácie prelietajú na zimu do nižších polôh. V rámci Česka ide o silne ohrozený, zvlášť chránený druh. Populácia v Európe: 47 000 – 110 000 párov a v okolitých štátoch: Nemecko 100 – 1 300 párov, Rakúsko 1 500 – 2 000 párov, Slovensko 1 000 – 1 500, Česko 900 – 1 300 párov, Poľsko 300 – 400 párov, Ukrajina 30 – 40 párov v roku 1989 (bol zaznamenaný výrazný pokles populácie). Jeho populácia na Slovensku a v Európe je stabilná.[8][9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
  3. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : VEDA, 1979.
  4. ukážka hlasu
  5. a b PAČENOVSKÝ, Samuel; KÜRTHY, Alexander. Zhodnotenie priebehu jesenného toku kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) na základe hlasových prejavov. Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach (Prírodné vedy), 1992, čís. XXXII-XXXIII, s. 55-68.
  6. SCHERZINGER, Wolfgang. Zum Aktionssysttem des Sperlingskauzes (Glaucidium passerinum, L.).. Zoologica, 1970, čís. 41, s. 1-120. (po nemecky)
  7. SUHONEN, J, et al. Pygmy owl Glaucidium passerinum and the usage of ultraviolet cues of prey. JOURNAL OF AVIAN BIOLOGY [online]. 2011-01-01, 42, 1, [cit. 2011-10-23]. s. 89-91. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 09088857.
  8. BRAŇO, Matejovič. Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) – Ochrana dravcov na Slovensku [online]. 2008, [cit. 2011-12-23]. Dostupné online.
  9. Atlas vtákov – kuvičok vrabčí [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-12-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]