Kvet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zobrazenie kvetu: 1 – kvetná stopka, 2 – kvetné lôžko, 3 – kvetný obal, 4 – tyčinky, 5 – piestik
Passiflora caerulea L

Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie. V užšom zmysle sa o kvete hovorí len u krytosemenných rastlín.

Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Spomínané „premenené listy“ sú listy počas evolúcie premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu.

Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Grafické znázornenie stavby kvetu je kvetný diagram.

Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5 mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký). Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi lekno (až vyše 10 cm).

Funkcie kvetu[upraviť | upraviť zdroj]

  • opelenie – je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou
  • ochrana – chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky
  • vývoj – zabezpečuje vývoj semena
  • oživenie – oplodnenie iného telesa

Časti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba kvetu

Druhy kvetov[upraviť | upraviť zdroj]

Kvety (v niektorých prípadoch združené do súkvetí)

Podľa zoskupení:

Podľa pohlavia:

Podľa umiestnenia kvetných častí na kvetnom lôžku:

Druhy rastlín s jednopohlavnými kvetmi[upraviť | upraviť zdroj]

  • jednodomá rastlina = samčí jednopohlavný kvet aj samičí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi
  • dvojdomá rastlina = samčí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi, samičí na inom jedincovi (borievka, vŕby)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kvet
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvet